Kapitola 10 – Manželstvo a slobodné povolanie

„Manželstvo je pohreb dvoch egoistov.“ (neznámy autor)

Rosen Georgiev

Honza Klas opisuje manželstvo a jeho vzťah k sexu poetickým štýlom. Hovorí, že „v manželstve to je, ako keď pečiete tortu. Chvíľu trvá až ju vyrobíte. Musíte použiť cukor, vajíčko, vodu alebo maslo, potom múku a ušľaháte cesto. Cesto vylejete do formy a s formou dáte do trúby. Potom čakáte. Až trochu upečiete, rozkrojíte ju, natriete krémom, najlepšie čokoládovým, hore dáte polevu a nakoniec… šľahačka. V manželstve je to úplne rovnaké. Sex je len tá napenená šľahačka. Ďaleko viac záleží na tom, čo do manželstva vložíte, aké si ho upečiete. K dobrému manželstvu potrebujete čas – a sex/šľahačka ho potom výborne dochutí. Šľahačka je výborná, ale pokiaľ neupečiete dobré manželstvo, sex ho nezachráni.“[1]

Na istom seminári vyšlo z prieskumu, že manželské páry venujú sexuálnym aktivitám počas týždňa v priemere 2-3 hodiny. To znamená 1-2% celkového času. Šťastné manželstvo, šťastný vzťah je závislý, ale hlavne na tom, ako spolu prežijete tých zvyšných 98% času.[2]

Kedy vstúpiť do manželstva a začať pohlavne žiť? Vtedy, keď sa dvojica cíti byť pripravená na dôsledky vzniku nového života, keď je schopná možného potomka zaistiť hmotne i duchovne, hovorí Antonín Brzek.[3] Túto požiadavku môže splniť len manželstvo duchovne i spoločensky dospelých ľudí. Duchovná dospelosť sa len zriedka objavuje pred 22. rokom, predovšetkým u mužov. Aj keď je súčasná prax značne vzdialená od tejto požiadavky, je to požiadavka, ktorá je významnou podmienkou stability a zdravia rodiny. Trvalo stabilná rodina musí byť založená na vzájomnej zodpovednosti dostatočne zrelých ľudí, ktorí si pomáhajú, majú k sebe úctu a dôveru – teda na láske.[4]

Manželstvo je vo svojej podstate verejne deklarovaným záväzkom, že sa budú partneri starať o seba navzájom, aj o svoje deti a nenechajú to len na náhodu. Tento záväzok by mal vyplynúť z túžby milovať toho druhého po celý život. Keďže je povahou lásky viazať sa, ako hovorí G. K. Chesterton, „inštitúcia manželstva iba urobila priemernému človeku poklonu, pretože ho vzala za slovo“.[5] Aj C. S. Lewis poukazuje na prirodzenú ľudskú túžbu záväzku celoživotnej vernosti, pokiaľ vo vzťahu neprevažuje egoizmus, keď pripomína, že ľúbostné piesne po celom svete sú plné prísľubov vernosti. (C. S. Lewis: Hovory)

Manželstvo je univerzálna sociálna inštitúcia o čom svedčí fakt, že existuje a existovalo i mimo krajín západnej civilizácie. Vypovedá to o potrebe ľudí vstupovať do manželstva a potrebe spoločností zachovať si s pomocou manželstiev ich existenciu a funkčnosť.

Kríza manželstva a manželstvo ako „kus papiera“

Blaho ľudskej spoločnosti úzko súvisí so stavom manželstva a rodiny. Manželstvo dostávajúce sa do krízy je znamením pribúdania vzťahov odmietajúcich prijať záväzky na celý život. Stabilita rodiny je však pre pár, ich deti i celú spoločnosť životne dôležitá. Usporiadané a šťastné rodiny vytvárajú šťastnú spoločnosť.[6]

História krízy manželstva je multifaktoriálne podmienený jav. Snaha „vyzuť sa“ z manželstva nie je nič nové. V posledných storočiach však svoje zohral najmä meniaci sa životný štýl ľudí a meniaca sa kultúra. Istý významný prelom znamenali zmeny v dostupnosti rozvodov presadené kráľom Henrichom VIII. v Anglicku. Taktiež k tomu prispelo väčšou mierou uzákonenie civilných sobášov (nezávislých od cirkevných), kedy sa vo väčšej miere začalo vytrácať povedomie o posvätnosti manželského zväzku. Ďalšia veľká rana manželstvu sa začala v 60. rokoch 20. storočia s príchodom sexuálnej revolúcie. Ľudská pozornosť sa od lásky upriamila na sex. Z užívania si radosti zo sexu a detí zostalo užívanie si sexu. Presnejšie, zneužívanie sexu. Väčšinou nezrelí ľudia, ktorí nezvládali odložiť svoje sexuálne uspokojenie na neskôr začali písať dejiny (u nás mnohí fenomén „neschopnosti odloženia pôžitku na neskôr“, ešte aj dnes mylne spájajú len s rómskou menšinou, žiaľ tento nevyzretý životný štýl nie je typický v masovej miere už len pre tieto skupiny obyvateľstva). A následky? K ostatným sa dostaneme neskôr, zatiaľ postačí upriamiť pozornosť na krízu manželstva.

Súvislosti krízy

Kultúra koncentrujúca všetko na ekonomický zisk a osobný pôžitok zmenila tvár západnej civilizácie. Zdôraznila, že na samotný sex, ani na udržanie a zveľadenie vlastného majetku nepotrebuje človek manželstvo, i keď to bolo známe už v minulosti. Revolúcia v manželstve umožnila mnohým správať sa konečne úprimne, bez pretvárky ako aj bez ohľadu na to, nakoľko egoistické ciele skutočne majú. Skoro by sa zdalo, že táto revolúcia bola prínosom. Jej skutočný dosah je však veľmi zhubný. Cez egoizmus a cez široký záber na spoločnosť sa týmito zmenami posilnilo rozhojnenie nedôvery. Nedôvera posilnila nezáujem žiť pre druhého a dať sa druhému celý. Ešte viac sa od začiatku začalo kalkulovať s tým, čo vzťah prinesie mne samému, eventuálne čo mi zostane v prípade jeho zániku. Došlo k prevráteniu hodnotového rebríčka v partnerskom spolužití.

Vzťahy nie sú často budované na správnych základoch. Manželský zväzok je oddávna degradovaný tým, že nie všetci, ktorí do neho vstupujú, to robia zo skutočnej lásky. Jedni si pletú lásku so zamilovanosťou a berú sa na základe prejavov zamilovanosti. Iní sa berú bez dostatočného vzájomného spoznania sa alebo narýchlo, niekedy „z prinútenia“, len preto, že „dieťa je už na ceste“[7] alebo kvôli tomu, že sú už v zrelom veku a túžia po určitej životnej opore. Ďalší majú záujem o pravidelné sexuálne uspokojenie (už konečne) v teple domova. Netreba sa potom čudovať, prečo je toľko nešťastných manželstiev. Medzi partnermi, medzi ktorými chýba pravá láska vo vzťahu a aj úprimná túžba po prísľube prežitia celého života spoločne, v takom vzťahu potom absentuje aj pocit emotívnej bezpečnosti.

Predpokladom manželstva, ktoré je na celý život je sebakontrola, ktorá začína sexuálnou sebakontrolou.[8]

Je pochopiteľné, že ak vo vzťahoch dominuje len zamilovanosť a k láske mnohí ani nedozrejú, nie sú dôvody prečo uzatvárať manželstvo. Tento duševný infantilizmus je podporovaný formovaním mladých ľudí spoločnosťou orientovanou na konzum a predčasný sexuálny život. Preto mnohí partneri nechcú alebo nie sú schopní podieľať sa na spoločnom osude. Ich ambície sú obmedzené a delia sa viac-menej na niekoľko hodín o spoločné lôžko. Celkovo vzaté vytvárajú si veľa nových foriem frustrácie.

Tí, ktorí sa dokázali ubrániť tomuto trendu vidia v manželstve stále niečo vznešené. Niečo krásne, postavené na vzájomnej úcte a láske.

Láska medzi partnermi nemá problém dávať, deliť sa s partnerom, obetovať sa, dôverovať. Chce, aby zo spoločného života mal čo najviac ten druhý. Túži pracovať na šťastí partnera. Láska obmedzuje svoje dávanie a delenie sa len vtedy, keď má dôkaz, že tieto jej prejavy chce niekto zneužiť.

Pre veriacich
Sviatostné manželstvo

Sobáš v sebe neobsahuje záručný list trvanlivosti manželstva. Keby tomu tak aj bolo, v každom záručnom liste býva doplnené, že sa nevzťahuje na poškodenie, ktoré zapríčiní užívateľ. Keď sa rozpadávajú sviatostné manželstvá, zlyhali manželia, nie sviatosť. Je to akoby som išiel po dobrej, správne vyznačenej ceste a predsa skončím niekde v priekope. Na vine nie je cesta, ale šofér, teda užívateľ, ktorý niečo dôležité zanedbal.[9]

Veriaci by si mali byť vedomí toho, že občiansky sobáš nedáva právo na sexuálne spolužitie, pretože je iba formalitou voči úradom, potrebnou kvôli udržaniu spoločenského poriadku. Judiak uvádza, že potreba splnomocnenia od Boha pre sexuálne spolužitie spočíva v tom, že prostredníctvom tohto spolužitia budú môcť byť muž a žena Božími spolupracovníkmi pri stvorení nových ľudí.[10]

Náhľad na manželstvo len ako na „papier“ bol z veľkej časti podporený práve zriadením inštitútu civilného sobáša v minulosti. Avšak sobáš v kostole pred Bohom je v skutočnosti viac. Je to aj získanie Božieho požehnania do manželského života. Jeden z dôvodov krízy manželstva je pravdepodobne práve v tom, že ľudia boli k tomuto pravému zmyslu sviatosti manželstva vždy z veľkej časti ľahostajní. Sviatostné manželstvo má mať svoj význam aj v tom, že sa dáva okoliu najavo, že Boh pre mňa odteraz neznamená menej než partner, ale stále má svoje dôležité, respektíve naďalej prvé miesto v mojom živote a preto chcem, aby bol súčasťou aj nášho manželstva.

Sviatosť manželstva si vysluhujú navzájom muž a žena, ktorí uzatvárajú manželstvo. Pri tom musí byť kňaz, ktorý má funkciu úradného svedka. Ak za istých okolností (napr. v čase vojny, živelnej pohromy atď.) takáto možnosť nie je a trvá viac ako mesiac, môže sa sviatostné manželstvo uzavrieť samotnými manželmi za prítomnosti iných svedkov.[11]

Pri sobáši v kostole partneri sľubujú Bohu, že budú spolu v dobrom aj zlom, až kým ich smrť nerozdelí. Manželská prísaha pri sobáši v kostole je prísaha pred Bohom. Ak niektorý z nich nechce myslieť tieto vyrieknuté slová vážne, je lepšie, ak ešte počkajú alebo sa radšej rozídu.

Veľká časť ľudí u nás uzatvára alebo má záujem uzatvoriť sobáš v kostole. Aké podmienky by mali byť na právoplatné uzavretie manželstva splnené? (myslí sa tu manželstvo uzavreté v Katolíckej cirkvi):

Ak má pár svadobný obrad v súlade s učením Cirkvi, po jeho prevedení sa samozrejme predpokladá, že partneri si vyslúžili sviatosť manželstva, pokiaľ sa nepreukáže opak. Na platné uzavretie manželstva musia snúbenci: 1. nemať nijaké prekážky voči manželstvu (dovŕšených 16 rokov u muža a 14 rokov v prípade ženy, nesmie sa vyskytovať: impotencia (netreba si mýliť s neplodnosťou), predchádzajúci zväzok, rozdielnosť kultu – ak sa neudelí výnimka, posvätný stav, večné sľuby čistoty, únos, zločin, pokrvnosť, príbuzenský vzťah v špecifických prípadoch ako napríklad medzi nevlastným otcom a dcérou, verejný vzťah, adopcia), 2. sviatosť musí mať príslušnú formu, 3. musia byť schopní dať si vzájomný súhlas, a to slobodne a bezpodmienečne a 4. súhlasiť s cirkevným pohľadom na manželstvo – s vernosťou, nerozlučiteľnosťou a otvorenosťou pre deti.

Negatívny postoj k deťom je v protiklade s tým, čo snúbenci sľubujú pri oltári.[12]

Manželský súhlas musí predpokladať, že nech sa stane čokoľvek, navždy chceme zostať manželmi.[13] Viac informácií k cirkevnej problematike manželstva možno nájsť napríklad v knihe: West, Ch.: Radostná zvesť o sexe a manželstve.

Ako udržovať lásku v manželstve

„Neexistuje lepšia garancia úspešného manželstva, ako tréning v čnostiach potrebných pre úspešné manželstvo (ako láska, trpezlivosť, pokora, rozvážnosť, obetavosť, skromnosť, sebakontrola, vytrvalosť, ohľaduplnosť atď.). Nikdy nie je neskoro začať.“[14]

Pre zvyšovanie a udržiavanie kvality vzťahu lásky medzi manželmi, hrajú dôležitú úlohu aj rôzne drobnosti. Je dobré, keď muži raz za čas potešia ženu kvetom a zároveň jej tak prejavia lásku a záujem – obvykle po takýchto prejavoch pozornosti veľmi túžia. Namiesto kvetu možno občas dať nejaký malý darček, pozvať opäť na rande, do kaviarne a pod. V manželstve muž nemá nikdy zabúdať na láskavé správanie sa k manželke na nežné dotyky a pravidelné objatia i bozky.

photostock26

Muž sa má k žene v manželstve správať ohľaduplne, má jej byť ochotný pomáhať a ísť tak vzorom v správaní sa voči ženám aj svojim deťom.

Láska manželov rastie (čo sa spravidla prenáša i do sexuálneho života), keď jeden na druhom manželia vidia ako z ľudských slabostí vytvárajú spoločný a blízky život.[15]

V praxi je dobré, keď si manželia najlepšie každý večer nájdu čas aspoň na krátky rozhovor, a keď si v rámci neho i vyznávajú to čo k sebe cítia. Mali by si vyjadrovať, či už svoju lásku alebo aj negatívne pocity. Čiže by sa mali vyznávať i zo svojich previnení proti sebe i proti druhým – mal by to byť niekedy i čas zmierovania a odpúšťania si. Má to nenahraditeľný význam pre psychohygienu. Manželia sa majú navyše pýtať – využívam veci, ktoré mám k dispozícii len pre seba a pre svoju rodinu alebo myslím aj na druhých? Tak budú rásť manželia i celá rodina v láske. V opačnom prípade sa sebectvo voči okoliu prenáša i do rodiny. Previnením nie je len zlý skutok, ale ešte viac to čo dobré sme mohli urobiť a neurobili sme.[16]

Muži i ženy by nemali zabúdať i na starostlivosť o seba. Síce je oveľa podstatnejšie, než starať sa o svoj zovňajšok, starať sa o to, aby som bol dobrým človekom a tým pádom aj dobrým a chápavým manželom/manželkou, ale význam má pre partnera aj náš vzhľad. Napríklad manželky, ak dovolíte svojej láske k jedeniu kontrolovať váš život (pričom výsledkom je neestetická obezita), nabádate svojho manžela, aby pútal svoju pozornosť na iné ženy. Naopak muži musia chápať, že ženy potrebujú nežnosť a pochopenie, aby nemali pokušenie hľadať ich u iných mužov. Ženy tiež veľmi potrebujú, aby ich muž vypočul.[17]

Pre fungujúce manželstvo je potrebné neraz sa zriekať toho čo chceme my, chce to často zmeniť spôsob svojho myslenia a správania sa.

Pre zdravé manželstvo je dôležitá vzájomná dôvera. Ak chýba, množí sa žiarlivosť a podozrievanie. Vzájomnej dôvere sa musia manželia často krát učiť. Láska dôveruje. Nie slepo, ale pokiaľ nie je dôkaz, ktorý by potvrdzoval nejaké podozrenie, potom môžeme našou nedôverou partnerovi veľmi ubližovať a naša nedôvera sa stáva vážnym egoizmom. „Príčinou prehnanej žiarlivosti je často nedostatok sebavedomia.“[18]

Nie je veľmi šťastné, ak si v manželstve niektorý z partnerov, napríklad manžel, zvykne chodiť na rôzne stretnutia napríklad do cukrárne s inou ženou. I keď to môže nazývať kamarátskymi stretnutiami, jeho manželke môžu takéto schôdzky manžela oprávnene vadiť. Totiž človek si prirodzene uvedomuje, že aj z obyčajného kamarátstva môže po častejšom alebo menej častom zbližovaní čo i len pri káve vzniknúť aj intímnejší vzťah. Preto je prirodzené, že partner pociťuje výhrady voči takémuto konaniu druhého partnera. Samostatnou kapitolou v tejto problematike je i to ako takéto jednanie vníma širšie okolie, a aj aký príklad a odkaz sa okoliu takto zanecháva.

Vzťah rodičov k deťom nemá byť nadradený vzťahu medzi rodičmi. U veriacich by mal byť nad všetkým vzťah k Bohu.

Súčasťou manželstva ako skoro každého iného vzťahu sú i hádky. Manželstvo bez hádok je viac menej utópia. Pokiaľ hádky neprekračujú určitú mieru, sú normálne a neraz prospešné. U manželov má byť prítomná ochota i snaha dokázať sa meniť pre dobro druhých i seba.

Sú žiaľ aj nevydarené manželstvá, v ktorých manželia vedľa seba starnú a čím ďalej tým viac sa nenávidia. Množstvo je zas takých, ktoré končia rozvodom.

Sex v manželstve

„Manželský sex otvorený pre prijatie daru dieťaťa je kvalitnejší (či sa počne alebo nie) než nezáväzný či ten antikoncepčný, lebo je o vzájomnej dôvere a prijatí. Vyjadruje to, že druhá osoba je pre mňa mimoriadna a preto som k nej zaviazaná/ý na celý život a chcem mať s ňou/ním deti. Dieťa je stelesnením lásky páru.“[19]

photostock15

Je prospešné, ak aj v manželskom sexuálnom živote sú prítomné určité nové nápady. Pre dobrý vzťah i dobrý sex je však podstatnejšie vzájomné porozumenie, vzájomná súhra a podobne. Svetlo sviečok, ruže a priesvitná nočná košieľka samé o sebe nie sú schopné udržať lásku alebo zabezpečiť uspokojivý sex. Mali by sme sa radovať z pohodlia vzájomnej blízkosti. Určitá neobratnosť alebo neohrabanosť pri sexe nemusí byť na škodu. Ak sa nevyskytuje neustále, môže to byť milý nedostatok.[20]

Časom v milujúcom vzťahu i v oblasti sexuality dochádza k väčšiemu porozumeniu a vzájomnému zjednocovaniu. Tým sa zlepšuje vnímanie dotykov a ostatných gest vzájomného zblíženia, nastáva hlbšie vnímanie vzrušenia, prežívanie radosti a vzájomnej jednoty a nastáva tým pádom lepšia súhra pri vzájomnom sexuálnom spojení.[21] O svojich sexuálnych pocitoch, túžbach a prianiach by sa manželia mali dokázať navzájom otvorene porozprávať. Niekedy však naše predstavy nemusia byť po vôli partnerovi, preto treba rátať aj s odmietnutím našich túžob, ak s nimi partner nesúhlasí.[22]

Čo ohrozuje dobrý sex v manželstve najviac? Dnes hádam to, keď sú manželské páry otrávené, ubehané, vystresované, vyčerpané.

Sex patrí do manželstva, ale mať sex so svojim manželom či manželkou môže byť tiež sebadisciplína. Milujeme sa, pretože cítime túžbu, pretože túžime vyjadriť intimitu, ktorú prežívame, pretože sme vzrušení. Ale niekedy sa manžel a manželka milujú i vtedy keď jeden z nich necíti túžbu či intimitu.[23]

Slobodné povolanie

Zmeny v dospievaní vôbec neznamenajú, že v dospelosti si musíš vyvoliť manželstvo ako svoje povolanie. Mnohí chlapci a dievčatá ako dospelí muži a ženy chcú radšej žiť v slobodnom povolaní a vyberajú si radšej život v kňazstve, v reholi alebo zostávajú obyčajnými slobodnými mužmi či slobodnými, nevydatými ženami. Síce nemôžu mať vlastné deti, ale môžu prežívať akési duchovné otcovstvo a materstvo vo väčšej starostlivosti a venovaní sa iným.

Celibát je slobodná voľba nevstúpiť do manželstva a nemať sexuálny vzťah. Ako väčšinu duchovných disciplín, aj cudnosť je ľahšie praktizovať v spoločenstve (manželstvo, rehoľa, ale i napr. anonymní alkoholici). Cudnosť je slobodná voľba žiť svoj sexuálny život v súlade s náboženskými hodnotami (čiže samotná cudnosť sa netýka len ľudí žijúcich v slobodnom povolaní).

Motiváciou k životu v celibáte nemá byť to, že človek niečo v živote „stratil“, ale to že niečo veľmi pozitívne „našiel“. Okrem toho v ňom netreba vidieť len to, čoho sa človek vzdáva, pretože takéto povolanie môže človeku práve oveľa viac dať.[24]

Sexualita a život v manželstve má byť tiež cestou k vzťahu s Bohom. Celibát žitý v zasvätenosti Bohu (kňazi, rehoľníci, ale aj iní) má svoju hodnotu práve v tom, že sa koncentruje na tento vzťah v ešte väčšej miere už teraz.[25]

„V slobodnom stave, hovorí Henry Nouwen, ľahšie rozpoznáme Boha ako zdroj celého ľudského života…“[26]

Sexuálny život nie je podmienka naplneného a šťastného života. Zbavovanie svojej pohlavnosti fyzického uspokojenia, nevedie k frustráciám, lebo človek nestráca pocit osobnej dôstojnosti, ale ho posilňuje. Môžu byť síce typy, ktoré by vopred nevylučovali sexuálne spolužitie, ale predsa ho nevedú, mysliac si, že nikto ich nepovažuje za atraktívnych. Začínajú sa cítiť vyvrheľmi a bezcennými. Toto samozrejme vyvoláva frustráciu.

Simon Howden

Sú známe médiami pretriasané prípady sexuálne delikventného správania ľudí žijúcich v celibáte bez partnera. Aj celibát môže byť teda podarený alebo nepodarený.

Ako aj všetci ostatní ľudia, aj títo mávajú niekedy svoje psychické, sexuálne a iné problémy. Početnosť určitých porúch medzi nimi sa nevyskytuje vo významne vyššej miere v porovnaní s ľuďmi žijúcimi s iným partnerom. Práve naopak, mnohí upozorňujú na to, že napríklad pomer sexuálne delikventného správania je medzi nimi napriek tomu, že žijú bez sexuálneho partnera nižší oproti ostatným ľuďom. Napríklad v Nemecku sa podľa profesora Krӧbera muži nežijúci v celibáte stávajú páchateľmi zneužívania s 36-krát väčšou pravdepodobnosťou ako katolícki kňazi.[27] Zo skúmania podielu pedofilných deliktov v iných inštitúciách vyplýva, že zjednodušene povedané nie Cirkev, ale škola je skutočne nebezpečným miestom pre deti.[28] O tom svedčia aj ďalšie štatistiky z celého sveta, kde v prípade Európy je najnižšie percento sexuálnych zneužití a napriek tomu sa jedná o 9% ľudí, ktorí v detstve zažili sexuálne zneužívanie. Tieto vysoké počty svedčia o tom, že prípady zneužívania detí katolíckymi kňazmi tvoria len veľmi malý podiel z celkového počtu sexuálnych zneužití. [28a]

Silná medializácia týchto prípadov spôsobuje, že veľa ešte len podozrivých je označených médiami za zodpovedných za tieto delikty. Keď sa v mnohých prípadoch nepodarí preukázať orgánom činným v trestnom konaní pravdivosť obvinení, médiá necítia potrebu sa ospravedlniť alebo nemajú záujem o tom aspoň v podobnej miere, ako pred tým, informovať.[29]

Ako uviedol americký psychiater Richard Fitzgibbons, ktorý sa zaoberal prípadmi kňazov, ktorí sa dopustili sexuálneho zneužívania maloletých, na základe svojich zistení podporuje tvrdenie, že v týchto prípadoch existuje najmä súvislosť medzi homosexualitou a pedofíliou. Podľa neho to tiež plne potvrdzujú štúdie John Jay College pri Newyorskej mestskej univerzite a klinické skúsenosti. Aj Aardweg uvádza, že 10-15% homosexuálov (je to výrazne viac než ich podiel medzi heterosexuálmi) má i pedofilné kontakty.[30] Na stranu týchto tvrdení a proti spochybňovaniu prepojenosti s homosexualitou v takej miere sa postavil i Brad Miner, ktorý študoval istý čas v seminári a hovorí, že „kňazi nie sú väznení kriminálnici. Normálni heterosexuáli nekonajú homosexuálne skutky“. Sám zakúsil, že v 70. rokoch zažívali semináre morálny úpadok.[31] Samotná štúdia J. J. College z USA tvrdí, že existuje silné prepojenie medzi zneužívaním mladistvých a homosexuálnym správaním, pretože štúdia z roku 2004 zistila, že 80% obetí bolo chlapcov. Výskum navyše uvádza, že 80 percent obetí zneužívania prekročilo pubertálne obdobie, a teda „menej ako piatim percentám“ (s. 3) obžalovaných kňazov možno pripísať „pedofilné“ správanie. Konštatuje, že vo farnostiach a katolíckych školách bohužiaľ existujú pedofili, ale na druhej strane sú prostredím šestnásťkrát istejším ako samotná spoločnosť. Najviac zneužívaní bolo zaznamenaných za obdobie rokov 1970 – 1980, pred a po tomto období je ich výskyt zriedkavý. Podľa správy je hlavnou príčinou všeobecná morálna kríza, ktorá zasiahla Spojené štáty a svet v 60. rokoch.[32]

Fitzgibbons vysvetľuje, že u kňazov s takýmito problémami bolo možné konštatovať okrem emocionálnych problémov v ich detstve i problémy so vzťahom k otcovi, a tiež nedostatok mužskej sebadôvery a nízku sebaúctu.[33] Preto sa aj v nedávnej minulosti sprísnili kritériá prijímania mužov za budúcich kňazov, ktorí majú homosexuálnu orientáciu.[34]

Správne prežívané materstvo a otcovstvo napĺňa človeka šťastím. Spisovateľ C. S. Lewis opisuje v knihe „Veľký rozvod“ duchovné materstvo istej ženy, ktorú stretáva v „nebi“.

„Je to niekto, o kom si nikdy nepočul. Na zemi sa volala Sarah Smithová a žila v Golden Green.“

„Zdá sa, že je to…hm, veľmi významná osoba.“

„Áno. Je jednou z najväčších. No už vieš, že sláva v tejto krajine a sláva na zemi sú len dve úplne odlišné veci.“

„…a kto sú tí mladí muži a ženy okolo nej?“

„Sú to jej synovia a dcéry.“

„Musela mať teda veľkú rodinu, pane.“

„Každý mladý muž alebo chlapec, ktorý ju stretol, stal sa jej synom – aj keď to bol iba chlapec, ktorý priniesol mlieko k jej zadným dverám. A každé dievča, čo ju stretlo, bolo jej dcérou.“

„Nie je to trochu tvrdé pre ich vlastných rodičov?“

„Vôbec nie. Určite sú aj takí, ktorí kradnú deti ich vlastným rodičom. No jej materstvo bolo úplne iného druhu. Tí čo sa s ňou stretli, vrátili sa k svojim prirodzeným rodičom a milovali ich väčšmi ako predtým. Zopár mužov sa s ňou stretlo, aby sa v istom zmysle stali jej milencami. No aj to bol druh lásky, ktorý ich nerobil menej vernými svojim vlastným ženám, ale naopak, ešte vernejšími.“[35]

Mt 19, 12: „Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť nech to pochopí.“

Pre veriacich

Pre lepšie pochopenie katolíckeho pohľadu na manželstvo a sexualitu odporúčam knihu „Radostná zvesť o sexe a manželstve“ od Christophera Westa, ktorá sa dá zakúpiť aj na Slovensku a Kódex kanonického práva (dostupný na internete)a takisto jednotlivé body dotýkajúce sa problematiky manželstva v Katechizme Katolíckej cirkvi. Pre manželov odporúčam tiež knihy, ktoré môžu napomôcť skvalitniť ich vzájomné pochopenie a vzájomný vzťah: „Pět jazyků lásky“ od Garyho Chapmana, alebo kniha „Dar lásky“. Ukážky z tejto druhej knihy sa dajú zhliadnuť vo vynikajúcom filme „Fireproof“.

Okrem toho existuje občianske združenie s názvom „Manželské stretnutia“, ktoré sa usiluje o rozvinutie vzájomných vzťahov v rodine a o obnovu a ozdravenie rodiny. Link: www.mstretnutia.sk

————————————-
[1] Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 7.

[2] Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 7.

[3] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 229.

[4] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 230.

[5] Knille, R., Eerdmans, B. Wm., ed. As I Was Saying. Michigan: Grand Rapids, 1984, s. 267. In: Danišková, Z.: Prezlečený marxizmus, s. 50 – 62. In: Impulz, ročník 5, č. 2, 2009, Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, ISSN 1336-6955.

[6] Gaudium et spes – pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete. čl. 47., s. 21. In: Dokumenty II. vatikánskeho koncilu. Rím: SÚSLM, 1968, s. 225-340.

[7] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 23.

[8] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[9] Baláž, R., Štiavnický, A. Milovať bez lásky a sexu? Zvolen: JAS, 1997, ISBN 80 – 88795 – 41 – 9, s. 103 – 104.

[10] Púpava, P. Stretnutia s Bohom. Zvolen: KM Press, 1998, s. 20.

[11] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 20.

[12] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 121.

[13] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 48 – 50.

[14] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 72.

[15] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 70.

[16] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 32 – 33.

[17] Carothers, M. Čo nosíš vo svojej mysli? Hontianske Tesáre: Vydavateľstvo sv. Bystríka, 2001, ISBN 80-968401-5-0, s. 51.

[18] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 84.

[19] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[20] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 70.

[21] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 198.

[22] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 115.

[23] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 107 – 108.

[24] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 173.

[25] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5.

[26] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 123.

[27] Berlín, 7.2.2010 kath.net/KNA. In: Expert: Počty prípadov zneužívania kňazmi mizivé. [online]. [citované: 23. 8. 2010]. Dostupné na internete: ; Hegglin, J. Obete sexuálneho zneužívania medzi nami. [online]. [citované: 23. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.misionari.sk/index.php/kniznica/lanky/24-obete-sexualneho-zneuivania-medzi-nami

[28] KOMENTÁR – Jana Tutková – Škola, a nie Cirkev, je nebezpečným miestom pre deti. 10. 5. 2010., [online]. [11. 1. 2011]. Dostupné na internete: http://moje.hnonline.sk/node/3281

[28a] http://en.wikipedia.org/wiki/Child_sexual_abuse

[29] Sympózium – Pedofilné škandály. Príspevky od rôznych autorov k téme pedofílie. In: Impulz, roč. 6, č. 2, 2010, Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, ISSN 1336 – 6955.

[30] Aardweg, J. M. G. Homosexuální životní styl. Príspevok odznel na konferencii „Krize současné rodiny“ na pôde Parlamentu ČR v máji 2001. [online]. 2007 [19. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.protiprudu.info/homosexualni_zivotni_styl.html

[31] Miner, B. K VECI: Ako zamlčať, prečo kňazi zlyhávajú. 23. 5. 2011. [online]. [citované: 23. 7. 2011]. Dostupné na internete: http://www.postoy.sk/k_veci-ako_zamlcat_preco_knazi_zlyhavaju

[32] Introvigne, M. AKTUÁLNE: Pedofilní kňazi. Čo skutočné tvrdí John Jay College Report? 2. 6. 2011., [online]. [citované: 23. 7. 2011]. Dostupné na internete: http://www.postoy.sk/pedofilni_knazi_co_skutocne_tvrdi_john_jay_college_report

[33] Podľa amerického experta je homosexualita spojená s pedofíliou. 2010, [online]. [21. 4. 2010]. Dostupné na internete: http://spravy.pravda.sk/podla-americkeho-experta-je-homosexualita-spojena-s-pedofiliou-psb-/sk_svet.asp?c=A100421_140818_sk_svet_p12

[34] Cirkev nediskriminuje homosexuálov. 29. 11. 2005, [online]. [citované: 23. 7. 2010]. Dostupné na internete: http://storico.radiovaticana.org/slo/storico/2005-11/57533.html

[35] Eldredge, J., Eldredge, S. Očarujúca. Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2006, ISBN 80-968638-9-4, Bratislava, s. 206 – 207.

Foto:
Rosen Georgiev / FreeDigitalPhotos.net; photostock / FreeDigitalPhotos.net; photostock / FreeDigitalPhotos.net; Simon Howden / FreeDigitalPhotos.net

Ďalšie články