Kapitola 11 – Rozvod a rozluka

„Niektorí ľudia zosmiešňujú alebo dokonca popierajú myšlienku verného celoživotného zväzku. Môžete si byť istí, že nevedia, čo je to láska.“ (Ján Pavol II.)[1]

Ambro2

Charakter ľudí sa najlepšie prejaví práve v manželstve. Po prvotnom návale citov a entuziazmu sa až teraz partneri učia spolu žiť, učia sa tešiť zo spoločných radostí, ale i prekonávať každodenné ťažkosti.

Žiaľ nie všetky manželstvá dobre fungujú. Niekde vyplávajú na povrch rozličné závislosti, agresivita, celková nezrelosť pre partnerský vzťah. Ukazuje sa, že vstupu do takýchto vzťahov predchádzala neraz značná nerozvážnosť. Najmä nezrelosť a strata počiatočných sympatií bez ochoty zriekať sa a obetovať sa z lásky k druhému býva dôvodom, prečo aj kvôli menším nezhodám alebo nedorozumeniam v spoločnom živote dochádza k rozvodom.

Napriek tomu praktizovať rozvody je spravidla absolútnym nezmyslom. Robia to dnes mnohí, ale za cenu vlastného sklamania a nešťastia svojich detí.[2] Východiskom z ťažkostí v manželstve nemá byť rozvod, ale práca na vzťahu a na sebe. Existujú našťastie i manželstvá, ktoré i keď sa ocitnú vo vážnejšej kríze, pokúšajú sa udržať a znovu spojiť rozbité vzťahy a nie unáhlene prehlasovať, že rozvod je nevyhnutný. To je aj dôvod prečo neuľahčovať a neznižovať rozvodové konanie napríklad na úroveň podpisu jedného tlačiva u notára. Mnohé páry sa ľahšie zmieria a zachránia svoje manželstvo v čase, keď trvá konanie dlhšiu dobu. Po rozvode rapídne klesá nádej na sanáciu rodiny. Manželstvo by malo byť štátom chránené a malo by mať špecifické postavenie kvôli tomu, že zdravé manželstvá sú základom zdravej spoločnosti.
Trvácnosť prvého manželstva je veľmi dôležitá, pretože, ako ukazujú viaceré štatistiky, druhé a tretie manželstvo má väčšiu pravdepodobnosť rozvodu. Po rozvode je väčšia šanca rozvodov v ďalších manželstvách, respektíve rozchodov s budúcimi partnermi.[3]

Sledovaním množstva konkrétnych prípadov ľudia došli k všeobecnému záveru, že rozvody sú škodlivé. A to je veľa krát všetko, riešenie buď nepoznajú, alebo čo je horšie ani ho veľmi nehľadajú. Neprekvapuje potom ani fakt, že zo sto manželstiev sa v posledných rokoch na Slovensku rozvádza takmer polovica.[4]

Rozvod zvyšuje náklady spoločnosti, utrpenie detí bez ohľadu na vek a ničí aj niečo v samotných manželoch. Preto by štát nemal umožňovať, aby rozvod manželstva bol jednoduchší ako zrušenie nejakej firmy.

Aby sme prijali padlého partnera, chce to buď schopnosť odpustiť alebo to chce zúfalstvo spojené so snahou zabudnúť a potlačiť všetky chyby prípadne ľahostajnosť a branie sexu ako hry. Niektorí veria, že vyriešenie rozličných problémov v manželstve sa dá „robiť cez posteľ“. Je to vážny omyl. Používanie sexu na riešenie vzniknutého problému v manželstve namiesto jeho vydiskutovania môže viesť práve k znechuteniu z takéhoto sexu i celého vzťahu.

Rozvod a dieťa

Rozvod pôsobí neblaho hlavne na deti. Matka v rodine nedokáže úplne nahradiť otca a platí to i naopak. V takomto prostredí nie sú plne uspokojované potreby dieťaťa. Dieťa v neúplnej rodine je ochudobnené o mnohé podnety, ktoré majú význam pre jeho zdravý vývin. [5]

Ľudia, ktorí nie sú schopní, respektíve nemajú predpoklady (schopnosť sebaovládania, pevné zásady a pod.) vytvoriť a udržať si zdravé rodinné vzťahy a hlavne manželský vzťah, takíto ľudia nie sú pre manželstvo vôbec spôsobilí. Sú to väčšinou charakterovo narušení ľudia.

Stuart Miles

Štatistiky rôznych štúdií dokazujú, že u detí z neúplných rodín je značne vyššie percento detí, ktoré sú vyšetrované a liečené kvôli rôznym psychiatrickým poruchám.[6]

Deti narodené zosobášeným rodičom majú menej problémov, naproti tomu deti slobodných matiek sú vystavené oveľa väčším rizikám predstavujúce nebezpečenstvo pre dobro detí.[7]

Deti v manželstvách biologických rodičov sa majú lepšie ako v manželstvách nevlastných rodičov. V rodinách s nevlastným rodičom sa majú deti dokonca horšie ako v rodine jedného biologického rodiča.[8]

Nárast slobodného rodičovstva prispieva významne k schudobneniu rodín.[9] Manželstvo oproti tomu hrá nezávislú rolu v zvýšení príjmu a znížení chudoby.[10]

Psychológ Eduard Bakalář, vo svojej knihe „Průvodce otcovstvím aneb bez otce se nedá dobře žít“ uvádza údaje z niekoľkých najmä amerických štúdií poukazujúcich na následky rozvodov na deti. Orientuje sa pri tom hlavne na absenciu otcov v rodinách:

Štatistické údaje spracované National Fatherhood Initiative poukazujú na to, že 72% mladistvých vrahov vyrastalo bez otca, 60% všetkých páchateľov znásilnenia bolo vychovávaných v domácnosti bez otca, 72% všetkých detí v detských nápravných zariadeniach vyrastalo len s jedným rodičom. U detí bez otca je v porovnaní s ich vrstovníkmi z tradičných rodín dvojnásobná pravdepodobnosť predčasného odchodu zo školy a celkovo dosahujú horšie školské výsledky. Jedenásť krát je u nich vyššia pravdepodobnosť prejavov násilného správania. Tri zo štyroch samovrážd mladistvých sa vyskytnú v rodinách s jedným rodičom. Deti žijúce v neúplných rodinách vykazujú dokonca i viac zdravotných problémov. 80% dospievajúcich v psychiatrických zariadeniach vyrastalo bez otca. Ak žijú dievčatá len s jedným rodičom, majú o 164% vyššiu pravdepodobnosť otehotnenia pred sobášom, o 53% vyššiu pravdepodobnosť sobáša pred dosiahnutím plnoletosti a o 92% väčšiu pravdepodobnosť rozvodu vlastného manželstva. Neprítomnosť biologického otca v domácnosti zvyšuje dcérinu zraniteľnosť voči znásilneniu a zneužitiu o 900%. Tieto trestné činy sú páchané najmä novými partnermi matiek. Deti vyrastajúce v neúplnej rodine sú vystavené väčšiemu riziku ďalších problémov, medzi ktoré patria závislosť na alkohole a drogách, promiskuita, vandalizmus a podobne. Štúdia štátnych väzníc v USA ukázala, že len 41% väznených vyrastalo s oboma rodičmi. Je to nízke číslo, ak si uvedomíme, že väčšina detí v USA v čase štúdie vyrastala s oboma rodičmi. Štatistika FBI ukazuje, že chýbajúci otec je spoľahlivejším prediktorom trestnej činnosti, než rasa, prostredie alebo chudoba. Psychológ Warren Farrell tvrdí, že dievča vychované bez otca má nenaplnenú túžbu po akceptovaní mužmi. Môže to viesť k nápadnejšiemu signalizovaniu sexuality navonok, prehnanej snahe neznepáčiť sa a uspokojiť muža. Robí ju to zraniteľnejšou voči mužom, ktorí sledujú vo vzťahoch v prvom rade svoje ciele.[11]

Pre veriacich
Rozluka a nulita manželstva

„Je veľmi dôležité pred tým, než si dvaja sľúbia vernosť v manželstve, ujasniť si, že nepripúšťajú možnosť rozvodu za žiadnych okolností a budú trpezlivo hľadať spôsoby ako prekonať všetky prekážky, ktoré život ich manželstvu prinesie. V niektorých prípadoch, ak ide napr. o agresivitu v manželstve, je riešením dočasná separácia, ale nie nevyhnutne rozvod.“[12]

photostock22

„V prípade zneužívania v manželstve Cirkev (…) pripúšťa potrebu oddelenia manželov a v prípade nevyhnutnosti dokonca aj civilný rozvod. To však stále neukončuje platné manželstvo. Manželstvo môže ukončiť iba smrť“, uvádza Christopher West, ktorý sa vo svojich prácach venuje teologickým a cirkevnoprávnym záležitostiam.[13] Ak dôjde časom k náprave daného stavu, ktorý viedol k rozluke, potom by mala nasledovať snaha o obnovenie spoločného manželského života.

Čo sa týka nulity (vyhlásenie manželstva za neplatné zo strany Cirkvi), veľa prípadov býva na základe absencie formy. To zahŕňa napríklad značný počet katolíkov, ktorí sa sobášia mimo Katolíckej cirkvi bez dišpenzu a ich manželstvo je od začiatku neplatné.[14] V iných prípadoch môže byť dôvodom nulity manželstva zatajenie nejakej závažnej skutočnosti, napríklad keď bolo partnerovi pred sobášom zatajené, že jeho manžel/manželka má dieťa s inou osobou.

Ak bolo nejaké manželstvo platné, tým, že sa niekto rozvedie a začne žiť s iným partnerom, dopúšťa sa cudzoložstva, teda nevery voči svojej platnej manželke.[15]

Keď sa zistia objektívne dôvody, pre ktoré je manželstvo od jeho začiatku neplatné existuje možnosť rozluky.

Popritom tiež platí, že „ak civilný rozvod je jediný možný spôsob, ako zaistiť určité legitímne práva, ako je starostlivosť o deti alebo ochrana majetku, môže sa tolerovať a nie je morálnym previnením.“[16]

Presnejšie vysvetlenie celej tejto problematiky možno nájsť v Kódexe kanonického práva, ktorý je dostupný aj na internete.

Síce existujú v určitých prípadoch relatívne objektívne dôvody pre možnosť rozluky, respektíve rozvodu, ako príklad nepoddaniu sa takémuto riešeniu, by som odporúčal pozrieť si životopis Svätej Moniky, matky Svätého Augustína. Jej oddanosť nebola slepou oddanosťou vychádzajúcou z akéhosi jej vnútorného zúfalstva a strachu, ale pramenila z vernej, obetavej, nezištnej a odpúšťajúcej lásky. Napriek rôznemu ponižovaniu a zraňovaniu, ktoré zažívala počas života od svojho partnera, zostala jeho ženou až do manželovej smrti. Pre väčšinu ľudí dnes asi nepochopiteľné. Možno preto, že to nebol človek dnešnej doby, človek ega.

Veľa spoločné má s týmto postojom práve kresťanská morálka. West k tejto téme píše nasledovné: „Keď sa Ježišovi učeníci dozvedeli, čo si od nich nerozlučiteľnosť manželstva vyžaduje, mysleli si, že bude lepšie vôbec sa neoženiť. Ježiš im na to povedal: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané“ (Mt 19, 1 – 11) Komu je toto učenie o nerozlučiteľnosti manželstva dané? Mužom a ženám, ktorí ostali otrokmi svojej slabosti? Nie! Mužom a ženám, ktorí skrze Ducha Svätého prijali moc milovať, tak ako miluje Kristus! (…) Uznať možnosť rozvodu znamená povedať, že Kristus nás nemôže oslobodiť od hriechu.“[17]

Najúčinnejšie čo môžu dvaja ľudia urobiť, pokiaľ ešte obaja majú záujem na záchrane manželstva, ktorému hrozí rozpad, je, že by sa mali začať spolu pravidelne modliť, hovorí Matka Tereza.

Odpúšťať, stále odpúšťať, v tom je podstata lásky, hovorí brat Roger z Taizé[18]

Pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť ako nájsť životnú cestu po rozvode či rozluke manželstva, vydalo vydavateľstvo Don Bosco brožúrku s názvom Rozvedení katolíci, ale tiež je v ponuke aj kniha s rovnakým názvom.

————————————–
[1] Ján Pavol II. Láska v rodinách, Origins 16 (23. apríl 1987): 799. In: West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 42.

[2] Baláž, R., Štiavnický, A. Milovať bez lásky a sexu? Zvolen: JAS, 1997, 168 s., ISBN 80 – 88795 – 41 – 9, s. 120.

[3] Matthew D. Bramlett and William D. Mosher, Cohabitation, Marriage, Divorce, and Remarriage in the US, National Center for Health Statistics, Vital and Health Statistics, Series 23, no. 22 (Washington, D.C.: U.S. Government Printing Office, July 2002), Tables 21, 41, Ross M. Kreider, Number, Timing, and Duration of Marriages and Divorces: 2001, u.S. Census Bureau, Current Population Reports p70-97 (Washington, D.C.: U.S. Government Printing Office, Feb 2005), Table 3. In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[4] [online]. http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1686

[5] Šulová, L. Raný vývoj a formování sexuální identity ditěte. In: Bianchi, G. (Ed.). Upgrade pre sexuálnu výchovu, 2001. Bratislava: VEDA, 2003.

[6] Lengmeier – Matějček, Z. Psychická deprivace v dětství. Praha: Státní zdrav. nakladatelství, 1968, s. 141.

[7] Zhrnutie sociologických štúdií týmito akademikmi: W. Bradford Wilcox et al.: Why Marriage Matters: Twenty-Six Conclusions from the Social Sciences (New York: Institute for American Values, 2005). In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[8] Wilcox et al., Why Marriage Matters, pp. 14, 22, 29, 32, Paul R. Amato, „The Impact of Family Formation Change on the Cognitive, Social, and Emotional Well-Being of the Next Generation,“ The Future of Children 15, no. 2 (Fall 2005), pp. 80-81, Paul R. Amato and Alan Booth, A Generation at Risk: Growing Up in an Era of Family Upheaval (Cambridge, Mass.: Harvard University Press, 1997), pp. 159, 175, 201-202, Frank F. Furstenberg Jr. „history and Current Status of Divorce in the United States,“ The Future of Children 4, no. 1 (Spring 1994), p. 37, James H. Bray et al., Longitudinal Changes in Stepfamilies: Impact on Children’s Adjustment (Washington, D.C.: American Psychological Association, August 1992). In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[9] Adam Thomas and Isabel V. Sawhill, „For Love and Money? The Impact of Family Structure on Family Income“, The Future of Children 15, no. 2 (Fall 2005), p. 65; Isabel V. Sawhill, „The Behavioral Aspects of Poverty,“ Public Interest, no. 153 (Fall 2003), p. 86; „Effect of Family Structure on Child Poverty and Income Inequality“, The Urban Institute Policy and Research Report (Summer-Fall 1996) reporting on Robert I. Lerman, „The Impact of Changing U.S. Family Structure on Child Poverty and Income Inequality,“ Economica 63, no. 250 (1996), pp. S119-139; Norval D. Glenn, University of Texas, Letter to the Editor, New York Times, nov. 11, 1997. In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[10] Robert I. Lerman, „Married and Unmarried Parenthood and Economic Well-Being: A Dynamic Analysis of a Recent Cohort,“ Urban Institute Report, Washington, D.C., 2002, Lerman, „Impacts of Marital Status and Parental Presence on the Material Hardship of Families with Children,“ Urban Institute Report, Washington, D.C., 2002. In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[11] Bakalář, E. Průvodce otcovstvím aneb bez otce se nedá dobře žít. Praha: Vyšehrad, 2002, s. 140 – 141 a 146.

[12] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[13] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 47.

[14] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 47 – 48.

[15] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 59.

[16] Katechizmus Katolíckej cirkvi. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2002, 918 s., ISBN 80-7162-370-9, s. 575.

[17] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 57.

[18] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 239.

Foto (v poradí od hora nadol):
Ambro / FreeDigitalPhotos.net ; Stuart Miles / FreeDigitalPhotos.net ; photostock / FreeDigitalPhotos.net

Ďalšie články