Kapitola 12 – Voľný sex

Hoci to čo svet urobil mne, bolo strašné, čo ja som urobil sám sebe, bolo ďaleko strašnejšie. (Oscar Wild, De Profundis)

photostock25

Môže byť sexualita ako čisto oblasť zábavy alebo ako niečo nezáväzné bez akýchkoľvek následkov? Predstavy a informácie šíriace sa na nás v súčasnosti najmä cez médiá sú: sex je životne dôležitý; je to hra bez „súvislostí“; pre dobrý sexuálny život v budúcnosti je potrebné začať ho včas; ak nebudeš mať sex do dvadsiatky, budeš impotentný; včasný začiatok pohlavného života je normálnou potrebou celej mladej generácie; nik ti nemôže predpisovať ako máš žiť; z potláčania sexuálneho pudu sa vyvinie frustrácia až neuróza atď. Takéto vyjadrenia nie sú dnes ničím prekvapujúcim. Vychovali sme totiž generáciu mladých žien a mužov, ktorí nerozumejú sexualite a sexuálnej etike (čo potvrdzujú i samotné prieskumy[1]). Navyše to čo čítaš vo väčšine elektronických alebo printových časopisov pre mládež alebo v bulvároch, zvyčajne vymýšľajú dobre platení redaktori a sexuológovia. Ale o láske sa tam nedočítaš takmer nič.[2]

Veľa ľudí hovorí: „Ale no, sex je predsa telesný úkon. Keď máš pohlavný styk, je to čisto fyzická záležitosť, ktorá slúži k uspokojeniu biologickej potreby.“ Nuž áno, dovoľte mi povedať, že to snáď platí o susedovom kocúrovi, ale u človeka je do sexu zapojená celá jeho osobnosť, nielen biologická stránka, uvádza Josh McDowell.[3]

Sex je veľkým dobrom, ale nie nevyhnutne kedykoľvek. Ak by sme považovali sex za dobrý kedykoľvek a s kýmkoľvek potom by bol sex dobrým aj ako násilný čin? Sex je dobrý, ale len za istých okolností, keď je chápaný ako vzájomné darovanie sa v láske.[4]

Weiss uvádza definíciu toho, čo možno považovať za normálne, respektíve zdravé vo sfére ľudskej sexuality. Hovorí, že sú to „také konsenzuálne (súhlasné) sexuálne aktivity, ktoré sa odohrávajú medzi psychosexuálne a somatosexuálne dostatočne zrelými a pokrvne v priamej línii nespriaznenými partnermi, a ktoré nevedú k ich psychickému alebo telesnému poškodeniu.“[5]

Čo je nenormálne, perverzné, zlé? V jednoduchosti sa dá povedať, že všetko čo je namierené proti prirodzenej potrebe človeka milovať a byť milovaný.

Správne vychovaná sexualita vedie k láske a láska zase umožňuje rozvoj sexuality.[6] V prípade skoršieho uspokojovania sexuálnej žiadostivosti, než psychického a duchovného puta v láske, máme do činenia so sexuálnym infantilizmom, oneskorením vývoja osobnosti v sexuálnej sfére. Znamená to, že na takejto úrovni na akej prežili títo ľudia sexuálne zblíženie už teraz pred získaním plnej zrelosti, môžu zostať vždy. Môže sa stať, že nikdy nezakúsia hĺbku najbohatších duchovných a psychických zážitkov z tejto sféry. Sexuálne spolužitie začaté pred získaním plnej psychosexuálnej zrelosti vždy narúša, až ničí schopnosť milovať. Celý proces vývoja lásky je umelo skrátený následkom preskočenia etapy sympatie a priateľstva, a tým pádom je zdeformovaný. Láska je vtedy prežívaná ako sex bez vyšších citov.[7]

Názor, že nie každý sexuálny zážitok je treba brať vážne je mylný. Vždy ide o vážnu vec, nie je to len fyzická záležitosť, ale zapojená je celá naša osobnosť.

Sex je vlastne proces ako každý iný. Je úspešný len vtedy, ak rešpektujeme pravidlá hry, ak sa držíme návodu výrobcu. Tiež platí, že človek objaví vrcholnú rozkoš zo sexu, respektíve sex rozkvitá jedine vtedy, ak ho užívame v spojení s pravou bezpodmienečnou láskou.

Pravda je, že ak svoju lásku nemôžete vyjadriť inak ako sexom, nie je to pravá láska. Niekto počas svojho života obetuje nižšie, aby získal vyššie. Medzi takých patria napríklad mučeníci za slobodu. Sú však ľudia, ktorí vyššie dávajú za nižšie. To sú i tí, ktorí kvôli okamžitému sexuálnemu uspokojeniu obetujú plnohodnotný vzťah lásky.

Sex na skúšku

Mnohí považujú za nevyhnutnú súčasť vzájomného spoznávania sa aj predmanželský sex, lebo vraj bez toho partneri nemôžu vedieť či sa k sebe hodia. Výskumy o rozvodoch, ale ukazujú, že sexuálny nesúlad sa prakticky ako dôvod rozvodu neuvádza.

Očakáva sa, že vzťahy na skúšku by mali prospievať pevnosti manželstiev, že je pre vzťah lepšie, ak si to partneri najskôr vyskúšajú. Skutočnosť je však taká, že aj keď dnes pred uzavretím manželstva žije čoraz viac ľudí v takýchto vzťahoch, kde mali možnosť si to „natrénovať“ aj po sexuálnej stránke, rozvodovosť stúpa a vzťahy nie sú stabilnejšie.[8] Štatistiky dokazujú, že najviac rozvedených ľudí je z manželstiev, ktoré žili pohlavným životom už pred manželstvom.[9]

David Castillo Dominici

West uvádza, že sociologický výskum stále viac potvrdzuje, že spoločný život pred manželstvom, ktorého súčasťou je sexuálne spolužitie je častejšie prípravou na rozvod než prípravou na manželstvo. Podľa štúdií je riziko rozvodu u tých, ktorí spolu žijú pred manželstvom, v porovnaní s tými, ktorí tak nežijú, o 50% vyššie.[10]

Niektoré výskumy hovoria dokonca o trojnásobne vyššej pravdepodobnosti skončenia manželstva rozvodom pri vzťahoch, ktoré začali sexuálnym životom pred sobášom.[11]

Zahraničné štúdie tiež potvrdzujú, „že sexuálne aktívni tínedžeri sú oveľa depresívnejší ako tí, ktorí so sexom čakajú. Podobne ich miera pokusov o samovraždu je podstatne vyššia.“[12]

Štatistiky z Veľkej Británie hovoria, že „v polovici 60-tych rokov len 5 percent žien žilo pred manželstvom so svojim partnerom. Do 90-tych rokov to bolo až 70 percent.“ Medzitým sa podobne ako na Slovensku rapídne zvýšila miera rozvodovosti. „Niektorí sa však klamú, mysliac si, že spolunažívanie vedie automaticky k manželstvu. (…) Len menej ako 4% spolunažívaní trvá 10 rokov a viac. Čím častejšie a dlhšie spolunažívanie, tým pravdepodobnejšie, že muži či ženy sa budú navzájom podvádzať a rozvedú sa.“[13]

„Záväzok v spolunažívaní „na divoko“ neexistuje a teda vzťah trvá, kým neprestane jednému vyhovovať. Žiť spolu, kým to obom vyhovuje, je prejavom egoizmu, lebo keď to jednému nevyhovuje, prestane brať ohľad na druhú osobu, prípadne dieťa. Takéto zištné fungovanie – kým nám to vyhovuje – je opakom lásky. (…) Niekto povie, že dnes si človek nemôže byť istý ani v manželstve, že sa nerozvedie.“ Predsa rozchod v prípade manželstva nie je tak ľahký, daný záväzok hrá istú rolu. „Manželstvo vychádza štatisticky ako najstabilnejšia inštitúcia napriek tomu, že sa dnes rozvod legálne pripúšťa a ruinuje manželstvá.“ Rozvod totiž, tak ako je dnes ponímaný, dáva možnosť vyzuť sa zo svojho sľubu vernosti. [14]

Hľadanie uspokojenia v sexuálnom vzťahu, ktorý je rozlučiteľný, nie je zaviazaný k celoživotnej vernosti a je uzatvorený pre prijatie nového ľudského života v podobe dieťaťa, nemôže dobre pripraviť pár na manželstvo. Manželstvo totiž vyžaduje nerozlučiteľnosť, celoživotnú vernosť a otvorenie sa životu – psychologicky sa pár vo vzťahu „na skúšku“ cvičí v pravom opaku. Podľa Westa praktizovanie sexuálneho života pred manželstvom buduje akceptáciu sexuálneho styku mimo manželstva. Predmanželská sexuálna aktivita takto buduje model správania, ktorý podporuje neveru a tiež rôzne iné neresti ako žiadostivosť, sebectvo, nedôveru, nekontrolovanie sa a mnohé ďalšie. Pohlavná intimita v čase chodenia spôsobuje to, že partneri neraz nedokážu dostatočne objektívne, respektíve kriticky k sebe pristupovať, i keď si vo vzťahu možno nerozumejú. Nedokážu často nefunkčný vzťah jednoducho ukončiť, pretože cítia voči sebe hlbšie záväzky, plynúce z intímneho spolužitia.[15] Je šťastím, ak rozchod za sebou nenecháva príliš mnoho rán. Hoci zaviazať sa telom je veľmi ľahké, spomienky, ktoré po takej známosti zostanú, môžu skaziť celý život.

Popri tom si treba uvedomiť, že všetky životné situácie sa dopredu vyskúšať i tak nedajú a neskôr môže pár prekvapiť napríklad, dnes dosť bežná, partnerova neplodnosť. Nijaké chodenie nemôže byť dosť dlhé na to, aby sme celkom spoznali svojho „miláčika“, aby nás už nikdy nič na ňom neprekvapilo. S tým treba rátať.

Niektorí ľudia sa domnievajú, že sexuálne spolužitie pred manželstvom má význam, aspoň kvôli tomu, aby partneri vedeli, či sú schopní dosiahnuť spolu sexuálnu súhru. Môžeme sa, ale oprávnene pýtať, ako dlho skúšať, aby sa dosiahla súhra? Mesiac, dva alebo dlhšie? Je bezpečne overené, že sexuálna dráždivosť ženy sa vyvíja, rastie a vzájomne harmonizuje s partnerovou dráždivosťou v prostredí trvalého odovzdávania sa v láske bez podmienok. Predpokladom takého odovzdávania sa je manželstvo. Mimo manželstva existuje napríklad riziko nechceného tehotenstva a práve mnohokrát obavy z tehotenstva, často i nevhodné prostredie zabraňujú, aby sa dobre rozvíjala vzrušivosť ženy v tomto období. Pohlavný styk sa mimo manželstva mnohokrát uskutočňuje bez dostatočnej intimity a zázemia.[16]
Žena teda dokáže radosť a naplnenie z pohlavného spojenia skutočne prežívať spravidla až vtedy, keď je šťastná, má pocit istoty a bezpečia a cíti sa byť milovaná. Ináč to je len pretvárka alebo hra na uspokojenie partnera. Pre muža môže mať pri sexe význam nakoľko je pre neho jeho sexuálna partnerka vizuálne atraktívna. Ale k tomu, aby to zistil nie je potrebné púšťať sa do sexuálneho spolužitia pred manželstvom.

„Rôzne výskumy sa“ teda „zhodujú v tom, že najvydarenejšie manželstvá tvoria tí manželia, ktorí nemali žiadne sexuálne skúsenosti pred sobášom. V takých manželstvách sa dosahuje najlepšia sexuálna zhoda.“ Psychológovia navyše upozorňujú na fakt, že prvý pohlavný akt má symbolickú hodnotu, ktorú nemá žiadny iný a preto spôsob jeho prežívania a priebehu má pre človeka veľmi silný dosah aj na budúce prežívanie v sexuálnej sfére.[17]

V manželstvách, kde sa môže zdať, že im to v sexe neklape a preto im to celkovo nefunguje vyjde pri hlbšej analýze zväčša najavo, že je to naopak. Teda, že im to neklape v sexe, pretože im to škrípe celkovo vo vzťahu. Dobrý sex je spravidla výsledkom dobrého vzťahu a nie naopak.

Nastavenie myslenia pri predmanželskom sexe, ktorý čerpá vzrušenie často z nestability a dramatickosti, prameniacich zvyčajne z nepravidelnosti stykov spájaných so vzrušením lovu (napr. niekde na diskotéke spojeného s neistotou a čakaním ako vzrušujúce flirtovanie dopadne; Chce ma? Nechce ma? Pôjde? Nepôjde?) – nesie so sebou dôsledky do manželstva, kde sú styky zo svojej podstaty postavené na niečom inom. Návyk z „predmanželstva“ môže spôsobovať nespokojnosť s „pokojnými“ situáciami pri manželskom sexe. Takí ľudia potom môžu hľadať vzrušenie ľahko opäť v situáciách, kde ho môžu zažiť v spojení s istou dávkou neistoty a neviazaného flirtu. Napríklad od internetových diskusií až k určitým „jednorazovým“ známostiam.[18]

Spomínané skutočnosti potvrdzuje i to, že “sexuológovia sú o pomoc žiadaní častejšie znudenými rutinérmi nezáväzného sexu ako neskúsenými milencami.“[19]

Sexuológ MUDr. S. Brichún napríklad uvádza, že „prvé sexuálne zážitky bývajú natoľko hlboké, že v manželstve s iným človekom by mohli pôsobiť rušivo.“[20]

Predmanželské sexuálne kontakty v prípade rozchodu môžu prinášať hlboké zranenia. Vzniknuté ublíženia, nerozvážnosť, plytkosť vzťahu, nedostatok zodpovednosti vo vzťahu, majú negatívny dopad na ďalší život. Takíto mladí ľudia vstupujú do manželstva často s deformáciami charakteru, s výčitkami svedomia.[21] Kondóm ako ochrana pred otehotnením, žiaľ neochráni pred zranením srdca.[22]

Človek nepociťuje citové zranenie len vtedy, keď v sexuálnej oblasti sa mu partner darúva celý a iba jemu. Ak sa niekedy partner dozvie o búrlivej minulosti svojho vyvoleného môže tým značne trpieť. Takto je nastavená ľudská psychika. Odlišné pocity prípadne túžby deklarujú spravidla len ľudia, ktorí majú problém so sebaúctou alebo trpia nejakým druhom sexuálnej deviácie.
Nielen ženu poznačí napríklad sex na jednu noc, ale podobne aj muža. Muža však takéto krátkodobé vzťahy deformujú inak. Muž pod ich vplyvom napríklad viac zhrubne alebo sa skôr utieka k alkoholu. Ako aj rôzne výskumy potvrdzujú, depresívnejšími sa kvôli takémuto životnému štýlu stavajú aj muži, nielen ženy. Muž možno dokáže lepšie skrývať svoju vnútornú rozorvanosť, plytkosť a prázdnotu v porovnaní so ženami, ale prežíva ich tiež.

Ak sa človek v predmanželskom sexe cíti dobre, neznamená to, že predmanželský sex dobrý je. Skôr z toho vyplýva, že naše pocity nie sú vždy dôveryhodné. Veď, aj keď niekto kradne, môže mať z toho dobrý pocit, najmä ak je vtedy ľahostajný k prežívaniu a pocitom iných.

Boli sme stvorení tak, aby sme si mohli užívať sex. Ale predmanželský sex hovorí polovičnú pravdu. Preto nás v niečom tak silno oslovuje. Polovičné pravdy sú však deštruktívne. Tlačia nás k tomu, aby sme nesprávne zaobchádzali s vecami určenými na veľké a dobré diela. Slovami Thomasa Cranmera: nakoniec zničia nás, naše duše i naše telá.[23]

Skutočné sexuálne harašenie

Degradovanie sexu na úroveň iných potrieb ako jesť, spať, ísť na toaletu a podobne, vytvára u ľudí skreslenú predstavu o sexe. Pritom sex, pokiaľ v ňom nemá miesto hlboká dôvera a láska, nestojí za to. Bezstarostný, nevinný alebo neviazaný sex sú mýty omieľané množstvom sklamaných ľudí, ktorí sa boja priznať pravdu.[24]

Simon Howden

Ženy sa oddávajú sexu často z nesexuálnych dôvodov. Žena sa s mužom ide vyspať len preto, že sa to od nej očakáva, a že sa bojí, aby muža nestratila, uvádza doktor Theodore Rubin. Väčšina predčasných sexuálnych skúseností dievčat vyplýva zo zvedavosti, prázdnoty a chuti obrátiť na seba pozornosť. Následne môžu u ženy nastupovať pocity podráždenosti, využitia, pocity viny. U nezrelých ľudí začínajúcich žiť sexuálnym životom môže ich spôsob života priviesť až ku strate sebaúcty, k pohŕdaniu sebou. Psychologička Lonnie Garfield Barbachová, autorka knihy „Naplnenie ženskej sexuality“, hovorí že najmä mladšie ženy sú pod tlakom, že majú byť zvodné, otvorené, zmyselné, multiorgazmické a bez sexuálnych zábran. Pokiaľ nie sú schopné tieto očakávania splniť, veľmi ťažko to nesú.[25]

Rozliční muži, (napríklad takí, ktorým ide výlučne o sex) môžu zanechať v dievčatách pocit, že sex je všetko čo im môžu dať, pretože im ide len o to. Taká žena si dostatočne neuvedomuje, že v manželskom živote s mužom, ktorý by si ju vážil, má žena nesmiernu hodnotu aj ako životná družka, matka atď. Nesnaží sa rozvíjať tieto schopnosti, lebo je oklamaná, že stačí byť len očarujúcou partnerkou, vždy ochotnou ísť do postele.

Častou motiváciou k sexu bývajú neraz i psychické problémy. Prázdnotu v sebe, sklamanie, nenaplnenie ľudských túžob, ktorých koreňom sú často neuzdravené citové zranenia sa mnohí snažia kompenzovať niečím, čo ich na chvíľu vytrhne z tmy ich života. Niečím takým je pre niektorých i sex. To je, však chybné riešenie. A chybné riešenia tmu v živote človeka len predlžujú.

Príčinou sexu môžu byť niekedy i drogy, najmä alkohol. Vyplýva to z prieskumu združenia Espad, ktoré zistilo že v dôsledku užívania nelegálnych drog 7,6% slovenských študentov malo sexuálnu skúsenosť, ktorú ľutovali. Príčiny prečo mladí ľudia užívajú drogy sú, ako sami uvádzajú nasledovné: aby zapadli do kolektívu, unikli alebo sa uvoľnili, aby sa zbavili nudy, aby vyzerali dospelo, aby sa vzopreli spoločenským pravidlám alebo z túžby experimentovať. Myslia si, že drogy by mohli byť riešením, avšak napokon sa pre nich stanú problémom. Následky užívania drog sú nakoniec skoro bez výnimky vždy horšie ako problém, ktorý sa pokúšajú nimi „vyriešiť“.[26]

Riziká voľného sexu

Mimomanželský styk ohrozuje viac ženu ako muža, pretože žena musí znášať následky prípadnej gravidity a jej psychika je citlivejšia na prípadné opustenie partnerom. Každý predčasný pohlavný styk je navyše veľkou záťažou pre nevyzreté ženské pohlavné orgány a zvyšuje nebezpečenstvo ochorenia rakoviny krčka maternice a to už v mladom veku.[27]

Salvatore Vuono

Nezodpovedný sex rodičov, čo i len predmanželský, je zraňujúci i pre ich deti. Keď sa o tom dozvedia, vnímajú to ako zradu druhého rodiča, ktorého majú radi a uvedomujú si, že také konanie je v rozpore s láskou k nemu. Každé dieťa si zaslúži, aby malo verných a milujúcich (aj seba navzájom) rodičov.[28]

„Z hľadiska šírenia infekcie je striedanie partnerov (promiskuita) veľkým nebezpečenstvom. Ten muž, ktorý bol prvý krát neverný svojej žene, sa stretne so všetkými bakteriálnymi kmeňmi nielen svojej druhej partnerky, ale aj s kmeňmi všetkých partnerov, s ktorými mala táto žena pohlavné styky, a ďalej ešte s bakteriálnymi kmeňmi partnerov týchto partneriek atď.“[29]

Po holdovaní neuváženému sexu často prichádza uvedomenie si vnútorného spustošenia, nezmyselnosti takéhoto života a túžba po jeho zmene. Oslabená vôľa, ale spôsobuje, že na zmenu často chýbajú sily. Často sa vyskytuje potreba prežívať pravú, peknú a čistú lásku súčasne s neschopnosťou na ňu. Zmeny charakteru totiž často vedú človeka k vyhľadávaniu čoraz plytkejších zážitkov v sfére sexu.[30]

Dôležité je vyhnúť sa príležitostiam na voľný sex. Je dobré vybrať si napríklad školu, kde je vyššia morálna úroveň. “Vždy je menej pokušení, keď bývaš s rodičmi alebo príbuznými, než na zmiešanom internáte.” Vyberaj si takú partiu a priateľov, ktorí majú pevné hodnoty a zmysluplné záujmy. “Maj záujmy, ktoré rozvíjajú tvojho ducha, myseľ a zdravo budujú tvoje telo. Športuj, čítaj dobré knihy, navštevuj duchovné spoločenstvo. Neboj sa vyjadriť svoj názor.“ [31]

Máme odvodzovať správny pohlavný život človeka od pohlavného života zvierat?

Zástancovia biologickej normy sa často redukcionisticky odvolávajú na príklady zo života subhumánnych živočíchov, predovšetkým veľkých ľudoopov. Podľa nich je správanie pozorované u nižších druhov kritériom pre určenie normality ľudského sexuálneho správania. Argumentuje sa i určitými skrytými túžbami (u niektorých žien túžba po znásilnení alebo zvlášť u mužov tendencie striedať partnerky a podobne), ktoré sa objavujú u ľudí. Na ľudí sa však nedá dosť dobre aplikovať sexuálne správanie zo sveta živočíšnej alebo v krajných prípadoch rastlinnej ríše. A to nielen pre špecifický duševný rozmer človeka. V prírode je totiž sexuálne správanie veľmi rôznorodé i keď monogamné vzťahy postavené na zdržanlivosti a vernosti sú napríklad medzi zvieratami zastúpené menšinovo (napr. 18% ľudoopov žije v monogamných zväzkoch, ostatné druhy sú buď polygamné alebo promiskuitné).[32] Pritom niektoré sexuálne poruchy spojené so sexuálnou agresiou sa svojou povahou ešte viac približujú sexualite prítomnej medzi zvieratami. Takéto sexuálne správanie môže mať dokonca aj vyššiu efektivitu z reprodukčného hľadiska.[33] Zvyšovanie účinnosti plodenia je však príliš slabý argument, ak uvažujeme v celom kontexte ľudských potrieb, kde je pre udržanie zdravej, funkčnej a úspešnej spoločnosti potrebné urobiť oveľa viac, než len sa čo najrýchlejšie reprodukovať. Okrem toho nie je to typ sexuálneho správania, ktoré by človeka uspokojovalo. Svedčia o tom psychické problémy detí, ale aj dospelých z rodín, kde sa vyskytuje vo väčšej miere sexuálny životný štýl, podobný tomu, ktorý dominuje v živočíšnej ríši.[34]

Pre veriacich

Veriaci by mali brať do úvahy i ďalšiu vec. Keď Boh dal príkazy, urobil tak preto, aby uchránil človeka pred mnohými nebezpečenstvami. Zákaz pohlavného života mimo manželstva nedal preto, aby nedoprial človeku radosť. Dal ho pre jeho dobro a dobro jeho budúcej rodiny. Rozumný človek dokáže pochopiť, že základom rodiny je vernosť a to nielen v manželstve, ale aj pred manželstvom.[35] Samotný pud k šťastnému manželstvu nestačí.

Príčinou ťažkostí pri zachovaní sexuálnej čistoty je najčastejšie duchovná prázdnota a egoizmus. Sebectvo nás vedie k tomu, že sa prestávame ovládať v rôznych oblastiach života. Prestáva byť pre nás dôležité to čo chce Boh a čo je dobré pre druhých. Prioritou sa nám stáva hlavne to čo chceme my.

Nemôžeme však uveriť Bohu, respektíve nemôžeme uveriť, že nás urobí šťastným (v súvislosti s Jeho požiadavkami), ak veríme len pohlavným orgánom a v uspokojenie jedine cez rozkoš.

Život i sexuálny by sa dal pripodobniť k rovnici z matematiky. Keď človek poruší určité pravidlá (matematické pravidlá, Božie prikázania), dostane zlý výsledok. Problém v živote je, že mnohé veci sa už do istej miery nedajú napraviť.

—————————————-
[1] [online]. [citované: 11. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.rodicovstvo.sk

[2] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 54.

[3] McDowell, J., Lewis, P. Lásku dať, lásku brať. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2, s. 26.

[4] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[5] Weiss, P. Sexuální deviace. Praha: Portál, 2002. 360 s., ISBN 80 – 7178 – 634 – 9, s. 29.

[6] Ferriére, A. Tělo i srdce, Praha: Vyšehrad, 1970, s. 133.

[7] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 39 – 40.

[8] Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 28 – 29.

[9] Baláž, R., Štiavnický, A. Milovať bez lásky a sexu? Zvolen: JAS, 1997, ISBN 80 – 88795 – 41 – 9, s. 61.

[10] Bumpass, L., Sweet, J. Cohabitation, Marriage, and Union Stability: Preliminary Findings. NSFH, Madison, Wis.: Center for Demography and Ecology, University of Wisconsin, 1995, Working Paper č. 65; DeMaris, A., Rao, V. Premarital Cohabitation and Subsequent Marital Stability in the United States: A Reassessment, Journal of Marriage and the Family. č. 54, 1992, s. 179 – 190. In: West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 70.

[11] Teachman, D. J., Thomas, J., Paasch, K. Legal Status and the Stability of COresidential Unions, Demography. November, 1991, s. 571 – 583. In: West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 70.

[12] . In: Nech násilie na ženách a zneužívanie dievčat pokračuje – recept „ženských“ aktivistiek. 12. 3. 2011. [online]. [2. 8. 2011]., Dostupné na internete: http://moje.hnonline.sk/node/6537

[13] . In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[14] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[15] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 71 – 72.

[16] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 202 – 203.

[17] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 36.

[18] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 102 – 103.

[19] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 199.

[20] Brichún, S. In: Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 202.

[21] Púpava, P. Stretnutia s Bohom. Zvolen: KM Press, 1998, s. 50.

[22] Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 19.

[23] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 104.

[24] McDowell, J., Lewis, P. Lásku dať, lásku brať. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2, s. 16.

[25] McDowell, J., Lewis, P. Lásku dať, lásku brať. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2, s. 13.

[26] [online]. [citované: 11. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.espad.org

[27] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 129.

[28] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 28.

[29] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 191.

[30] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 23.

[31] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[32] Weiss, P.. Sexuální deviace. Praha: Portál, 2002, 360 s., ISBN 80 – 7178 – 634 – 9, s. 25.

[33] Ellis, L.. A synthesized (biosocial) theory of rape. J. Cons. Clin. Psychol. č. 59, 1991, 631 – 642. In: Weiss, P.. Sexuální deviace. Praha: Portál, 2002, 360 s., ISBN 80 – 7178 – 634 – 9, s. 115.

[34] Elbedour, S., et. al. The Effect of Polygamous Marital Structure on Behavioral, Emotional, and Academic Adjustment in Children: A Comprehensive Review of the Literature. Clinical Child and Family Psychology Review, Vol. 5, No. 4, December 2002; Lengmeier, J. – Matějček, Z. Psychická deprivace v dětství. Praha: Státní zdravotnícke nakladatelství, 1968, s. 141

[35] Púpava, P. Stretnutia s Bohom. Zvolen: KM Press, 1998, s. 74.

Foto:
photostock / FreeDigitalPhotos.net; David Castillo Dominici/ FreeDigitalPhotos.net; Simon Howden / FreeDigitalPhotos.net; Salvatore Vuono / FreeDigitalPhotos.net

Ďalšie články