Kapitola 5 – Sebaovládanie

Kto si nedokáže nič odrieknuť, ten bude vždy otrokom. (Goethe) [1]

africa

Dnešný svet prezentuje pohlavnú túžbu ako čosi, čo je také silné, že nik nemôže dostať pod kontrolu to, po čom túži. Dokonca mnohí sú presvedčení, že ak ich túžby nie sú amorálne, niečo v nich nie je v poriadku. Mnohí ľudia obhajujú „sexuálnu slobodu“ preto, že nie sú schopní a ochotní sa ovládať. Neschopnosť ovládať sa pramení z absencie sebadisciplíny, ale i zo zanedbávania vyšších ľudských potrieb (duševné, duchovné).

A ako je to s potláčaním? Ak človek považuje za riešenie možnosť vybúriť sa, buduje si viac menej len návyk, že sa potrebuje vybúriť pravidelne, prípadne frekvencia a nároky vyventilovania sa dokonca rastú. Ozajstným riešením je naučiť sa ovládať. Príkladom môžu byť agresívne impulzy, ktoré občas každý pociťuje. Ak je nebezpečné ich potláčanie, prečo im nevyhovieť a nezlynčovať niekoho alebo nezavraždiť, ak mám na to chuť? Nemôžeme vybrať jeden impulz, v ktorom budeme „prirodzení“, uznávajúc zároveň, že všetky iné inštinkty treba brzdiť kvôli spoločnému dobru. Sexuálny styk je zdravou a žiaducou vecou, ale v určitých podmienkach. Medzi ne patrí zachovanie si stáleho partnera a založenie rodiny, nie hľadanie chvíľkovej príjemnosti.

Prečo ľudia sterilizujú svoje domáce zvieratá? Pretože zvieratá nedokážu kontrolovať svoju potrebu páriť sa. My však dokážeme. Ak by sme nedokázali, klesli by sme na úroveň našich domácich zvierat. Ľudská dôstojnosť a význam pohlavného styku určujú jedinú plne akceptovateľnú formu kontroly počatia – sebakontrolu.[2]

Sebaovládanie spočíva v ovládnutí schopnosti riadiť svoje vlastné správanie, reakcie, hnutia, city. Teda ide o dosiahnutie podriadenosti zmyslov vôli človeka. Je to základná podmienka, aby sme so svojim partnerom nezaobchádzali len ako s predmetom slúžiacim na uspokojenie žiadostivosti, respektíve sexuálneho pudu.[3]

Môžme sa sami seba pýtať: „Ovládam svoje túžby alebo moje túžby ovládajú mňa?“

Mnohí snáď uznajú, že byť pánom seba samého je vznešený ideál. Keď však od človeka vyžaduje sebaovládanie istú námahu, mnohí sa búria. Stúpenci sexuálnej „slobody“ hovoria, že sebaovládanie je proti prírode. Ale proti ktorej? Keby sme boli stvoreniami len biologickými, bola by to pravda. Zvieratá sú totiž riadené vo všetkom inštinktami a skutočne sa im nedokážu vzoprieť. Ale človek je bytosť psycho – fyzická, a nielen to. O tom, že sme ľuďmi rozhoduje práve špecifická duševná a duchovná sféra, kde dominuje rozumnosť a sloboda. Práve ona nás robí od zvierat a rastlín odlišnými.[4]

Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie človeka v sexuálnej sfére riadené svedomím a vôľou, nie je proti prírode, ale je práve v zhode s ľudskou prirodzenosťou, ktorá je rozumná a slobodná.[5] Výskumy dokazujú (napr. francúzsky vedec P. Chauchard), že v človeku je hlavným „pohlavným orgánom“ mozog a samotné pohlavné orgány vykonávajú jedine príkazy a zákazy mozgu, ktorých ovládaniu je možné sa do značnej miery naučiť.[6]

U človeka na rozdiel od zvierat má teda vládu nad podkôrovou sférou pudov a emócií mozgová kôra, ktorá umožňuje rozhodovanie. Psychosexuálna zrelosť na základe tohto poznania spočíva na podriadení pudov a emócií rozumu a vôli, teda na prebratí kontroly mozgovej kôry nad podkôrovými centrami. Takéto sexuálne dozrievanie sa neodohráva samo, ale pod vplyvom výchovy v rodine, neskôr sebavýchovy k sebaovládaniu, spolu s vôľou hľadať vždy skutočné dobro druhého človeka. Dosahovanie psychosexuálnej zrelosti sa u dievčat dosahuje cestou ovládania hlavne citovej potreby, u chlapcov najmä zmyselnej potreby. Tak ako by sme sa mali učiť ovládať v iných oblastiach (pitie alkoholu, neobjedanie sa,…) tak isto sa treba učiť ovládať pud a svoje túžby. Nikto to za teba neurobí. Musíš sa to naučiť sám. Sám musíš budovať svoju zrelú osobnosť, schopnú riadiť sa v živote láskou, nie pudmi. Zvieratá sa nemusia učiť riadiť pudové správanie. Lenže medzi človekom a napríklad kačkou je dosť veľký rozdiel. U ľudí sú prítomné vyššie potreby a hlbšie citové prežívanie, ktoré zvieratá nemajú.[7] Ak nebude ovládanie v sexuálnej oblasti, budú nešťastné manželstvá, nevery, rozvody, siroty, osamelé matky, neváženie si nenarodených detí, pohlavné choroby.[8] Naučiť sa sebaovládaniu je výchovou k ľudskej slobode.[9]

Sexuálne predstavy a túžby

To že sa občas vybavujú dráždivé sexuálne predstavy, je celkom prirodzené. Dôležité je, aby tieto predstavy človeka neovládali. Ovládanie pudu sa dá trénovať posilňovaním vôle, relaxáciou (uvoľnením), autosugesciou – patrí to k okruhu schopnosti sebaovládania, ktoré robí dospievajúceho odolným aj proti iným zlozvykom. Keď sa dostaví určitá dráždivá myšlienka najúčinnejšie je prestať na ňu myslieť hneď na začiatku, pomocou môže byť aj sústredenie sa na niečo iné, venovanie sa nejakej činnosti, ktorá v tom momente dostatočne pohltí ľudské myšlienky.[10] Dôležité je vyhýbať sa príležitostiam k vzrušivým myšlienkam. Intenzitu tohto vzrušenia možno výchovou a sebakontrolou regulovať. Kto sa vôbec neusiluje o sebaovládanie alebo len málo, ten pomaly podlieha všadeprítomným ponukám hypersexualizovanej spoločnosti. Hľadá potom nasýtenie mnohokrát aj v neprirodzenom spôsobe uspokojenia pudu.[11] Ak sa necháme strhávať našimi impulzívnymi túžbami – ak ich nepodriaďujeme rozumu, potom nás môžu voviesť do vážnych ťažkostí v sexuálnom živote. U niektorých mužov potom nekrotenie sexuálneho pudu vrcholí až znásilnením ženy.

phanlop88

Ak v sebe badám, že niečo nedokážem ovládnuť, nemôžem sa utešovať, že nikomu tým nekrivdím. Moja zlá náruživosť je prinajmenej potenciálnou hrozbou pre moje okolie, lebo sa môže prejaviť celkom nečakaným spôsobom.[12]

Ak sa človek naučí ovládať svoje pudy v mladosti, vtedy, keď sa prebúdzajú, tak neskôr bude pre neho ovládanie sa oveľa jednoduchšie. Neskoršia zmena si vyžaduje veľmi veľkú prácu na sebe. Ak sa mladému človeku nepodarí ovládať napríklad v prípade masturbácie, je to dôvod na zvýšenie úsilia ohľadne ovládania sa, nie na rezignáciu.[13]

Prax v živote nám ukazuje, že všetko skutočne hodnotné nás stojí určité odriekanie. Všetci schopní športovci, hudobníci alebo študenti si musia niečo odrieknuť, ak chcú dosiahnuť nejaký vyšší cieľ. Podobne je to napríklad aj s ľuďmi, ktorí chcú schudnúť alebo inak si chcú zlepšiť zdravie. Je tomu tak hádam v každej oblasti života. Rovnako to platí aj v sexuálnej sfére.

„V každej oblasti asketického spôsobu života sa človek nezdržiava jednotlivých vecí kvôli tomu, že by ich odmietal, ale pre niečo iné.“[14] „Nanešťastie sa mnohí naučili pozerať v sexuálnej oblasti na seba ako na zvieratá, ktoré sa nevedia ovládať.“[15]

Trénovanie sa v sebaovládaní môže byť postavené na pravidelnom zriekaní sa maličkostí. Ak nedokážeme povedať „nie“ zemiakovému lupienku, ako dokážeme povedať „nie“ našim telesným túžbam a pozeraniu sa na partnera ako na vec?[16]

Zle použitý dar

Tomáš Řehák používa pri svojom rozprávaní mladým ľuďom o dare sexuality jeden takýto príklad:

salvatore

„Predstav si, že máš doma drahý značkový fotoaparát. Chvíľu ti trvalo, kým si sa naučil manipulovať s ním, ale už to celkom vieš a robíš skvelé fotky, prináša ti radosť. A potom sa u teba objaví kamarát, chce ti pomôcť opraviť záhradný plot. Treba zabiť pár tyčiek, ale nemáte kladivo. On sa rozhliadne a uvidí tvoj fotoaparát. Zoberie ho do ruky – to je zaujímavé – dobre sa to drží, ťažké je to tiež, má to tvrdý povrch – super. Fotoaparát použijem ako kladivo. Vieš, že to funguje? Funguje to veľmi dobre! Skutočne, plot sa dá opraviť fotoaparátom. Funguje to! Ale čo to znamená naozaj? Takáto vec, ako drahý, citlivý fotoaparát je po hrubom zaobchádzaní poškodený väčšinou navždy. Vzácnu vec som zle použil a ona bola zničená. A presne takáto zákonitosť platí aj v sexe.“[17]

„Povedané negatívne, každý človeka má takú veľkú dôstojnosť, že nikdy a za žiadnych okolností nesmie byť nikto zneužitý ako prostriedok k nejakému cieľu. Povedané pozitívne, podľa osobnej normy je jedinou správnou reakciou na iného človeka láska. (…) Ak chceme objaviť a zažiť pravú lásku, musíme vo svojom srdci vyhrať vojnu nad žiadostivosťou a akoukoľvek túžbou zneužívať iných na vlastné uspokojenie.“[18]

Sebaovládanie vo vzťahu

Postupne v priebehu zamilovanosti sa začínajú presadzovať a nadobúdať na naliehavosti prejavy túžby po telesnom zblížení. Hrozí, že ak nemajú mladí vypestované zdravé zábrany, telesné dotyky môžu prechádzať do hladenia, vášnivého objímania až k pohlavnému styku.[19] Ženy by si mali uvedomiť, že to čo sa môže žene zdať úplne nevinné, môže muža vzrušovať. Muži by si mali uvedomovať, že ženy sú vzrušované najmä dotykmi a láskavými slovami.

Skoro sa prebúdzajúci pud u chlapca je príležitosťou na cvičenie sa v ovládaní, vtedy keď ešte chlapec nechodí s dievčaťom. V čase chodenia je učenie sa ovládaniu oveľa ťažšie. Dievča niekedy i nevedome, svojim správaním sťažuje chlapcovi kontrolovanie sa. Chlapec by mal vedieť odmietnuť snahu zo strany dievčaťa patriť mu, mal by brzdiť jej túžbu po nežnosti. Je to prejav mužnosti a zodpovednosti, nepodliehať neusmerneným želaniam. Je to zodpovednosť za seba, za dievča a za celú situáciu, keď sú spolu. Chlapec by mal vedieť, že motívom súhlasu dievčaťa s pohlavným spolužitím nie je väčšinou snaha zakúsiť zmyslovú príjemnosť, ale strach pred stratou chlapca, snaha udržať si ho pri sebe a tiež túžba po citovej blízkosti chlapca. Niekedy môže byť motívom i tlak okolia, ktorému dievča podľahne a dá súhlas na pohlavný styk len preto, lebo nechce pôsobiť cudným dojmom alebo chce aj ona prejaviť isté skúsenosti v rozhovoroch s inými. Avšak zodpovedný chlapec nebude hľadať uvoľnenie svojho sexuálneho napätia na úkor dievčaťa. Nebude jej odpovedať na nežnosti, akými ho ona chce obdarúvať už pred manželstvom. Uvedomuje si, že keď dovolí narastať nežnostiam, tie potom umlčia rozum, svedomie a dožadujú sa naplnenia a uspokojenia.[20]

Dievčatám pre vyjadrenie vzťahu stačí a uspokojuje ich pohladenie ruky, tváre alebo letmý bozk a väčšinou nemajú snahu dostať sa až k pohlavnému styku. Pre dospievajúceho chlapca sú však tieto kontakty spojené s pohlavným vzrušením, ktoré môže byť mnohokrát veľmi naliehavé.[21]

photostock5

Bez pevne stanovených hraníc bude tvoja túžba väčšia a väčšia a žiadostivosť bude chcieť viac a viac. Významný je najmä postoj dievčaťa, či sa podvolí naliehaniu chlapca. Najskôr sedenie vedľa seba v kine, potom prvé dotyky, intímne hladenie a vyvrcholením môže byť až pohlavný styk. Zodpovednosť dievčaťa teda spočíva na vedomom ovládaní potreby nežnosti a v kontrolovaní svojho správania sa pri chlapcovi, aby svojim ľahkomyseľným, provokujúcim správaním nesťažovala jeho sebakontrolu. Nemala by podľahnúť naliehaniu, aby „dokázala svoju lásku“, keby chlapec také niečo žiadal. Dievča musí pomôcť chlapcovi, aby ju nebral len ako telo, ale videl v nej ľudskú bytosť a aby v nej videl osobu. Možno samo dievča zbadá, že ten istý chlapec sa správa inak pri tomto a inakšie pri tamtom dievčati. Preto sa má dievča starať nielen o vonkajšiu krásu, ale aj o vnútornú. Práve dievča svojim spôsobom správania sa, vyjadrovania či obliekania do istej miery nanucuje chlapcovi jeho správanie. On sa viac menej prispôsobuje.

Ak je chlapec príliš smelý až drzý, v takej situácii mu múdre dievča odporuje, nepodlieha mu, nenechá sa ním ponižovať. Vie ho slušne, ale dostatočne razantne upozorniť, že si neželá, aby mal voči nej rôzne dvojzmyselné narážky či dokonca, aby ju obchytkával. Chápe, že príčinou takéhoto správania, nemusí byť nedostatok úcty voči nej, ale sila jeho pudu a nedostatok schopnosti ovládať sa.

Ako to u chlapca z veľkej časti funguje, sa dá ukázať na príklade s alkoholikom. Ak takému človeku naleješ pohárik, prebudíš v ňom žiadosť a chuť piť. Jeden do seba prevráti a potom sa prestáva kontrolovať. Tebe sa to však už nepáči. Povieš: „Nechaj to, už nepi.“ Ale on nemôže, lebo sa prestal ovládať. Podobne je to aj pri chlapcoch so sexom. Tvoje NIE, tvoje klepnutie po prstoch, tvoje začervenanie sa, tvoje slzy v očiach: Toto mi nerob! – tie sú spoľahlivejšie ako najdokonalejšia antikoncepčná pilulka. [22]

Rozumné dievča chlapca svojou nepoddajnosťou vychováva, za čo jej je múdry chlapec vďačný, hoci možno nie hneď v tej chvíli, keď ho odmietla. O dve hodiny, možno na druhý deň jej povie: „Vďaka tebe sme sa vyhli tomu, čo vlastne obaja nechceme. Keď ja som stratil zábrany, ty si zostala múdrou. Za to si ťa veľmi cením. Vážim si ťa. Veľmi ti za to ďakujem.“ Za takým dievčaťom bude chodiť, o takom bude snívať, pri takom sa bude snažiť tlmiť svoj pud, aby neskalil krásu jej charakteru a jej lásky. To už je výrazom pravej a zrelej lásky. Tento chlapec môže neskôr povedať: „Za svoju peknú minulosť ďakujem svojmu dievčaťu.“ Múdry pár sa predovšetkým vyhýba situáciám, ktoré ohrozujú ich pekný vzťah vzájomného spoznávania sa. Môže to byť dlhé prebývanie osamote, chodenie na prechádzky tam, kde nik iný nie je, pozeranie provokujúcich filmov, obrázkov a podobne.[23]

Isté dievča napísalo: Chcel odo mňa sex, ale ja som povedala „NIE“. „Nebuď staromódna, veď to robí každý,“ naliehal. „Ale nie so mnou,“ nedala som sa. Naštval sa a povedal mi: „No tak sa na teba vykašlem a nájdem si takú, ktorá ma pochopí.“ Odpovedala som mu. „Vieš čo, ak ti ide len o sex, pokojne si choď. Mám ťa rada, ale moje telo, to je celé moje srdce, to je všetka moja hodnota a tú si ja uchovám až pre svojho manžela.“ A v tej chvíli pochopil a ospravedlnil sa mi.[24]

Panenstvo

Štatistiky ukazujú, že priemerný muž si naďalej chce zobrať pannu, napriek hŕstke neurotikov, ktorí sa cítia dobre len so „skúsenou ženou“, čo je výsledkom istej deformácie v ich vývoji. Řehák napríklad v jednej triede samých chlapcov urobil menší prieskum. Pýtal sa, ktorú z dvoch dievčat, keby v ich triede stáli, by si vybrali za manželku. Obidve by boli rovnako pekné, jedna by bola panna a druhá by mala za sebou sedem milostných vzťahov. Všetci do jedného chceli podľa jeho slov tú pannu.[25] Je to pochopiteľné. Prečo? Máloktorý muž by bol šťastný, keby za ním prišiel jeho kamoš a povedal by: „Počuj, tá tvoja manželka je celkom dobrá v posteli.“[26]

graeme

Panenstvo by malo byť viac vnímané ako pozitívna hodnota. Psychológovia zaoberajúci sa psychológiou sexuality (napr. Dr. Kolážský) dokazujú, že tzv. cudné správanie alebo panenstvo ženy zvyšuje jej sexuálnu príťažlivosť ďaleko viac ako vyzývavé, ponúkavé správanie, uvádza Zdeněk Matějček.[27]

Chlapci nemajú radi „ľahké“ dievčatá, iba ak na krátke pobavenie a využitie, najmä ak aj samotný chlapec nemá nejaké vyššie ciele. Mnohí chlapci si uvedomujú: „Ak je ľahká teraz pre mňa, s veľkou pravdepodobnosťou bude aj neskôr pre iných.“[28]

Tomáš Řehák uvádza ako sa jednému dievčaťu v triede spolužiačky vysmievali, že je ešte panna. Keď sa jej raz dievčatá znovu smiali, otočila sa a mierne povedala: „Počúvajte. Kedykoľvek sa mi zachce, každý deň, mesiac alebo rok, môžem svoje panenstvo niekomu odovzdať a môžem byť ako vy, ale vy už nikdy nemôžete byť ako ja.“ Ona poznala vzácnosť svojej pohlavnej čistoty a nechcela ju premrhať ľahkovážne.[29]

Řehák tiež uvádza, že pri prednáškach, ktoré máva na školách sa mu často stáva, že keď rozpráva o panenstve, niektoré dievčatá sa rozplačú. Všetko im je zrazu jedno, rozmazané šminky, opuchnuté oči, neučesané vlasy. Hovorí: Viem len, že ešte nikdy neplakalo dievča – panna. Vždy plačú tie skúsené. Oni už vedia, o čo sa pripravili alebo o čo ich chlapci pripravili. Podľa Řeháka fyzicky, aj keď je panenstvo a panictvo premárnené, duchovne a duševne ho možno opäť obnoviť.[30]

Sebaovládanie v manželstve

Sebaovládanie má význam i v manželstve. Mimo iné sa manželia s veľkou pravdepodobnosťou ocitnú v situácii, keď bude potrebné zdržiavať sa istý čas pohlavného života. Jednou z takých situácií môže byť lekárom nariadené zdržiavanie sa pohlavného styku mesiac pred i po pôrode. Okrem toho môže mať zdržiavanie sa pohlavných stykov opodstatnenie z dôvodu choroby, dlhšieho odchodu a podobne. Alebo len jednoducho na pohlavný styk nemusí mať jeden z partnerov práve náladu. Aj preto je potrebné vedieť sa ovládať.

Najrozumnejšie je vstúpiť do manželstva s predtým dosiahnutou schopnosťou ovládať sa, lebo v opačnom prípade môže byť manželstvo ťarchou, ktorá sa nebude dať zniesť a prirodzené plánovanie rodiny bude celkom nemožné.[31]

Človek, pre ktorého je pohlavný styk len nezáväznou hrou, bude zákonite hľadať takéto hry aj mimo manželstva, pretože „ o nič nejde“. Ak tvrdí, že zdržanlivosť poškodzuje zdravie, potom si treba uvedomiť, že zdržanlivosť a sebaovládanie v manželstve (počas neskorého tehotenstva, šestonedelia, choroby a pod., ako už vlastne bolo spomínané) by mu mohli „škodiť“ dvojnásobne.[32]

Ako väčšina slobodných ľudí má túžbu mať sex, ľudia viazaní manželstvom (dokonca aj šťastní manželia a manželky) občas môžu zistiť, že túžia po sexe s niekým iným, než so svojim manželským partnerom. Odolávať týmto impulzom si tiež vyžaduje sebadisciplínu.[33]

„Jasné, slušnosť, viera, morálka, povinnosť, záväzok, rozum – to všetko by tu malo pôsobiť. Ale koľko ľudí z celkovej populácie dokáže celý život viesť cnostný život, keď nemusí, ale len môže?“[34]

Človeka možno podržať, podporiť, povzbudiť, ale vždy iba po istú hranicu, po istý moment. Nakoniec však sám rozhoduje o sebe, o spôsobe svojho života. Cvič sa v ovládaní, nielen v sexuálnej oblasti. Odriekni si dotyk s dievčaťom, ovládaj svoju zvedavosť, nečítaj všetko, čo by si mohol prečítať z tejto oblasti, nepozeraj všetky filmy. Využívaj svoju energiu viac pri práci a rozličných záľubách.[35]

Nikdy nie je prineskoro začať sa učiť kontrolovať. Síce najvhodnejšou dobou na cvičenie sa v sebaovládaní je mladosť, napriek tomu aj neskoršie učenie sa sebakontrole môže viesť k úspechom a má význam.

Pre veriacich

Boh by nebol nikdy dal obmedzenia v oblasti sexuality, ak by nevedel, že nám dal kontrolu nad myšlienkami i skutkami.[36]

Veriacim môže pri sebakontrole byť pomocou i modlitba a sviatosti. Takisto je dobré mať aj v tomto prípade na pamäti, že preventívny systém je aj v tomto smere lepší a účinnejší ako oneskorený represívny. K tomu tiež slúži pôst, ktorý má význam aj ako obeta za niekoho, teda ako istá forma modlitby a tiež je to dôležitý nástroj v trénovaní sa sebakontrole (človek sa má aspoň raz za týždeň dokázať zrieknuť mäsa alebo miesto toho niečoho iného, napríklad sladkostí, televízie, počítača, prípadne má pracovať na sebe aspoň vykonaním dobrého skutku alebo modlitbou).

————————————–
[1] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 21.

[2] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 114.

[3] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 25 – 26.

[4] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 26.

[5] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 27.

[6] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 43.

[7] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 43 – 44.

[8] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 43.

[9] Katechizmus Katolíckej cirkvi. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2002, 918 s., ISBN 80-7162-370-9, s. 565.

[10] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 162 – 163.

[11] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 193.

[12] Salij, J. Sex, láska, morálka. Bratislava: LÚČ, 2003, ISBN 80-7114-410-X, s. 14.

[13] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 9 – 10.

[14] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 110.

[15] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 78.

[16] West, Ch. Teologie těla pro začátečníky, Praha: Paulínky, 2006, 144 s., ISBN 80 – 86949 – 18 – 4, s. 54.

[17] Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 17.

[18] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 73.

[19] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 188.

[20] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 47.

[21] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 188.

[22] Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 13.

[23] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 48.

[24] Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 10.

[25] Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 15.

[26] Filipčík, P., Strežo, P. Veľká akcia. In: Dá sa Slovensko zmeniť? Tematická príloha časopisu Nahlas č. 7 – 8, 2004, s. 24 – 27. In: Nahlas, roč. 7, č. 7 – 8, Bratislava: Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina, 2004, ISSN 1337 – 9771.

[27] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 312.

[28] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 49.

[29] Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 16.

[30] Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 23.

[31] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 43.

[32] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 25.

[33] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 107.

[34] Akácsová, E. Sex + peniaze = rozvod. In: Týždeň, č. 5, 2008, ISSN: 1336-653X, s. 15.

[35] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 50 – 51.

[36] Carothers, M. Čo nosíš vo svojej mysli? Hontianske Tesáre: Vydavateľstvo sv. Bystríka, 2001, ISBN 80-968401-5-0, s. 33.

Foto:
africa / FreeDigitalPhotos.net; phanlop88 / FreeDigitalPhotos.net; Salvatore Vuono / FreeDigitalPhotos.net; photostock / FreeDigitalPhotos.net; Graeme Weatherston/ FreeDigitalPhotos.net

Ďalšie články