Kapitola 20 – Pravda o antikoncepcii

Vyskúšali sme všetko, okrem lásky. (Theodor Mondoe)

Kittikun Atsawintarangkul

Lawren F. Winnerová vidí popularitu antikoncepcie v jej ľahkej dostupnosti ako riešenia určitého „problému“. Zabráňte počatiu: „Nalepte na telo, pustite z hlavy… Je to také jednoduché.“[1] Žiaľ kvôli rizikám antikoncepcie už začali aj jej obhajcovia označenie „bezpečný sex“ v spojitosti s antikoncepciou nahrádzať pojmom „bezpečnejší sex“. V skutočnosti ani toto nie je jej presná charakteristika.

Charakteristickým javom masovej propagácie antikoncepcie (ktorú pochopiteľne podporujú výrobcovia ako aj mnohí obchodníci s ňou) sú časté polopravdy alebo zamlčovanie niektorých závažných skutočností.[2] Možno sa stretnúť i s nerozlišovaním alebo len minimálnym rozlišovaním antikoncepčných prostriedkov od abortívnych zo strany zástancov antikoncepcie. Treba mať na vedomí, že aj niektoré druhy antikoncepcie majú abortívne účinky, čiže spôsobujú prakticky potrat v rannom štádiu tehotenstva. I keď antikoncepcia vyzerá ako menšie zlo v porovnaní s potratom, aj tak zostáva zlom a je preto najlepšie vyhnúť sa obom.

Práve vnútromaternicové telieska (špirály) a hormonálne tabletky spôsobujú potrat a je omyl zaraďovať ich medzi antikoncepciu, pretože význam slova antikoncepcia je, že je proti počatiu, ale tu už máme odstraňovanú počatú ľudskú bytosť.[3] To, že množstvo oficiálne antikoncepčných prostriedkov spôsobuje potrat sa nehovorí alebo len veľmi málo. Propagátori antikoncepcie sa s jej ničivými účinkami pokiaľ možno nechvália. V deň ovulácie je ženské telo tak dôkladne pripravené k počatiu, že akákoľvek antikoncepcia je málo účinná. Preto sú z umelých prostriedkov najspoľahlivejšie práve metódy s abortívnymi účinkami, teda táto vražedná poistka. Ak je, ale v stávke ľudský život, potom by sme sa mali vyhnúť nielen istote, ale aj každému nebezpečenstvu zničenia ľudského života.

Antikoncepcia má však na nás širší dopad než len ovplyvňovanie telesných procesov. V živote to funguje tak, že čo má vplyv na naše telo, pôsobí následne viac alebo menej zreteľne i na našu duševnú a duchovnú stránku osobnosti. Antikoncepcia podnietila prudký nárast promiskuity s častým striedaním partnerov so všetkými negatívnymi psychologickými, spoločenskými a zdravotnými dôsledkami. Podporuje predčasnú koitálnu aktivitu dospievajúcich, ešte pred ich plnou fyzickou a najmä psychickou zrelosťou.

Antikoncepcia nebola vynájdená, aby bránila tehotenstvu. K tomu už sme mali bezpečný a spoľahlivý prostriedok – abstinenciu. Antikoncepcia slúži jedinému účelu: ušetriť nás ťažkostí, ktoré zažívame tvárou v tvár voľbe abstinencie. Antikoncepcia bola vynájdená kvôli nedostatku nášho sebaovládania.[4]

Prečo dávame mačky a psov kastrovať? Pretože svojmu nutkaniu sa páriť nedokážu povedať „nie“. Nie sú v tomto smere celkom slobodné. Má byť takýto alebo podobný prístup vo forme antikoncepcie aplikovaný aj na človeka?[5]

Spravidla ten kto sa systematicky utápa vo voľnej sexualite, ju bude ustavične obhajovať. Bude obhajovať aj prostriedky, ktoré ju uľahčujú a nájde si k tomu všetky možné dôvody. V súčasnosti je to najmä obhajovanie antikoncepcie ochranou proti šíreniu AIDS. Takým spôsobom človek „obháji“ propagáciu rôznej antikoncepcie a samozrejme vylúči zo svojho života sebazápor a zdržanlivosť.[6]

Antikoncepcia, zdravie a Katolícka cirkev

Každý neprirodzený zásah do prirodzených pochodov, nech je to akokoľvek umne skombinovaná pilulka, ak potlačí prirodzený hormonálny cyklus ženy, je nesmierne zložitým vzťahom v ľudskom tele. Opakovane sme počuli, že práve táto pilulka je tá pravá, že tentoraz ide o pilulku s celkom malými nežiaducimi prejavmi. Prvé vedecké výsledky (väčšinou financované výrobcami tabletiek) to zdanlivo potvrdzovali. S odstupom rokov sa nielenže potvrdzuje väčšia závažnosť škôd, ale objavujú sa ďalšie riziká.

„Vplyvom nekritickej, jednostrannej propagácie však oveľa väčšia časť populácie prijíma antikoncepčné metódy ako správne a dobré riešenie regulácie pôrodnosti.“ Zo štatistických výskumov je však zrejmé, že samotní lekári sú v používaní antikoncepcie opatrní. Vyhýbajú sa predovšetkým hormonálnej antikoncepcii a tiež vnútromaternicovému teliesku.[7] „Kým hormóny pre mužov sú takmer v celej Európe zakázané, ženám sa odporúča predávkovanie hormónmi.“[8]

Používanie antikoncepcie, nielen kvôli jej dopadom na fyzické zdravie, je nedôstojným prostriedkom na riešenie sociálnych problémov (napr. ako bola snaha v roku 2011 aj na Slovensku zadarmo šíriť antikoncepciu najmä medzi Rómami). Ako civilizovaná spoločnosť by sme sa mali dokázať zmôcť na ľudskejšie a profesionálnejšie riešenie. Žiaľ mnohí si nie sú ochotní „špiniť ruky“ náročnejšími projektmi na zmenu zložitej situácie sociálne problémových skupín obyvateľstva. Preto uprednostňujú také prvoplánové nápady ako bezplatné ponúkanie prostriedkov na kontrolu plodnosti, ktoré však z dlhodobého hľadiska prinášajú oveľa viac problémov, čo dosvedčujú skúsenosti zo sveta.

Zástancovia antikoncepcie sa často obracajú so svojou kritikou na Katolícku cirkev, ktorá je najhlasnejším odporcom antikoncepcie a potratov. Obviňujú ju najmä z toho, že svojim postojom spôsobuje, že oveľa viac ľudí zomiera na AIDS, než by tomu bolo v prípade, keby podporovala vo svete hlavne šírenie kondómov. Medzitým sa však aj v sekulárnej sfére vyvinula takzvaná “ABC teória”: Abstinencia – Byť verný – Kondóm, kde je kondóm chápaný len ako posledná možnosť.

afrika

Peter Sutoris zhŕňa výsledky niekoľkých štúdií ponúkajúcich odpoveď na túto námietku.

Podľa štúdie University of Texas pod vedením Susan Weller a Karen Beaty je efektivita kondómov pri heterosexuálnom pohlavnom styku ako ochrany pred HIV taká, že na každých 5 nakazených pri nechránenom heterosexuálnom pohlavnom styku pripadá jeden nakazený medzi používateľmi kondómov. Oproti iným výskumom je v tomto prípade štatisticky vysoká efektívnosť kondómov. Napriek tomu tam značné riziko nákazy vírusom HIV zostáva.[9]

Okrem iného uvádza príspevok doktora Amin Abboud, profesora bioetiky na University of New South Wales v Sydney, ktorý vo svojom príspevku do British Medical Journal napísal: „Analýza situácie HIV v Afrike pomocou regresie indikuje, že čím väčšie percento katolíkov žije v danej krajine, tým menej ľudí sa nakazí HIV. Pokiaľ katolícka cirkev učí v týchto krajinách o HIV, zdá sa, že toto učenie funguje. Na základe dát z World Health Organization, v Svazijsku, kde je 42.6% populácie nakazenej HIV, len 5% sa hlási ku katolicizmu. V Botswane, kde 37% dospelej populácie je infikovanej HIV žijú len 4% katolíkov. V Južnej Afrike, kde 22% populácie je infikovanej, len 6% sa hlási ku katolicizmu. V Ugande so 43% populáciou katolíkov, percento nakazených je len 4%.“[10]

Uganda je špecifický prípad. Koncom 80-tych rokoch mala nakazených asi 15 percent populácie vírusom HIV. Keňa v tom čase dosahovala podobnú mieru nákazy HIV, ktorá sa však medzičasom zvyšovala. Uganda do roku 2000 znížila mieru nakazenia HIV na menej ako 6 percent. Stratégiou bola propagácia abstinencie a vernosti v manželstve. Kondómy boli odporúčané len prostitútkam, teda nie bežným ľuďom. Vďaka tomu poklesol tzv. príležitostný sex o 65 percent. V krajinách s obrovským počtom obyvateľstva nakazeným HIV ako Botswana či Zimbabwe, ktoré predstavuje až vyše 40 percent, sú však naďalej distribuované kondómy, ktoré aj podľa UNAIDS (agentúra OSN) zlyhávajú v prevencii HIV.

Ugande sa podarilo presvedčiť dospelých, aby nemali toľko sexuálnych partnerov. Medzi ženami nad 15 rokov sa znížil počet tých, ktoré mali viac partnerov, z 18,4% v roku 1989 na 8,1% v roku 1995 a v roku 2000 dosiahol počet týchto žien len 2,5% populácie. Aj počet mužov, ktorí mali viac partnerov, sa znížil, hoci pokles bol trochu menší. Zároveň, kým ugandské dievčatá boli sexuálne aktívne vo veku 17 rokov, až 76 percent z nich bolo vo veku 15 až 19 rokov zosobášených, na rozdiel od susednej Kene, kde je v tomto veku zosobášených len 37 percent dievčat. V roku 2002 Dr Vinand Nantulya, špecialista na infekcie, ktorý radil ugandskému prezidentovi Museveni, bol spoluriaditeľom štúdie na Hardvardskej univerzite o ugandskej skúsenosti, ktorou prvá africká krajina porazila vírus HIV. [11]

Sutoris pridáva ďalšie krajiny ako Rwanda s 47.92% katolíkov a 3.2% nakazenej populácie, ale poukazuje aj na vážne nedostatky takýchto porovnaní, pretože sa dajú nájsť i výnimky, teda krajiny s inými podielmi ako napríklad Lesotho: 53.62% katolíckej a 24.5% infikovanej populácie.[12] V hre je totiž nespočetné množstvo ďalších faktorov.

Napriek tomu sú citované čísla WHO ako aj štatistiky príkladom, že v oblastiach s vysokým vplyvom Katolíckej cirkvi nemusí vzniknúť epidémia HIV, práve naopak, aktivity Katolíckej cirkvi prispievajú k úspešnosti programov boja proti HIV.[13]

Sutoris k tomu takisto predostiera štyri štúdie, ktorých závery zhodne poukazujú na to, že muži a ženy v mestách s menším výskytom HIV boli väčšinovo katolíci prípadne moslimovia než muži a ženy v mestách s vysokou mierou nakazenia HIV, respektíve dobré výsledky boli vykázané v komunitách, kde bol zaznamenaný výraznejší vplyv náboženstva. Rola cirkvi je teda nielen v procese starostlivosti o pacientov trpiacich AIDS, ale tiež v prevencii, ktorá sa orientuje na vedenie k vernosti a zdržanlivosti.[14]

Halperin, „výskumník verejného zdravia a docent na Harvardovej univerzite, zverejnil štúdiu o tom (možno ju konzultovať aj na webovej stránke www.plosmedicine.org), čo sa udialo v poslednom desaťročí v štáte Zimbabwe. Dokumentuje v nej (ako to už v minulosti urobili iní vedci), že nakazeniu možno účinne predísť iba výchovou. (…) V Zimbabwe v rokoch 1997 až 2007 došlo k zníženiu nakazených o 13 %, teda z 29 % sa kleslo na 16 % dospelého obyvateľstva.“ Bolo zistené, že toto značné zníženie súvisí „so zmenami správania a že empirické údaje, ktoré vychádzajú zo správania, hovoria o potrebnej zmene. (…) Podľa Halperina sa úspech štátu Zimbabwe spája s Ugandou, ktorá ako prvá podporila výchovné programy na zníženie počtu sexuálnych partnerov. (…) V oblasti Manicaland, kde v rokoch 1998 až 2003 došlo k 13% zníženiu nakazených, sa počet osôb, ktoré sa priznali k viacerým sexuálnym partnerom, znížil až o 40 %.“ Výchovné kampane tradične propagujú misionári a kresťanské organizácie na rozdiel od inštitúcií OSN (UNFPA, UNICEF, UNESCO, WHO, OMS atď.), ktoré stavajú na podpore kampaní na šírenie kondómov alebo dokonca potratov.[15]

Keby sa bral podiel kresťanov v celkovej populácii inkriminovaných štátov, vtedy by výsledky vyzerali inak. V tomto prípade je, ale opodstatnené rozlišovať medzi Katolíckou cirkvou a inými denomináciami. Rôzne protestantské cirkvi majú odlišné vnímanie problematiky antikoncepcie než Katolícka cirkev. Nájdu sa síce také, ktoré ju odmietajú, viac je ale tých, ktoré to ponechávajú na najlepšom vedomí a svedomí partnerov, prípadne sa k nej nevyjadrujú alebo sú proti nej len pokiaľ má abortívne účinky.

Niekedy sa používa tvrdenie, že v určitej krajine vďaka cirkevnému pôsobeniu nie je dostatočná informovanosť o antikoncepcii. Katolícka cirkev samozrejme odmieta propagáciu antikoncepcie ako zbrane proti HIV, pretože za správne a účinné považuje vedenie ľudí k už spomínanej vernosti a zdržanlivosti. Kondómy ako prostriedky napomáhajúce šíreniu promiskuity neschvaľuje. Pravdivému informovaniu o antikoncepcii aj s jej negatívami však nebráni.[16]

Katolícka cirkev sa popri zdôrazňovaniu zdržanlivosti a vernosti venuje obrovskou mierou aj priamej starostlivosti o obete AIDS na celom svete. Dnes sa takto lieči v katolíckych zariadeniach až 25% chorých na AIDS. V niektorých krajinách, ako je napríklad Lesotho, je to dokonca 40 percent.[17]

Plánované rodičovstvo neznamená prirodzené plánovanie rodičovstva

Nespokojnosť dnešného človeka, stále väčšia honba za majetkom a pohodlím na jednej strane, strach z budúcnosti na druhej strane, to všetko vedie ku strachu z vlastných detí. Táto proti – detská, proti – životná psychóza, ktorá necúvne ani pred seba zničením a prenatálnou vraždou, sa balí do pekného termínu – plánované rodičovstvo.

Uznávanou osobnosťou pro-choice aktivistov bola pionierka pri šírení potratov a antikoncepcie, „priekopníčka plánovaného rodičovstva“ – Marie Stopes. Táto žena okrem iného obdivovala Hitlera, venovala mu svoje verše, hlásala antisemitizmus, eugeniku, rasovú hygienu, žiadala nútené sterilizácie „podradných“ skupín obyvateľstva a bola proti zrušeniu detskej práce.[18] Jej meno dnes nesie sieť potratových kliník Marie Stopes International. Po smrti Marie Stopes pripadol jej majetok Eugenics Society, ktorá sa v roku 1989 premenovala na Galton Institute podľa otca eugeniky, ktorý hlásal očistenie ľudstva od mentálne postihnutých ľudí.[19]

Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo (IPPF – International Planned Parenthood Federation) aj slovenská SPR (Spoločnosť pre plánované rodičovstvo) sú zviazané s antikoncepčným priemyslom, ktorý tieto organizácie finančne podporuje.[20]

Zo súčasnosti je známa aféra tejto najbohatšej mimovládnej organizácie ktorá v USA prevádzkuje najväčšiu sieť potratových kliník, že zatĺka znásilnenia svojich neplnoletých „pacientiek“ dospelými mužmi, ktorým sa v iných prípadoch hovorí pedofília.[21]

Planned Parenthood za rok zabije zhruba 650 000 počatých detí, pričom to predstavuje až 98% jej biznisu. Organizácia Live Action, vedená Lilou Rose, takisto odhalila v sedemnástich klinikách Plánovaného rodičovstva v rôznych štátoch USA, že organizácia nemá problém radiť pasákom s detskými prostitútkami ako získať zdarma antikoncepciu, potrat a ako bezpečne prevádzkovať ich nelegálne praktiky.

Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo má zakladateľku Margaret Sangerovú. Tá sa takisto ešte pred hrôzami nacizmu preslávila nielen ako propagátorka antikoncepcie „oslobodzujúcej“ ženy, ale aj ako propagátorka eugeniky. Propagovala segregáciu a sterilizáciu ľudí so zlými génmi, mala dobré kontakty s rasistickým hnutím Ku – klux – klan. Preslávila sa aj jedným veľavravným výrokom: „Nechcem, aby sa o nás rozchýrilo, že chceme vyhladiť černošskú populáciu.“ Sangerová je pre radikálne feministické hnutie stelesnením boja za slobodu žien, boja proti kresťanskej tradícii a kapitalizmu. V jej časopise The Woman Rebel sa písalo, že „manželská posteľ je najviac zdegenerovaným vplyvom spoločenského poriadku.“ Po druhej svetovej vojne, keď pojem „kontrola pôrodnosti“ nemal z pochopiteľných dôvodov najlepší cveng, Sangerová zmenila slovník aj niektoré ciele a založila americkú Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Mnohé pojmy ako sexuálne a reprodukčné zdravie a viaceré politiky ako legalizácia a liberalizácia potratov uvádzali do sveta ľudia z IPPF. Pripájam sa k názoru, že by nám nemalo byť už konečne ľahostajné, že viaceré vládne dokumenty píšu nasledovníci Margaret Sangerovej.[22]

africa

„Politika kontroly populácie sa rozširovala, a keďže sa považovala za osvetu či zdravotnícky problém, rýchlo sa jej dostalo krytia OSN. Okrem programov patriacich pod Svetovú zdravotnícku organizáciu vznikli špecializované inštitúcie. Najznámejšia je UNFPA, teda Fond OSN pre populačné aktivity. Mimoriadne vplyvnou sa stala i Medzinárodná federácia plánovaného rodičovstva (IPPF). S imidžom osvetových a humanitárnych organizácií konali často v rozpore s legislatívou jednotlivých krajín.

Myšlienke dostať svetovú populáciu pod kontrolu sa rýchlo darilo získavať aj súkromné peniaze. Rockefellerovci či Ford Foundation nalievali do systému stovky miliónov dolárov. Výsledkom kombinácie strachu z preľudnenia, nadnárodného politického krytia a množstva finančných zdrojov boli nevídané možnosti a tlak na rýchle konanie. Potreba vykázať činnosť zodpovedajúcu zdrojom a vplyvu prerástla najmä v regiónoch Ázie a Afriky do mašinérie podivných aktivít. (…) V záujme rýchleho šírenia programov krajinami sa ich prijatím podmieňovala ďalšia rozvojová pomoc či pôžičky od Svetovej banky. Plánovanie rodičovstva sa zmenilo na dotovanie potratov a zakladanie motivačných schém na dobrovoľné sterilizácie. Príkladom bola India 70. rokov a jej medicínske mestečká vystavané pre vykonávanie vasektómie a tubektómie s riadnou finančnou motiváciou. V časoch najväčšej slávy programov sa počet sterilizácií v krajine vyšplhal na štvrť milióna ročne. (…) Keď po medializácii drastických postupov začala upadať popularita myšlienky kontroly svetovej populácie, prišiel John D. Rockefeller s rebrandingom témy – na boj za práva žien. Hoci programy sa zásadne nezmenili, spoločenská debata o nich nabrala úplne iný rozmer.

V skutočnosti „oveľa jasnejšia sa javila kauzalita medzi vzdelaním a plodnosťou. V rozvojových krajinách šiel pokles pôrodnosti ruka v ruke s poklesom počtu analfabetov. (…) Rast produktivity sa skrýva skôr v osvojovaní si nových technológií a v raste vzdelávania.“ K prepadu pôrodnosti došlo totiž aj v krajinách, kde sa drastické populačné kampane nerealizovali. „Dôležitá je i štruktúra rastu, jeho geografické rozloženie a počet ľudí, ktorí z neho ťažia.“ Významné „môžu byť i zmeny v spoločenskej klíme.“[23]

Hormonálna antikoncepcia

„Hormonálna antikoncepcia môže byť podaná ústne („ako tabletka”), implantovaná do telesného tkaniva („ako tyčinka”), absorbovaná cez pokožku („ako náplasť”), vstreknutá do pokožky (Depo-Provera), vylučovaná pod pokožkou z vnútromaternicového telieska (Miranda) alebo umiestnená vnútri maternice (Nuvaring).
Tieto môžu zahŕňať:
• Zmenu hlienu krčka maternice (ktorá znižuje pravdepodobnosť, že sa spermia dostane k vajíčku)
• Potláčanie ovulácie alebo:
• Implantáty zabraňujúce oplodnenému vajíčku, aby sa dostalo do maternice, kde by malo rásť deväť mesiacov do pôrodu”[23a]

Klasická hormonálna antikoncepcia je metódou, ktorá v porovnaní s ostatnými antikoncepčnými metódami najmenej zlyháva. Otehotnenie v dôsledku zlyhania sa udáva v rozmedzí 0,2 – 1,0 na 100 žien, ktoré ju užívali v priebehu jedného roka. Užívajú sa tri týždne tabletky s hormónmi alebo s hormónom. Nasleduje sedemdňová prestávka, počas ktorej obvykle začína, prípadne i končí pseudomenštruácia (nepravá menštruácia). Nasleduje znova trojtýždňové užívanie tabletky.

Okrem hormonálnej kombinovanej antikoncepcie v podobe tabletiek existujú jej príbuzné formy ako antikoncepčná náplasť Evra a antikoncepčný vaginálny krúžok.

Novšie tabletky obsahujú dva hormóny. Prvý je podobný estrogénom, ktoré vytvárajú vaječníky v priebehu celého cyklu. Druhý je podobný gestagénom, hormónom žltého telieska, ktorých hlavným predstaviteľom je progesterón. Ten bežne vzniká v žltom teliesku vaječníka v 2. polovici menštruačného cyklu. Obidva druhy hormónov v tabletkách sú syntetické.

Pôsobia predovšetkým ako blokáda ovulácie, t.j. blokáda uvoľnenia vajíčka z vaječníka. Ide o útlm hormónu FSH, ktorý inak stimuluje zrenie folikulu a útlm luteinizačného hormónu LH, ktorý pôsobí na premenu prasknutého folikulu na žlté teliesko. Stupeň útlmu závisí od dennej dávky estrogénu v tabletke. Čím je dávka estrogénu nižšia než 0,050 mg, tým má útlm tvorby hormónov FSH a LH menšiu spoľahlivosť. Pri orálnej antikoncepcii (prijímanej ústami) sa denná dávka pohybuje v rozmedzí 0,030 – 0,035 mg.

Progestínová zložka nefyziologicky (neprirodzene) účinkuje na maternicovú sliznicu v prvej fáze cyklu. Na sliznici dochádza k zmenám, ktoré znemožňujú uhniezdenie zárodku človeka. Sliznica maternice je nepripravená na prijatie počatého dieťaťa. Výsledný účinok je abortívny – potratový. Zabíja sa tak nespočítateľné množstvo počatých detí.

Napriek tomu, že hormonálna antikoncepcia chemicky zabíja počatého človeka, čo je vedecký fakt, je ignorovaný tými, pre ktorých je počaté dieťa prekážkou v „sebarealizácii“ ženy. V mene hesla: „Za kariérou aj cez mŕtvoly!“[24]

Každá hormonálna antikoncepcia so sebou nesie riziko zabitia embrya. Výrobcovia to dokonca priznávajú, ale nie v príbalovom letáku pre pacientky, ale len v informácii pre farmakológa. Pri používaní kombinovanej hormonálnej tabletky sa vyskytne oplodnenie v 1.7% až 28.6% za cyklus. Progestínové tabletky majú mieru oplodnenia 33% až 65% na cyklus.[25]

Hormonálna antikoncepcia ďalej nepriaznivo ovplyvňuje hlien maternicového krčku: je ho menej, jeho viskozita je vyššia a má pozmenenú štruktúru, takže prienik spermií je sťažený. Účinky hormonálnej antikoncepcie sú hrubým zásahom do prirodzeného hormonálneho cyklu ženy. Skalní obhajcovia tejto metódy vypočítavajú jej najrôznejšie priaznivé vedľajšie účinky. Napríklad uvádzajú, že znižuje výskyt nezhubných nádorov pŕs, znižuje riziko vzniku rakoviny vaječníkov, avšak zabúdajú uviesť, že zvyšuje výskyt zhubného nádoru (karcinómu) prsníkov.[26]

Endokrinológ profesor Schreiber, DrSc. uvádza, že rozsiahla štúdia vykonaná v južnom Švédsku ukázala, že užívanie tabletiek pred dvadsiatym piatym rokom a pred prvým otehotnením zvyšuje pravdepodobnosť vzniku karcinómu prsníka 2 až 5 krát.[27]

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2005 presunula kombinovanú hormonálnu antikoncepciu (estrogénovo-progestinové tabletky) do kategórie vysokokarcinogénnych (rakovinotvorných) látok pre ľudí.[28]

Syntetické hormóny nahrádzajú prirodzené hormóny, a teda vaječníky zakrpatejú a scvrknú sa, lebo nemusia produkovať vlastné hormóny. Bez fungujúcich vaječníkov je riziko rakoviny vaječníkov samozrejme nulové. Stena maternice sa stenčí až na minimum, lebo hormonálna antikoncepcia jej každý mesiac bráni v tom, aby zhrubla a pripravila sa na možné uhniezdenie embrya. Preto neprekvapuje, že ženy, ktoré sú dlho na hormonálnej antikoncepcii, nemôžu otehotnieť, resp. majú veľa spontánnych potratov. Reprodukčné orgány ženy sú takto chemicky zmrzačené. Ženy na hormonálnej antikoncepcii vlastne aj roky neovulujú a ich menštruácia je len falošná. Ťažko hovoriť o regulácii menštruačného cyklu, ak s tabletkou žiaden neexistuje. [29]

Relevantný je tiež fakt, že ženy na tabletkách strácajú chuť na sex, mávajú depresie, trombózy, nadváhu a ďalšie negatívne vedľajšie účinky.[30] Cyproteron obsahujúce antikoncepčné tabletky odstraňujú akné v čase, keď ich dievča berie. Ak ich vysadí, zistí, že nie je vôbec vyliečená a jej problém sa obnovil. Čím mladšia a čím dlhšie berie hormonálnu antikoncepciu, tým má oveľa vyššiu pravdepodobnosť ochorenia na rakovinu prsníka.[31] Ženy majú bežne problém otehotnieť po rokoch na hormonálnej antikoncepcii[32], pričom ich plodnosť je podľa kanadskej odborníčky znížená o 26%.

Antikoncepciu nesmú užívať tie ženy, ktoré fajčia, majú pečeňové choroby, žlčníkové obtiaže, poruchy výmeny tukových látok, cukrovku, nadmernú váhu, epilepsiu, zápaly žíl, zvýšený krvný tlak.[33] Ďalšie negatívne účinky a následky užívania hormonálnej antikoncepcie sú zrazeniny v žilách, respektíve vznik trombóz, infarkty srdca, mozgové porážky, poruchy pri menštruácii, bolesti hlavy, žalúdočná nevoľnosť, obezita a iné.[34]

Na vznik trombóz predisponujú najmä stavy so zvýšeným zrážaním krvi (hyperkoagulačné stavy alebo trombofilné stavy). U užívateľky antikoncepcie je navodený stav so zvýšeným zrážaním krvi, ktorý môže byť znásobený prítomnosťou vrodenej poruchy zrážania krvi a ona to samozrejme nemusí tušiť, najmä v mladom veku. Je mylná predstava, že u hormonálnej antikoncepcie ide len o lokálne pôsobiacu tabletku na dočasné odstránenie plodnosti. Dospievajúce ženy môžu byť rizikové z hľadiska porúch menštruačného cyklu po vysadení antikoncepcie, ide o tzv. post-pill amenorrhol – je to nedostavenie prirodzeného menštruačného cyklu a treba to riešiť aplikáciou liekov.[35]

Iné formy hormonálnej antikoncepcie:

Minitabletka – hormonálna jednozložková antikoncepcia

Oproti klasickej tabletke obsahuje len jeden z hormónov, a to progestín vo veľmi nízkej dávke. Berie sa denne bez prestávky. Pôsobí na zmeny hlienu maternicového krčku ako je tomu pri klasickej tabletke. Významne narušuje maternicovú sliznicu a tak sťažuje uhniezdenie zárodku človeka (potratový účinok). Nezriedka vedie k nepravidelnému maternicovému krvácaniu. Ovuláciu však blokuje minipilulka veľmi nespoľahlivo. Výhodou síce je, že odpadnú nepriaznivé účinky estrogénovej zložky klasickej pilulky, ale jej spoľahlivosť je oproti klasickej pilulke nízka. Zlyhanie u žien pod 35 rokov je okolo 5,00 na 200 žien. Z vedľajších účinkov je v popredí nepravidelné krvácanie a nepravidelný cyklus.[36]

Príbuznými tejto forme antikoncepcie sú hormonálna injekčná antikoncepcia a depotné systémy s dlhodobým účinkom, podkožný gestagénový systém Implanon a vnútromaternicový hormonálny systém Mirena. V týchto prípadoch sa progestín podaný do svalu uvoľňuje do organizmu pomaly a má dlhodobejší účinok. Na Slovensku sa v súčasnosti nevyužíva injekčná depotná forma čisto progestínovej antikoncepcie, ale aplikačná forma implantátov alebo vnútromaternicový systém.

Hormonálna antikoncepcia po styku

Názov je zavádzajúci, lebo nejde o antikoncepciu, ale sa jedná o potrat. Bráni tomu, aby sa počatý zárodok človeka v maternicovej sliznici uhniezdil, alebo aby sa už uhniezdený zárodok rozvíjal. Je to napríklad Postinor – obsahuje progestín v mnohonásobne väčšej dávke ako minitabletka. Berie sa a účinkuje do jednej hodiny po styku. Možno ho použiť najviac raz za týždeň. Má za následok poruchy cyklu a nepravidelné krvácanie. Ak od pohlavného styku uplynula dlhšia doba, ordinujú sa hormóny obsiahnuté v klasickej pilulke, ale vo vysokej dávke (viac tabliet naraz). Že také počínanie je nadmieru škodlivé, je celkom zrejmé. Podobné účinky ako Postinor, vrátane abortívnych môžu mať aj Norbiogest, Neogest, Monogest a iné.

Mifeprison (RU 486) je ďalšia pilulka spôsobujúca potrat. Ide o antihormón, ktorý pôsobí proti progesterónu. Spôsobuje odumretie celého systému zakorenenia zárodku človeka v maternicovej stene. Zárodok pre nedostatok výživy a kyslíka chradne, odumiera a nakoniec sa odlučuje spolu s krvácajúcou sliznicou maternice. Užíva sa pri otehotnení po vynechaní prvej menštruácie. Prakticky sa tabletka užíva po bezpečnom potvrdení tehotenstva, po vynechaní mesačného krvácania – najskôr od osemnásteho alebo devätnásteho dňa veku plodu, najneskôr až do siedmeho týždňa tehotenstva.[37]

Vnútromaternicové teliesko (špirála, IUD – intrauterine device)

Niekedy sa nazýva aj DANA. Mechanizmus účinkov nebol doteraz úplne objasnený. Najviac sa prijíma, že IUD ako cudzie teleso vyvoláva obrannú reakciu. Okolo telieska sa začnú v značnej miere zhlukovať makrofágy (druh bielych krviniek), ktoré sú schopné požierať spermie. Súčasne teliesko negatívne ovplyvňuje vnútromaternicovú tekutinu a vyvoláva zmeny v sliznici maternice. Vnútromaternicové teliesko z umelej hmoty je napustené hormónmi, obyčajne s prídavkom medi. Meď, ktorú mnohé telieska uvoľňujú, pôsobí na spermie toxicky a znižuje ich oplodňovaciu schopnosť. V niektorých prípadoch môže teliesko svojimi vplyvmi na maternicovú sliznicu brániť uhniezdeniu zárodku človeka v maternici – má teda potratový účinok. Zomiera akoby od hladu, lebo v maternici nemá pripravené výživné látky.[38] Niekedy sa zárodok predsa len udrží a tehotenstvo dozreje k pôrodu, je ale väčšie nebezpečenstvo abnormalít u plodu.[39]

Maternica sa mnohokrát snaží teliesko sťahmi vytlačiť. Niekedy sa to podarí sčasti, inokedy úplne. Zlyhá asi u 2 žien zo 100. Komplikácie u nás bežne užívaných teliesok sú:

Poruchy mesačného krvácania, bolestné maternicové sťahy a zvlášť zápalové ochorenie panvy, rodidiel (zápaly môžu byť rozsiahle, postihujúce vajíčkovody, vaječníky a panvovú pobrušnicu) vedúce k trvalej neplodnosti.[40] Percentá takto postihnutých žien sú dosť vysoké. Ďalšie komplikácie sú napríklad prederavenie maternice, bolesti brucha ako reakcia na prítomnosť cudzieho telesa, mdloby, nadmerné a dlhé menštruačné krvácanie (sťažuje a predlžuje proces vystielania vnútra maternice novou sliznicou). Desať ráz častejšie sa u týchto žien vyskytujú mimomaternicové tehotenstvá. Štyri krát častejšie nastáva potrat následkom poškodenia sliznice maternice a nezatvárania sa krčka maternice, niekoľkonásobne otváraného kvôli zavedeniu špirály. V USA sa preto prestali vyrábať.[41]

Ak má nejaká žena napríklad vnútromaternicové teliesko a začína si uvedomovať zhubnosť jeho pôsobenia aj na prípadný zárodok, potom by mala s partnerom začať zachovávať zdržanlivosť až do jeho vybratia.

Bariérové metódy

Zabraňujú aby sa spermie dostali do maternice, ale aj do pošvy. Bránia, aby sa dostali do styku s jej stenou. Patrí sem predovšetkým kondóm a pesar.

Kondóm (prezervatív)

Propagátor antikoncepcie, doktor Pavel Čepický v knihe Antikoncepcia vydanej v Prahe, 1993 Národným centrom podpory zdravia píše, že aj prezervatív má vedľajšie účinky. Okrem kurióznej alergie na gumu je to výskyt tehotenskej hypertenzie (vysokého krvného tlaku) v nasledujúcom tehotenstve. Táto komplikácia platí pre všetky bariérové metódy, mužské i ženské. V pozadí je zrejme komplikovaný imunologický mechanizmus. Imunitný systém ženy, keď nepríde do styku so spermiami budúceho otca dieťaťa, nemôže si vytvoriť imunologickú toleranciu voči tým znakom svojho plodu, ktoré pochádzajú od otca.[42]

Štúdia A. N. Gjorgova: Barrier Contraception and Breast Cancer, vydaná popredným svetovým nakladateľstvom lekárskej literatúry vo Švajčiarsku (S. Kargel, Basel 1981), ktorú spomína O. Pšenička nasvedčuje tomu, že pri dlhodobom používaní bariérových metód sa zvyšuje riziko karcinómu prsníka 4,5 krát.[43]

posterize

Prof. Brody v psychologickej štúdii zvanej „Používanie kondómu pri sexuálnom styku súvisí s mechanizmami nezrelej psychologickej obrany“ v časopise Archives of Sexual Behaviour došiel k záveru, že používanie kondómu pri pohlavnom styku súvisí s „psychologickou nezrelosťou a predispozíciou k slabšiemu mentálnemu zdraviu“, vrátane depresie a samovražedných tendencií.

Brody tiež tvrdí, že „čím častejší sex bez kondómu, tým lepšie mentálne zdravie“. „Možným vysvetlením zásahu kondómov do mentálneho zdravia pri pohlavnom styku je blokácia antidepresantov a imunologických agentov v semene a genitálnych sekréciách, znížené sexuálne uspokojenie a intimita; osoby psychopatologicky inklinované, ktoré sú psychologicky nezrelejšie a/alebo majú heterosociálny strach, oveľa pravdepodobnejšie používajú kondóm pri pohlavnom styku.“ V roku 2007 Brody publikoval výskum, podľa ktorého výsledkov je pohlavný styk medzi mužom a ženou jedinou formou sexuálneho správania, ktoré zlepšuje „psychologickú a fyziologickú funkciu“. Miera hormónu prolaktínu súvisiaceho s prežívaním sexuálneho uspokojenia bola o 400 percent vyššia u heterosexuálnych párov, ktoré mali styk.

Výskumníci pod vedením psychológa Gallupa na Newyorskej univerzite v Albany nezávisle na predchádzajúcom výskume ukázali, že „ženy, ktoré pri sexuálnom styku používajú kondóm, sú depresívnejšie a majú vyššiu mieru pokusov o samovraždu, ako tie, ktoré ho nepoužívajú. Semeno totiž obsahuje niekoľko hormónov, vrátane testosterónu, prolaktínu, estrogénu, prostaglandinov a luteizačného hormónu, ktoré sú absorbované stenou pošvy. Tieto látky sú známe tým, že spôsobujú zmeny nálad. Aj táto štúdia potvrdila, že dochádza k chemickej závislosti na týchto látkach, ktoré fungujú ako antidepresant.“[44] Aj na stránke psychologytoday.com sa uvádza, že v mužskom semene sú hormóny, ktoré robia ženu spokojnejšou pri aktívnom pohlavnom živote. Z dôvodu používania kondómu pri pohlavnom styku sú ženy naopak depresívnejšie kvôli bráneniu kontaktu týchto hormónov so ženským telom.[45]

Kvalita každého prezervatívu je dnes mechanicky testovaná a býva uvedené či je lubrikovaný (zvlhčený). Svetlo, teplo a vlhkosť prezervatívy poškodzujú, taktiež sa môže poškodiť pri vyberaní z obalu a pri ďalšej manipulácii. Môžu tak síce vzniknúť len sotva pozorovateľné trhlinky, ale pri namáhaní kondómu sa zväčšujú. Kondóm sa nemá pred stykom ničím natierať, každý tuk poškodzuje blanu prezervatívu. Pri predaji býva prezervatív zrolovaný do plochého kolieska. Uprostred kolieska je tzv. vršok, t.j. časť, ktorá je miestom pre výron semena.[46] Prezervatív sa nemá používať viac krát. Tiež sa pri používaní nemá jeho povrch potierať hocijakou masťou alebo olejom, pretože narúšajú povrch prezervatívu.

Pesar so spermicídmi (diafragma)

Táto antikoncepcia je málo používaná. Pesar je mechanická, gumená bariéra, ktorú si žena zavádza cez pošvu pred maternicový kŕčok. Tým bráni spermiám, aby sa dostali do maternicového hrdla. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach. Používa sa s antikoncepčným vaginálnym krémom, ktorý sa nanesie na gumový klobúčik. Pesar sa zavádza do pošvy pred stykom a odstraňuje sa 12 hodín po styku. Je teda doplňovaný spermicídmi, čo sú chemické látky spôsobujúce deštrukciu povrchu spermie. Spermicídne látky obsahujúce ortuť boli pre nebezpečenstvo intoxikácie ženy vyradené z bežného používania, avšak sú i naďalej vyrábané v Latinskej Amerike a v Číne. Formy spermicídov sú peny a čípky, krémy, gely, tabletky. Najnovšie používané spermicídne látky sú surfaktanty, o ktorých sa zatiaľ tvrdí, že sa z pošvy nevstrebávajú, že nemajú vedľajšie účinky. Až ďalšie skúsenosti s nimi prispejú k definitívnemu hodnoteniu. Je však málo pravdepodobné, že by nejaká chemikália, ktorá ničí povrch spermií, nezasiahla nepriaznivo do veľmi zložitého, jemne vyváženého prostredia pošvy.[47]

Okrem toho pesar vložený do krčka maternice následkom tlaku na krčok spôsobuje nedokrvenie sliznice maternice a krčka, čo vedie k zápalovému procesu, krvácaniu, odreninám a ranám.[48]

Prerušovaná súlož

Medzi antikoncepčné metódy je niekedy radená aj prerušovaná súlož.

Možno si položiť otázku, kedy je súlož vlastne dokončená? Ak sa za ukončenie považuje vyvrcholenie u muža, bolo by to jednoduchšie určiť, u ženy je to zložitejšie.

Prerušenie pohlavného styku spravidla spočíva vo vytiahnutí penisu z pošvy krátko pred vyvrcholením, respektíve ejakuláciou.

Nesprávne je prerušovať súlož s úmyslom zabrániť počatiu. Dôvody sa viac menej zhodujú s tými uvedenými v súvislosti s antikoncepciou v sekcii „Prirodzené plánovanie rodičovstva versus antikoncepcia.“

Snaha o predĺženie pohlavného styku vyťahovaním pohlavného údu z pošvy sa neradí do prerušovanej súlože, pokiaľ nemá za cieľ zabránenie počatiu.

Otázka či je správne prerušiť súlož po náhlom vzplanutí v plodnom období za situácie, že sú dôvody, aby nedošlo k počatiu, závisí od vážnosti týchto dôvodov. V takom prípade môže byť pri veriacich namieste väčšia dôvera v Boha a v spoliehanie sa na jeho riadenie vecí aj v takýchto chúlostivých situáciách.

Prerušená súlož pred ejakuláciou je neistá metóda, pretože už pred hlavným výronom semena sa môže uvoľniť nepatrné množstvo spermy.[49]

Neúmyselnú ejakuláciu mimo pošvy ženy nemožno označiť z morálneho hľadiska za zlú.[50]

Sterilizácia

Sterilizáciou sa muži a ženy stávajú trvalo neplodnými. Sterilizácia (či už ženy alebo muža) je zásah do vnútra organizmu, navyše dlhodobý, obvykle definitívny a v tom je jeho mravná závažnosť. Sterilizácia ženy spočíva v prerušení vajíčkovodov. Sterilizácia muža nazývaná vazektómia je prerušenie jemných kanálikov, cez ktoré prenikajú spermie z mužských semenníkov.

Niektorí si u muža mýlia sterilizáciu s kastráciou. Pri kastrácii sa odstránia semenníky alebo pri tzv. testikulárnej pulpektómii sa odstráni konkrétne hormonálne aktívne tkanivo[51] – po zákroku sa prestanú tvoriť pohlavné hormóny a mení sa celá osobnosť človeka. Pri sterilizácii ostávajú orgány na svojom mieste. U žien sa pri tejto metóde napríklad laparoskopicky uzavrú vajcovody.

—————————————
[1] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 55.

[2] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 214.

[3] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 49.

[4] West, Ch. Teologie těla pro začátečníky, Praha: Paulínky, 2006, 144 s., ISBN 80 – 86949 – 18 – 4, s. 110.

[5] West, Ch. Teologie těla pro začátečníky, Praha: Paulínky, 2006, 144 s., ISBN 80 – 86949 – 18 – 4, s. 110.

[6] Baláž, R., Štiavnický, A. Milovať bez lásky a sexu? Zvolen: JAS, 1997, ISBN 80 – 88795 – 41 – 9, s. 50.

[7] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 215.

[8] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[9] Weller, S. C., Davis-Beaty, K. “Condom effectiveness in reducing heterosexual HIV transmission.” Cochrane Database of Systematic Reviews. [online]. [19. 8. 2010]. 2009, Dostupné na internete: http://www.iglesia.cl/iglesiachile/especiales/weller.doc

[10] Abboud, A. “Searching for papal scapegoats is pointless.” BMJ: British Medical Journal 331, 2005, s. 294. [online]. [19. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.bmj.com/cgi/content/extract/331/7511/294

[11] The New Republic; UGANDA V. CONDOMS, Sex Change; by Arthur Allen. Zverejnené: 05.16.02. In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[12] [online]. [19. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.who.int/hiv/data/en/

[13] Sutoris, P. Miesto antikoncepcie v problematike socioekonomického rozvoja. [online]. [19. 8. 2010]. 28. 4. 2009, Dostupné na internete: http://www.changenet.sk/?section=forum&x=418936

[14] Glynn J. R. “Study Group on the Heterogeneity of HIV Epidemics in African Cities.” AIDS 15; Trinitapoli, J. “Religious Responses to HIV/AIDS in Sub-Saharan Africa.” Review of Religious Research 47, 2006, s. 253-270; Agadjanian, V. “Gender, religious involvement, and HIV/AIDS prevention in Mozambique.” Social Science & Medicine 61, 2005, s. 1529-539; USA. USAID Contract No. HRN-C-00-99-00005-00. Global Health and Development Strategies. Faith-based organizations: contributions to HIV prevention. By Green E. C. Washington, DC: Synergy Project, 2003.

[15] Tornielli, A. NÁZOR ANDREU TORNIELLIHO: O boji proti AIDS mal pápež pravdu. 29. 3. 2011., [online]. [19. 8. 2011]., Dostupné na internete: http://www.postoy.sk/tornielli_o_boji_proti_aids_mal_papez_pravdu

[16] Sutoris, P. Miesto antikoncepcie v problematike socioekonomického rozvoja. 28. 4. 2009., [online]. [19. 8. 2010]., Dostupné na internete: http://www.changenet.sk/?section=forum&x=418936

[17] Seewald, P. Light of the World. Kapitola 11, s. 117-119. In: Obšitník, L. Z BLOGU: Čo pápež naozaj povedal o kondómoch. (preklad anglického prepisu z The Catholic World Report) 2.12.2010., [online]. [19. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.postoy.sk/svetlo_sveta_uryvok

[18] Týždeň, č. 37, 2008, ISSN: 1336-653X, s. 8.

[19] Informácie z letáku CBR Europe

[20] Hanus, M. Štátny sex, s. 18, In: .Týždeň č. 14, 2008, ISSN: 1336-653X , s. 12 – 21.

[21] [21] KOMENTÁR – Jana Tutková – Škola, a nie Cirkev, je nebezpečným miestom pre deti. 10. 5. 2010., [online]. [11. 1. 2011]. Dostupné na internete: http://moje.hnonline.sk/node/3281

[22] Hanus, M. Štátny sex, s. 20 – 21, In: .Týždeň č. 14, 2008, ISSN: 1336-653X , s. 12 – 21.

[23] Múčka, F. Pochybný boj s populačnou bombou. Recenzia knihy Matthew Connelly: Fatal Misconception. [online]. [2. 8. 2011]., Dostupné na internete: http://www.novinarizazivot.sk/article.php?37

[23a] Kontrola počatia. Každý život je hoden zachrániť. 24.9.2011 [online] [8.10.2011]., Dostupné na internete: http://www.lifenews.sk/node/1969

[24] Nech násilie na ženách a zneužívanie dievčat pokračuje – recept „ženských“ aktivistiek. 12. 3. 2011. [online]. [2. 8. 2011]., Dostupné na internete: http://moje.hnonline.sk/node/6537

[25] Niekoľko štúdií zhrnutých v článku American Medical Association od autorov: Larimor, Walter L.,MD, & Standford Joseph B., MD, MSPH: Postfertilization Effects of Oral Contraceptives and Their Relationship to Informed Consent, Arch Fam Med/Vol. 9, Feb 2000, str. 9: 126-133. In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[26] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 207 – 209.

[27] Schreiber, V. Vesmír, č. 2, 1990. In: Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 209.

[28] Nech násilie na ženách a zneužívanie dievčat pokračuje – recept „ženských“ aktivistiek. 12. 3. 2011. [online]. [2. 8. 2011]., Dostupné na internete: http://moje.hnonline.sk/node/6537

[29] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[30] . In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[31] . In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[32] . In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[33] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 209.

[34] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 50.

[35] Hanus, M. Ide o šikovný marketing (Rozhovor s M. Drábom, gynekológom z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Ružinove o rizikách, ktoré sú spojené s užívaním hormonálnej antikoncepcie), s. 16, In: Týždeň, č. 14, 2008, ISSN: 1336-653X, s. 16.

[36] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 209 – 210.

[37] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 210.

[38] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 211.

[39] Tělupilová, O. Kurs pre inštruktorov metód prirodzeného plánovania rodičovstva – Zborník prednášok. In: Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 101.

[40] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 211.

[41] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 49.

[42] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 212.

[43] Gjorgova, N. A. Barrier Contraception and Breast Cancer. In: Contributions to Gynecology and Obstetrics, Vol. 8, Basel: S. Kargel, 1981. In: Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 212.

[44] Tutková, J. Reakcia Jany Tutkovej na tvrdenia šéfredaktora Katolíckych novín. 30.12.2010., [online]. [30.7.2011]. Dostupné na internete: http://www.postoy.sk/jana_tutkova_KN_papez_kondomy

[45] http://www.psychologytoday.com/articles/200210/crying-over-spilled-semen In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[46] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 272, 274.

[47] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 213.

[48] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 49.

[49] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 131.

[50] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 91.

[51] Weiss, P. Sexuální deviace. Praha: Portál, 2002, 360 s., ISBN 80 – 7178 – 634 – 9, s. 258.

Foto:
Kittikun Atsawintarangkul / FreeDigitalPhotos.net; africa / FreeDigitalPhotos.net; africa / FreeDigitalPhotos.net; posterize / FreeDigitalPhotos.net

Ďalšie články