Amniocentéza
Amniocentéza je invazívna metóda, pri ktorej sa injekčne odoberajú vzorky plodovej vody, respektíve vzorky rastúcej placenty. Tieto vzorky sa následne testujú na genetické abnormality. Tento test má svoje riziká pre dieťa aj pre matku.
Vykonáva sa obvykle ambulantne medzi 14. a 16. týždňom. Ak sa vykonáva neskôr, v 16. – 20. týždni, žena bude potrebovať hospitalizáciu. Odoberá sa pri nej malé množstvo plodovej vody. Vyšetrenie sa vykonáva ihlou pod kontrolou ultrazvukom. Lekár najprv spraví ultrazvuk, aby sa zistila poloha dieťatka a placenty. Lekár umŕtvi miesto vpichu, zavedie do maternice ihlu a odoberie plodovú vodu. V plodovej vode sa vznášajú bunky plodu, ktoré sa z tekutiny vyextrahujú a v laboratóriu sa nechajú množiť. Ak plodová voda v malom percente prípadov neobsahuje dostatok buniek plodu, amniocentézu treba opakovať. Genetické abnormality ako napríklad Downov syndróm sa potom zisťujú skúmaním chromozómov, ktoré sú súčasťou jadra týchto buniek. Výsledky sú známe zhruba o dva až tri týždne, niekedy to môže byť v prípade zisťovania konkrétneho ochorenia aj skôr. Nové génové technológie môžu tento čas čakania skrátiť na niekoľko dní, avšak pre bežné použitie sú drahé.
Odber plodovej vody sa najčastejšie odporúča pri podozrení na vývojové chyby zo zlých výsledkov AFP testu (krvný test).
Niekoľko dní po amniocentéze je vhodné oddychovať a nenamáhať sa. Lekára treba kontaktovať, ak bolesť brucha trvá dlhšie ako 24 hodín, ak má žena zvýšenú teplotu, ak má žena neobvyklý výtok z pošvy alebo krvácanie.
Riziká amniocentézy
Amniocentéza zapríčiňuje potrat v cca 0,5 až 1% prípadov. Riziko, že sa pri amniocentéze vyvolá abort, sa teda môže pohybovať na úrovni 100 potratov pri 10 000 amniocentézach. K potratu dochádza zhruba tri týždne po vyšetrení alebo aj neskôr. Skúsenejší zdravotníci vykonávajúci amniocentézu mávajú menšie percento následných potratov. Väčšie riziko následného potratu mávajú staršie ženy, ženy ktoré behom tehotenstva krvácali alebo ženy, ktoré majú v anamnéze spontánne potraty, interrupciu a podobne.
Unikanie plodovej vody vagínou, napriek tomu, že amniocentéza je vykonávaná cez stenu maternice, sa vyskytuje asi u jednej ženy zo sto. Veľmi zriedkavo sa stáva, že ihla pri vyšetrení poškriabe alebo prepichne plod a následky, niekedy aj veľmi vážne, sa môžu objaviť až pri pôrode.
Štúdie potvrdili, že novorodenci, ktorí boli prenatálne vystavení amniocentéze alebo CVS, môžu mať narušený rast pľúc a ich zrenie. Deti, ktoré sa narodili po skorej amniocentéze (vykonanej v 10. – 13. týždni), majú vyššiu pravdepodobnosť ťažkostí s dýchaním a omnoho častejšie vyžadujú po narodení intenzívnu starostlivosť.
Veľká európska štúdia zistila, že amniocentéza môže zvýšiť riziko predčasného pôrodu a môže byť príčinou veľmi nízkej pôrodnej hmotnosti u približne jedného dieťaťa z dvoch stoviek. Nezrelosť a veľmi nízka pôrodná hmotnosť sú hlavnými rizikovými faktormi fyzického a intelektuálneho postihnutia, vrátane mozgovej obrny.
Medzi možné riziká amniocentézy patrí tiež slabé krvácanie, kontrakcie maternice, predčasné odlúčenie placenty, infekcia, embolizácia plodovou vodou, zafarbenie plodovej vody krvou.
Prevedenie amniocentézy u mnohopočetného tehotenstva sa technicky trochu líši. Uvádza sa 3,5-krát vyššie riziko potratu než u jednopočetnej gravidity.
V prípade pozitívneho nálezu nasleduje konzultácia s lekárom (klinickým genetikom), ktorý preberie s rodičmi závažnosť postihnutia, prognózy a možnosti liečby ochorenia.
Neexistuje test, ktorý by odhalil všetky genetické ochorenia. Niektoré genetické poruchy sa nedajú diagnostikovať ani z plodovej vody.
Žena s vekovou indikáciou na amniocentézu (žena nad 35 rokov), ktorá nepodstúpi odber plodovej vody má 3% riziko potratu a iba 0,4% riziko narodenia sa dieťaťa s Downovým syndrómom. Ak odber podstúpi, má 0,4% pravdepodobnosť záchytu Downovho syndrómu, pričom riziko potratu sa zvýši o jedno percento (t.j. na 4%), ale môže počítať s tým, že sa s vysokou pravdepodobnosťou podarí diagnostikovať dieťa postihnuté ťažkými chromozomálnymi chybami.
Diagnostická presnosť amniocentézy sa pohybuje v priemere nad 90%. To znamená, že chybné diagnostikovanie môže byť až v 10% prípadov.
Existuje množstvo svedectiev, kde mnohé z detí, ktoré vyšli z výsledkov odberu ako rizikové, sa narodili úplne zdravé.
Amniocentézu je rozumné odmietnuť, žena má na to plné právo. Je smutné, že dnes tento test berú mnohí ako samozrejmosť pričom amniocentéza je robená s cieľom eugenického zabíjania bábätiek s rizikom genetického poškodenia. Týmto deťom je odopierané právo na život. Pre milujúcu matku má nesmiernu hodnotu aj život jej chorého dieťatka.
Študoval na Trnavskej univerzite v Trnave, kde získal titul PhDr. a neskôr na Žilinskej univerzite, kde štúdium ukončil ako inžinier. Pracoval v oblasti sociálnoprávnej ochrany dieťaťa. Neskôr sa zameral na oblasť grafiky, filmovej tvorby a aplikovanej informatiky. Admin webu nebojtesa.tv venovaného prevažne hodnotným filmom, ale aj tvorca webstránky zdravysex.sk zameranej na výchovu k láske, manželstvu a rodičovstvu. Okrem iného autor dokumentárnej série Hrady srdca Európy, animovaného seriálu Koraland a RPG hry Draci a pútnici. Manžel, otec ôsmich detí, z toho troch rómskych. Človek so záujmom o vedu, politiku, film, prírodu a spoločenské hry.