{"id":486,"date":"2015-10-15T17:21:56","date_gmt":"2015-10-15T15:21:56","guid":{"rendered":"http:\/\/zdravysex.sk\/?p=486"},"modified":"2015-10-15T17:27:26","modified_gmt":"2015-10-15T15:27:26","slug":"kapitola-28-sex-a-kratky-pohlad-do-nedavnej-historie-kultury-zapadu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/zdravysex.sk\/index.php\/2015\/10\/15\/kapitola-28-sex-a-kratky-pohlad-do-nedavnej-historie-kultury-zapadu\/","title":{"rendered":"Kapitola 28 – Sex a kr\u00e1tky poh\u013ead do ned\u00e1vnej hist\u00f3rie kult\u00fary z\u00e1padu"},"content":{"rendered":"

Kto zabudne na hist\u00f3riu je n\u00faten\u00fd pre\u017ei\u0165 ju znova. (Georg Santayana – Osvien\u010dim)<\/strong><\/i><\/p>\n

\"vichie81x\"<\/a><\/p>\n

Existuj\u00fa dve ve\u013ek\u00e9 l\u017ei dne\u0161n\u00e9ho sveta. Prvou je, \u017ee kres\u0165anstvo malo relat\u00edvne mal\u00fd vplyv na rozvoj z\u00e1padnej kult\u00fary; a po druh\u00e9, \u017ee z\u00e1padn\u00e9 hodnoty a in\u0161tit\u00facie m\u00f4\u017eu by\u0165 trv\u00e1ce aj bez toho, \u017ee by boli zalo\u017een\u00e9 na kres\u0165ansk\u00fdch mor\u00e1lnych princ\u00edpoch.[1]<\/p>\n

Historick\u00e9 pramene n\u00e1m ukazuj\u00fa, \u017ee v dobe, ke\u010f sa Cirkev objavila na historickej sc\u00e9ne, bola sexu\u00e1lna mor\u00e1lka degradovan\u00e1 na ve\u013emi n\u00edzky stupe\u0148. Roz\u0161\u00edren\u00e1 promiskuita, ako nap\u00edsal satirik Juvenalis, sp\u00f4sobila, \u017ee Rimania stratili bohy\u0148u Cudnosti. Ovidius poznamenal, \u017ee sexu\u00e1lne praktiky v jeho dobe sa stali zvl\u00e1\u0161\u0165 perverzn\u00fdmi, a\u017e sadistick\u00fdmi. Podobn\u00e9 svedectvo o stave man\u017eelskej vernosti a sexu\u00e1lnej nemor\u00e1lnosti v Kristovej dobe n\u00e1jdeme u Catulla, Martiala a Suetonia. Cis\u00e1r Augustus sa pok\u00fasil obmedzi\u0165 t\u00fato nemor\u00e1lnos\u0165 z\u00e1konom. Za\u010diatkom 2. storo\u010dia tvrdil Tacitus, \u017ee cudn\u00e1 man\u017eelka je vz\u00e1cnym javom.[2]<\/p>\n

Homosexu\u00e1lne partnerstvo v staroveku uzavrel s mu\u017eom napr\u00edklad s\u00e1m r\u00edmsky cis\u00e1r Nero.[3] V t\u00fdchto \u010dasoch u\u017e existovali aj r\u00f4zne primit\u00edvne formy antikoncepcie.[4] \u010co sa t\u00fdka potratov, tie povo\u013eovali z\u00e1kony v mnoh\u00fdch starovek\u00fdch spolo\u010dnostiach. Okrem toho napr\u00edklad R\u00edmske z\u00e1konodarstvo alebo z\u00e1kony v Sparte v ur\u010ditom obdob\u00ed dokonca povo\u013eovali aj usmrcovanie naroden\u00fdch det\u00ed, respekt\u00edve pohodenie die\u0165a\u0165a.[5]<\/p>\n

\"vichie81\"<\/a><\/p>\n

Do tejto situ\u00e1cie pri\u0161la Cirkev, ktor\u00e1 u\u010dila, \u017ee int\u00edmne vz\u0165ahy s\u00fa v\u00fdlu\u010dne ur\u010den\u00e9 pre spolo\u010denstvo man\u017eela a man\u017eelky. I Edward Gibbon, ktor\u00fd obvi\u0148oval kres\u0165anstvo z p\u00e1du r\u00edmskeho cis\u00e1rstva na Z\u00e1pade, bol n\u00faten\u00fd uzna\u0165: \u201eD\u00f4stojnos\u0165 man\u017eelstva obnovili kres\u0165ania.\u201c V 2. storo\u010d\u00ed bol gr\u00e9cky lek\u00e1r Gal\u00e9n tak prekvapen\u00fd d\u00f4slednos\u0165ou kres\u0165ansk\u00e9ho sexu\u00e1lneho spr\u00e1vania, \u017ee op\u00edsal kres\u0165anov ako \u201etak pokro\u010dil\u00fdch v sebaovl\u00e1dan\u00ed a… v intenz\u00edvnej t\u00fa\u017ebe dosiahnu\u0165 mor\u00e1lnu dokonalos\u0165, \u017ee nijak nezaost\u00e1vaj\u00fa za prav\u00fdmi filozofmi.\u201c[6]<\/p>\n

Cudzolo\u017estvo sa pod\u013ea Cirkvi neobmedzovalo len na neveru man\u017eelky vo\u010di man\u017eelovi, ako to \u010dasto ch\u00e1pal antick\u00fd svet, ale t\u00fdkalo sa aj man\u017eelovej nevery vo\u010di man\u017eelke. Vplyv Cirkvi v tejto oblasti mal ve\u013ek\u00fd historick\u00fd v\u00fdznam; preto Edward Westermarck, uzn\u00e1van\u00fd historik in\u0161tit\u00facie man\u017eelstva, pripisoval pr\u00e1ve kres\u0165ansk\u00e9mu vplyvu spr\u00e1vny pr\u00edstup k hriechu cudzolo\u017estva.[7]<\/p>\n

I tieto princ\u00edpy prispeli k tomu, \u017ee \u017eeny tvorili tak ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 kres\u0165anskej popul\u00e1cie v ran\u00fdch storo\u010diach Cirkvi. \u017dien bolo medzi kres\u0165anmi to\u013eko, \u017ee Rimania poh\u0155davo ozna\u010dovali kres\u0165anstvo ako n\u00e1bo\u017eenstvo pre \u017eeny. Viera Cirkvi pri\u0165ahovala \u017eeny tie\u017e preto, \u017ee pr\u00e1ve Cirkev posv\u00e4covala man\u017eelstvo, vyzdvihla ho na \u00farove\u0148 sviatosti, a zakazovala rozvod (\u010do v praxi znamenalo, \u017ee mu\u017ei nemohli len tak opusti\u0165 svoje man\u017eelky a \u017eeni\u0165 sa s in\u00fdmi \u017eenami). \u017deny tie\u017e z\u00edskali v\u010faka katolicizmu v\u00e4\u010d\u0161iu auton\u00f3miu. \u201e\u017deny nach\u00e1dzali v u\u010den\u00ed Cirkvi ochranu,\u201c p\u00ed\u0161e filozof Robert Phillips. Takisto mohli zaklada\u0165 reho\u013en\u00e9 spolo\u010denstv\u00e1, ktor\u00e9 boli samospr\u00e1vne – to bolo v kult\u00farach antick\u00e9ho sveta \u010dosi nesl\u00fdchan\u00e9. Ve\u013eavravn\u00fdm je aj zoznam sv\u00e4t\u00fdch, ktor\u00fd bol u\u017e v minulosti pln\u00fd \u017eensk\u00fdch mien. Kde inde vo svete mohli \u017eeny vies\u0165 svoje vlastn\u00e9 \u0161koly, konventy, nemocnice a sirotince mimo katolicizmus?[8]<\/p>\n

Jedn\u00fdm z aspektov antickej gr\u00e9ckej filozofie, ktor\u00fd tvoril most ku katol\u00edckemu mysleniu, je idea, \u017ee existuje ur\u010dit\u00fd sp\u00f4sob \u017eivota vhodn\u00fd pre \u0161impanzov a in\u00fd vhodn\u00fd pre \u013eud\u00ed. \u010clovek disponuje rozumom, a preto nie je ods\u00faden\u00fd k tomu, aby jednal iba na z\u00e1klade in\u0161tinktu. Je schopn\u00fd mor\u00e1lnej reflexie, teda schopnosti, ktor\u00fa nemaj\u00fa ani tie najinteligentnej\u0161ie druhy \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nej r\u00ed\u0161e. Pokia\u013e tieto schopnosti \u010dlovek nevyu\u017e\u00edva, nikdy ne\u017eije pod\u013ea svojej prirodzenosti. Pokia\u013e sa nez\u00fa\u010dast\u0148uje intelektu\u00e1lnej \u010dinnosti a seri\u00f3zneho mravn\u00e9ho hodnotenia svojho vlastn\u00e9ho spr\u00e1vania, na \u010do sa s\u00fastre\u010fuje jeho \u013eudsk\u00e9 bytie? Ak za\u010dne by\u0165 pre neho najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm bezprostredn\u00fd p\u00f4\u017eitok, nel\u00ed\u0161i sa v z\u00e1sade od zviera\u0165a.<\/p>\n

Cirkev u\u010d\u00ed, \u017ee \u017eivot skuto\u010dne \u013eudsk\u00fd vy\u017eaduje pomoc v podobe Bo\u017eej milosti. I pohansk\u00ed Rimania vedeli \u010dosi o degrad\u00e1cii \u013eudsk\u00e9ho osudu: \u201eAko opovrhnutia hodn\u00fd je \u010dlovek\u201c, nap\u00edsal Seneka, \u201eak sa nedok\u00e1\u017ee pozdvihn\u00fa\u0165 nad \u013eudsk\u00fd osud!\u201c V tom mu m\u00f4\u017ee pom\u00f4c\u0165 Bo\u017eia milos\u0165. Tu Cirkev vyzdvihuje pr\u00edklady sv\u00e4t\u00fdch, ktor\u00ed uk\u00e1zali, \u017ee \u017eivot heroickej cnosti je mo\u017en\u00fd, pokia\u013e sa \u013eudia nechaj\u00fa umen\u0161i\u0165 tak, aby Kristus mohol r\u00e1s\u0165.<\/p>\n

Cirkev u\u010d\u00ed, \u017ee dobr\u00fd \u017eivot nie je jednoducho len ten, v ktorom sa na\u0161im \u010dinom ned\u00e1 ni\u010d vytkn\u00fa\u0165. Kristus trv\u00e1 na tom, \u017ee sa nesta\u010d\u00ed iba zdr\u017ea\u0165 vra\u017edy a cudzolo\u017estva; nielen\u017ee telo nesmie tiahnu\u0165 k tak\u00fdmto zlo\u010dinom, ale i du\u0161a sa ich mus\u00ed vyvarova\u0165. Nielen\u017ee nesmieme kradn\u00fa\u0165 veci susedom, ale nesmieme taktie\u017e povoli\u0165 z\u00e1vis\u0165 vo\u010di ich vlastn\u00edctvu. Aj ke\u010f je dovolen\u00e9 nen\u00e1vidie\u0165 zlo \u2013 napr\u00edklad hriech alebo satana samotn\u00e9ho, mus\u00edme sa zdr\u017eova\u0165 hnevu a nen\u00e1visti vo\u010di \u010dloveku, ktor\u00e9 rozkladaj\u00fa du\u0161u. Nielen\u017ee nem\u00e1me cudzolo\u017ei\u0165, ale nem\u00e1me ani hovie\u0165 ne\u010dist\u00fdm my\u0161lienkam, preto\u017ee tieto my\u0161lienky robia z na\u0161ich bl\u00ed\u017enych oby\u010dajn\u00fa vec, oby\u010dajn\u00fd predmet. Ke\u010f chce \u010dlovek vies\u0165 dobr\u00fd \u017eivot, nemal by svojho bl\u00ed\u017eneho ch\u00e1pa\u0165 ako vec.<\/p>\n

Hovor\u00ed sa, \u017ee urobi\u0165 nie\u010do dobr\u00e9ho je \u0165a\u017ek\u00e9, a \u017ei\u0165 ako \u010dlovek sk\u00f4r ne\u017e ako zviera nie je z toho v\u00fdnimkou. K tomu je treba mravn\u00fa v\u00e1\u017enos\u0165 a sebaovl\u00e1danie. Sokrates sa presl\u00e1vil svojim v\u00fdrokom, \u017ee poznanie je cnos\u0165, \u017ee pozna\u0165 dobr\u00e9 znamen\u00e1 robi\u0165 dobr\u00e9. Aristoteles a sv\u00e4t\u00fd Pavol tomu rozumeli lep\u0161ie; nakoniec v\u0161etci si m\u00f4\u017eeme vo svojom \u017eivote pripomen\u00fa\u0165 chv\u00edle, kedy sme vedeli \u00faplne presne, \u010do je spr\u00e1vne, ale neurobili sme to, a podobne sme vedeli \u010do je zl\u00e9, a urobili sme to. Pr\u00e1ve preto katol\u00edcki duchovn\u00ed vodcovia nab\u00e1daj\u00fa svojich penitentov, aby a\u017e bud\u00fa ma\u0165 nabud\u00face chu\u0165 na kol\u00e1\u010d, \u201ezjedli mrkvu\u201c; nie preto, \u017ee jes\u0165 kol\u00e1\u010d by bolo zl\u00e9, ale preto, \u017ee ak si zvykneme ovl\u00e1da\u0165 svoju v\u00f4\u013eu v pr\u00edpadoch, kedy o mor\u00e1lku nejde, sme lep\u0161ie pripraven\u00ed pre chv\u00edle poku\u0161enia, kedy sa skuto\u010dne mus\u00edme rozhodn\u00fa\u0165 medzi dobrom a zlom. A pr\u00e1ve tak ako \u013eahko prepadneme hriechu, ak sme zvyknut\u00ed hre\u0161i\u0165, pr\u00e1ve tak plat\u00ed, ako poznamenal Aristoteles, \u017ee cnostn\u00fd \u017eivot je t\u00fdm \u013eah\u0161\u00ed, \u010d\u00edm viac sa o\u0148 sna\u017e\u00edme a \u010d\u00edm viac sme na\u0148 zvyknut\u00ed.[9]<\/p>\n

Pr\u00edchod novopohanstva<\/strong><\/p>\n

Po obdob\u00ed, kedy kres\u0165anstvo formovalo mor\u00e1lne normy v spolo\u010dnosti za\u010dala prich\u00e1dza\u0165 doba uvo\u013enenia a oslabenia postavenia kres\u0165anstva v spolo\u010dnosti. V oblasti sexuality znamenali najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed prelom nov\u00e9, \u010dasto kr\u00e1t sk\u00f4r len vylep\u0161en\u00e9 formy antikoncepcie, ktor\u00e9 sa postupne za\u010dali objavova\u0165.<\/p>\n

Propag\u00e1tori antikoncepcie na po\u010diatku 20. storo\u010dia vedeli, \u017ee ich snah\u00e1m by ve\u013emi napomohlo \u201epo\u017eehnanie\u201c kres\u0165ansk\u00fdch cirkv\u00ed. A\u017e do roku 1930 pri sebe katol\u00edci, ortodoxn\u00ed a protestanti st\u00e1li vo svojom ods\u00faden\u00ed ak\u00e9hoko\u013evek pokusu u\u010dini\u0165 man\u017eelsk\u00fd akt neplodn\u00fdm. Toho roku Anglik\u00e1nska cirkev prelomila viac ne\u017e 1900 rokov nepreru\u0161en\u00e9 kres\u0165ansk\u00e9 u\u010denie. Ke\u010f sa po\u010diatkom 60. rokov objavila pilulka, Katol\u00edcka cirkev bola jedinou z kres\u0165ansk\u00fdch cirkv\u00ed, ktor\u00e1 uchovala to, \u010do sa behom kr\u00e1tkych tridsiatich rokov stalo \u201ezastaran\u00fdm, dokonca absurdn\u00fdm\u201c postojom.[10]<\/p>\n

Ke\u010f sa Anglik\u00e1nska cirkev ako prv\u00e1 odtrhla od u\u010denia odmietania antikoncepcie, v tom \u010dase katol\u00edcke, protestantsk\u00e9 a dokonca nekres\u0165ansk\u00e9 hlasy predpovedali, \u017ee akceptovanie antikoncepcie povedie logicky k spolo\u010densk\u00e9mu chaosu, ktor\u00fd za\u010dne dramatick\u00fdm vzrastom rozpadov man\u017eelstiev a rozvodovosti. Theodore Roosvelt napr\u00edklad zavrhol antikoncepciu ako \u201ehriech, za ktor\u00fd je trestom smr\u0165 n\u00e1roda…\u201c. Sigmund Freud, ateista, vypozoroval, \u017ee \u201ezrieknutie sa reproduk\u010dnej funkcie je spolo\u010dn\u00fdm znakom v\u0161etk\u00fdch \u00fachyliek\u201c. Mah\u00e1tma G\u00e1ndh\u00ed tvrdil, \u017ee antikoncep\u010dn\u00e9 met\u00f3dy \u201erobia mu\u017eov a \u017eeny nezodpovedn\u00fdmi\u201c. Predpovedal, \u017ee \u201epr\u00edroda je ne\u00faprosn\u00e1 a plne sa pomst\u00ed za ka\u017ed\u00e9 tak\u00e9to poru\u0161ovanie svojich z\u00e1konov. Mor\u00e1lne v\u00fdsledky sa daj\u00fa dosiahnu\u0165 iba mor\u00e1lnymi obmedzeniami. (…) Ak sa antikoncep\u010dn\u00e9 met\u00f3dy stan\u00fa poriadkom d\u0148a, ich v\u00fdsledkom nem\u00f4\u017ee by\u0165 ni\u010d in\u00e9 ako mor\u00e1lna degrad\u00e1cia. (…) Mu\u017ei u\u017e \u017eeny pre svoju \u017eiadostivos\u0165 dostato\u010dne degradovali a antikoncepcia, bez oh\u013eadu na to, ak\u00fd dobr\u00fd \u00famysel maj\u00fa t\u00ed, \u010do ju propaguj\u00fa, ich degraduje e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161mi\u201c.[11]<\/p>\n

\"watcharakun\"<\/a><\/p>\n

T. S. Eliot, sl\u00e1vny britsk\u00fd b\u00e1snik a liter\u00e1rny kritik, tvrdil, \u017ee prijat\u00edm antikoncepcie \u201esa svet pok\u00fa\u0161a vytvori\u0165 civilizovan\u00fa, ale nekres\u0165ansk\u00fa mentalitu. Tento pokus zlyh\u00e1; pri \u010dakan\u00ed na jeho kolaps v\u0161ak mus\u00edme by\u0165 ve\u013emi trpezliv\u00ed; zatia\u013e vykupujeme \u010das, aby viera v t\u00fdchto temn\u00fdch \u010dasoch, ktor\u00e9 n\u00e1s \u010dakaj\u00fa, pre\u017eila; aby obnovila a znovu vybudovala civiliz\u00e1ciu a zachr\u00e1nila svet od samovra\u017edy\u201c.[12]<\/p>\n

Ke\u010f vedenie Feder\u00e1lnej rady americk\u00fdch cirkv\u00ed vydalo dokument, ktor\u00fdm odpor\u00fa\u010dalo nasledova\u0165 pr\u00edklad Anglik\u00e1nskej cirkvi, publikoval Washington Post pich\u013eav\u00fd \u00favodn\u00edk, ktor\u00fd obsahoval toto prorock\u00e9 tvrdenie: \u201eV pr\u00edpade, \u017ee sa dokument rady uvedie do praxe, jeho logick\u00fdm d\u00f4sledkom bude zazvonenie umiera\u010dika pre man\u017eelstvo ako posv\u00e4tn\u00fa ustanovize\u0148 t\u00fdm, \u017ee umo\u017en\u00ed degraduj\u00face praktiky, ktor\u00e9 bud\u00fa \u010falej podporova\u0165 nekontrolovan\u00fa nemor\u00e1lnos\u0165. Pripomienka, \u017ee pou\u017e\u00edvanie leg\u00e1lnej antikoncepcie bude „pozorn\u00e9 a obmedzen\u00e9“, je absurdn\u00e1.\u201c[13]<\/p>\n

Dnes mnoh\u00ed vodcovia protestantov, ktor\u00ed si za\u010d\u00ednaj\u00fa viac uvedomova\u0165 ovocie antikoncepcie (a je ich st\u00e1le viac), \u017easn\u00fa nad postojom Katol\u00edckej cirkvi. Ist\u00fd evanjelik\u00e1lny protestant poznamenal: \u201eJe ve\u013ekou ir\u00f3niou, \u017ee r\u00edmsky pontifex na konci dvadsiateho storo\u010dia viedol (a \u010dasto bolestne s\u00e1m) opoz\u00edciu proti antikoncepcii. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee sa katol\u00edcky hierarchick\u00fd model, ktor\u00fd ponech\u00e1va z\u00e1vere\u010dn\u00e9 rozhodnutie vo veciach mravov a viery biskupovi, o ktorom katol\u00edci veria, \u017ee je n\u00e1stupcom Petra, uk\u00e1zal tv\u00e1rou tv\u00e1r modernosti odolnej\u0161\u00edm ako protestantsk\u00e9 spoliehanie sa na individu\u00e1lne svedomie a demokratick\u00e9 riadenie cirkvi.\u201c[14]<\/p>\n

Sn\u00e1\u010f najzrete\u013enej\u0161\u00edm prejavom chorobnosti s\u00fa\u010dasnej kult\u00fary s\u00fa potraty. Ich roz\u0161\u00edren\u00e9 akceptovanie na Z\u00e1pade n\u00e1m ukazuje, \u017ee bez z\u00e1kladu v Bohu alebo vo vy\u0161\u0161ej pravde sa na\u0161e demokratick\u00e9 in\u0161tit\u00facie ve\u013emi \u013eahko m\u00f4\u017eu sta\u0165 zbra\u0148ami proti na\u0161ej vlastnej \u013eudskej d\u00f4stojnosti. Ak \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va nepoch\u00e1dzaj\u00fa od Boha, potom s\u00fa ponechan\u00e9 na \u013eubov\u00f4\u013eu mu\u017eov a \u017eien, ktor\u00ed maj\u00fa pr\u00e1ve v ruk\u00e1ch moc rozhodova\u0165 o osude druh\u00e9ho \u010dloveka. Legalizovan\u00fd potrat je teda forma int\u00edmneho n\u00e1silia, zahalen\u00e9ho do \u0161atu demokracie, kedy t\u00fa\u017ebe siln\u00e9ho po moci je dan\u00e1 sila z\u00e1kona zabi\u0165 slab\u00e9ho.[15]<\/p>\n

Z\u00e1padn\u00e1 civiliz\u00e1cia je bez kres\u0165anstva alebo in\u00e9ho duchovn\u00e9ho konceptu ne\u017eivotaschopnou. Samotn\u00e9 demografick\u00e9 \u0161tatistiky ukazuj\u00fa, \u017ee je kv\u00f4li svojmu zabudnutiu na svoje kres\u0165ansk\u00e9 korene ods\u00faden\u00e1 na z\u00e1nik a skor\u00e9 pohltenie inou, vit\u00e1lnej\u0161ou kult\u00farou.<\/p>\n

——————————————
\n[1] Kres\u0165ania maj\u00fa bojova\u0165 proti Nov\u00e9mu Svetov\u00e9mu Poriadku \u2013 upozor\u0148uje arcibiskup Denveru na symp\u00f3ziu v Spi\u0161skej Kapitule. [online]. [citovan\u00e9: 27. 8. 2010].TK KBS – http:\/\/www.tkkbs.sk\/view.php?cisloclanku=20100824020<\/p>\n

[2] Schmidt, A., J. Under the Influence: How Christianity Transformed Civilizaton. Grand Rapids, Mich.: Zondervan, 2001, s. 80 \u2013 82. In: Woods, T. E. Jak Katol\u00edcka c\u00edrkev budovala z\u00e1padn\u00ed civilizaci. Praha: Res Claritatis, 2008, s. 167.<\/p>\n

[3] Ancient History Sourcebook: Suetonius: De Vita Caesarum–Nero, c. 110 C.E. , Translated by J. C. Rolfe.<\/p>\n

[4] 4000 let antikoncepce, MUDr. Radim Uzel, CSc., Praha 2003; Hist\u00f3ria Medic\u00edny, Nancy Duinov\u00e1, Dr. Jenny Sutcliffov\u00e1. In: Hist\u00f3ria antikoncepcie. [online]. [citovan\u00e9: 23. 8. 2010]. Dostupn\u00e9 na internete: http:\/\/www.clinic24.eu\/clanky\/19\/historia-antikoncepcie.aspx<\/p>\n

[5] Levick\u00e1, J. N\u00e1\u010drt dej\u00edn soci\u00e1lnej pr\u00e1ce. 11. 10.2009, [online]. [citovan\u00e9: 23. 8. 2010]. SAP-Slovak Academic Press 1999, Dostupn\u00e9 na internete: http:\/\/www.socialni-pracovnici.estranky.sk\/clanky\/dejiny-socialnej-prace\/kniha—nacrt-dejin-socialnej-prace-_mgr_-jana-levicka_—3_-cast, ISBN 80-88908-29-9.<\/p>\n

[6] Schmidt, A., J. Under the Influence: How Christianity Transformed Civilizaton. Grand Rapids, Mich.: Zondervan, 2001, s. 84. In: Woods, T. E. Jak Katol\u00edcka c\u00edrkev budovala z\u00e1padn\u00ed civilizaci. Praha: Res Claritatis, 2008, s. 167.<\/p>\n

[7] Schmidt, A., J. Under the Influence: How Christianity Transformed Civilizaton. Grand Rapids, Mich.: Zondervan, 2001, s. 84. In: Woods, T. E. Jak Katol\u00edcka c\u00edrkev budovala z\u00e1padn\u00ed civilizaci. Praha: Res Claritatis, 2008, s. 167.<\/p>\n

[8] Phillips, R. Last Things First. Fort Collins, Colo.: Roman Catholic Books, 2004, s. 104. In: Woods, T. E. Jak Katol\u00edcka c\u00edrkev budovala z\u00e1padn\u00ed civilizaci. Praha: Res Claritatis, 2008, s. 167-168.<\/p>\n

[9] Woods, T. E. Jak Katol\u00edcka c\u00edrkev budovala z\u00e1padn\u00ed civilizaci. Praha: Res Claritatis, 2008, s. 168-169.<\/p>\n

[10] West, Ch. Teologie t\u011bla pro za\u010d\u00e1te\u010dn\u00edky. Praha: Paul\u00ednky, 2006, 348 s., ISBN 80 \u2013 86949 \u2013 18 \u2013 4, s. 100.<\/p>\n

[11] Fagan, P. A Culture Of Inverted Sexuality. Catholic World Report, November 1998, s. 57. In: Woods, T. E. Jak Katol\u00edcka c\u00edrkev budovala z\u00e1padn\u00ed civilizaci. Praha: Res Claritatis, 2008, s. 124-125.<\/p>\n

[12] Eliott, S. T. Thoughts after Lambeth. London: Faber and Faber, 1931, s. 32. In: West, Ch. Radostn\u00e1 zves\u0165 o sexe a man\u017eelstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 125.<\/p>\n

[13] Forgetting religion. The Washington post, 22. marca 1931. In: West, Ch. Radostn\u00e1 zves\u0165 o sexe a man\u017eelstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 125.<\/p>\n

[14] Carlson, C. A. The Ironic Protestant Reversal: How the Original Family Movement Swallowed the Pill. Family Policy, 12, 1999, s. 20. In: West, Ch. Radostn\u00e1 zves\u0165 o sexe a man\u017eelstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 127.<\/p>\n

[15] Kres\u0165ania maj\u00fa bojova\u0165 proti Nov\u00e9mu Svetov\u00e9mu Poriadku \u2013 upozor\u0148uje arcibiskup Denveru na symp\u00f3ziu v Spi\u0161skej Kapitule. [online]. [citovan\u00e9: 27. 8. 2010].TK KBS – http:\/\/www.tkkbs.sk\/view.php?cisloclanku=20100824020<\/p>\n

Foto (v porad\u00ed od hora nadol):
\n vichie81\/ FreeDigitalPhotos.net<\/a> ; vichie81\/ FreeDigitalPhotos.net<\/a> ; watcharakun \/ FreeDigitalPhotos.net<\/a><\/p>\n

\u010eal\u0161ie \u010dl\u00e1nky<\/h3><\/div>\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t <\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t Vide\u00e1 \u2013 Od n\u00e1v\u0161tevy D\u00fahov\u00e9ho pochodu cez po\u017e...<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t <\/a>\n\n\t\t\t\t\t\t <\/div>\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t <\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t Kr\u00e1sne pro-life video<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t <\/a>\n\n\t\t\t\t\t\t <\/div>\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t <\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t ZdravySex News 2023 \u2013 u\u017eito\u010dn\u00e9 \u010dl\u00e1nky, ktor\u00e9 sme s...<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t <\/a>\n\n\t\t\t\t\t\t <\/div>\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t <\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t Naj\u0165a\u017e\u0161ia pr\u00e1ca na svete<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t <\/a>\n\n\t\t\t\t\t\t <\/div>\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t <\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t \u0160tyri vide\u00e1 k problematike potratov<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t <\/a>\n\n\t\t\t\t\t\t <\/div>\n<\/div>