
Kapitola 3 – Pohlavné orgány a ich hygiena
Vetva nemôže nikdy pochopiť zmysel celého stromu. (Blaise Pascal)
Pohlavné orgány sa delia na mužské a ženské. Aby mohlo dôjsť k spojeniu pohlavnej bunky otca i matky, musia sa pohlavné bunky dostať do vnútra organizmu matky. K tomu sú za týmto účelom uspôsobené pohlavné orgány ženy i pohlavné orgány muža.
Za hlavný „pohlavný orgán“ sa považuje mozog. Ten riadi sexualitu prostredníctvom hormónov, ktoré sa následne podieľajú na tvorbe charakteristických čŕt u oboch pohlaví.[1]
Mužské pohlavné orgány
Mužské pohlavné orgány tvoria semenníky a pohlavný úd, ktorý obsahuje na svojom konci časť nazývanú žaluď, ktorý je veľmi citlivý a na jeho povrchu je natiahnutá predkožka.
Predkožka chráni citlivý koniec pohlavného údu a je rezervnou krkvou pri jeho stvrdnutí.
Mužské pohlavné bunky nazývané spermie sa vytvárajú až v puberte v pohlavných žľazách nazývaných semenníky (testes), ktoré sú dva. Zdravé pohlavné žľazy majú schopnosť neustále vytvárať nové pohlavné bunky. Deje sa to v komplikovanom procese spermatogenézy. Denne sa v semenníkoch vytvárajú milióny spermií. V semenníkoch sa okrem semenotvorných kanálikov nachádza medzi nimi i priestor, kde sa tvorí pohlavný hormón testosterón. Tento hormón spôsobuje i samotné vývinové zmeny u chlapcov. Zo semenníkov prechádzajú spermie ďalej do nadsemenníkov, kde dozrievajú. Vývoj spermie trvá asi 70 dní.
„Celá spermia, vrátane bičíka meria 50-60 tisícin milimetra. Pritom veľkosť hlavičky je asi 10x menšia.“[2] Mužské pohlavné bunky potrebujú k vývinu o niečo nižšiu telesnú teplotu, preto sú semenníky uložené v semenníkovom miešku (scrotum). Podľa teploty sa vačok buď zmršťuje (približuje k telu) alebo sa rozťahuje (semenníky sa oddialia od tela). Pre zachovávanie nižšej teploty v semenníkoch nie je vhodné, aby muži nosili tesnú spodnú bielizeň, ktorá zabraňuje vetraniu semenníkov. Ľavý semenník je obyčajne položený o niečo nižšie a je aj menší ako pravý.
U chlapca môžu byť v niektorých výnimočných prípadoch semenníky rozpolené tak, že pri narodení vyzerajú ako ženské rodidlá.[3]
Tvorba spermií je komplikovaný proces, ktorý môžu veľmi ľahko narušiť mnohé faktory, napríklad stres, nikotín alebo jedovaté látky, nachádzajúce sa v znečistenom životnom prostredí.[4]
Aby muž mohol dostať spermie do rodidiel ženy, nastáva zmena v pohlavných orgánoch muža, ktorá sa nazýva erekciou alebo stoporením. Jedná sa o zväčšenie a stvrdnutie pohlavného údu, ktoré je výsledkom prílivu krvi do pohlavných orgánov pod vplyvom vzrušenia.
Jestvujú individuálne rozdiely veľkosti penisu v pokoji a pri jeho stoporení. Iné činitele, však podstatne viac ovplyvňujú kvalitu pohlavného styku, než veľkosť penisu.[5]
Štandardný rozmer zrelého pohlavného údu v ochabnutom stave je 7,5 až 10 cm. Pri erekcii sa predĺži o 50 – 60%, čo je zhruba 11,5 až 17,5 centimetrov. Len štvrtina zo všetkých mužov má pohlavný úd, ktorý prekračuje tieto miery. Malý pohlavný úd sa spravidla dokáže výrazne zväčšiť, zatiaľ čo veľký úd sa oveľa viac nezväčší. Rozhoduje aj rasa. Afričania majú väčší pohlavný úd, Európania stredne veľký a Aziati majú skôr menší. Pošva ženy sa rozšírením alebo stiahnutím prispôsobí veľkosti údu. Veľkosť pohlavného údu nie je rozhodujúca práve preto, že dôležité je trenie ženinej pošvy v jej prvých dva a pol až tri a pol centimetroch, pretože v tejto časti sa nachádzajú nervové zakončenia, ktoré vyvolávajú u ženy pocit dráždenia.[6] Dráždivé pásma pohlavného údu sú najmä na žaludi.
Pohlavné bunky sa prenášajú čistým spôsobom, pretože tesne pred prenesením pohlavných buniek, výlučok zodpovedajúcich žliaz očisťuje močovod.[7] Látky (hormóny, enzýmy, biokatalyzátory a iné) obsiahnuté v semennej tekutine uľahčujú priechod spermií až do vajíčkovodov. Okrem toho sa vstrebávajú stenou pošvy a ovplyvňujú najrôznejšie reakcie tela ženy. Tieto prirodzené pochody sú narušované najmä chorobami, ale tiež pri používaní bariérovej antikoncepcie ako prezervatív.[8]
Obmývanie dozadu stiahnutej predkožky a žaluďa by sa malo robiť len prúdom vlažnej vody, zhruba 2x za týždeň. Hlavný dôvod obmývania je, že od obdobia pred pubertou sa začne výraznejšie tvoriť smegma (belavá mazľavá hmota zložená z výlučkov žliaz a odlúpenej pokožky), ktorá ak sa nespláchne pôsobí dráždivo a môže vyvolať bolestivý zápal. Vtedy je potrebné častejšie obmývanie vodou. Pomáha tiež po omytí potrieť zapálené miesto očnou masťou (napr. Ophtalmoseptonex) aj niekoľko dní po sebe. Vhodné sú tiež harmančekové obklady a kúpele.[9] O prípadnej fimóze (keď sa predkožka nedá pretiahnuť cez žaluď) sa treba poradiť s lekárom. Vo vážnejších prípadoch môže prichádzať do úvahy obriezka. Tá sa robí okrem hygienických dôvodov v niektorých kultúrach aj z dôvodov náboženských.[10]
Na pohlavnom úde sa vyskytujú zvyčajne tiež Fordyce spots. Sú to malé podkožné biele útvary, najčastejšie na spodnej strane penisu. Väčšinou sa nedajú vytlačiť, nepraskajú, sú nebolestivé. Sú neškodné, ale v prípade záujmu pacienta je možnosť ich odstrániť – sú rôzne metódy – maste, laser, atď. Niekedy sa môže jednať o nejaké iné vyrážky alebo vriedky. Ak zakrátko nevymiznú, je vhodné navštíviť lekára. O príznak niečoho vážnejšieho sa môže jednať spravidla iba vtedy, ak už osoba žila pohlavným životom.[11]
Ženské pohlavné orgány
Najdôležitejšie ženské pohlavné orgány sú ukryté vo vnútri tela. Vonkajšie chránia vchod do pošvy. Medzi vonkajšie patrí vulva, ktorú tvoria veľké pysky s ochlpením a malé pysky ohanbia, medzi nimi je dráždec, resp. klitoris – malý citlivý orgán, nižšie pod ním sa nachádza otvor močovej rúry, pod ním pošvový vchod, prekrytý panenskou blanou (alebo jej zvyškami). Spredu odhora sú vonkajšie rodidlá ohraničené silne ochlpeným Venušiným pahorkom (hrmou) a „hrádza” oddeľuje pohlavné orgány od konečníka.[12]
Nad ústím močovej trubice, v mieste, kde sa vpredu spájajú obidve riasy malých pyskov ohanbia, je teda uložený dráždec (latinsky: clitoris). Svojim vonkajším vzhľadom i vnútorným usporiadaním pripomína pohlavný úd muža, ale niekoľko krát zmenšený. Dráždec je mimoriadne citlivý na jemné dotykové podnety.[13] V okamihu pohlavného vzrušenia sa klitoris naleje krvou, ale zostáva pri tom spravidla iba o veľkosti zhruba pol centimetra.[14] Výnimočne môže mať žena klitoris taký veľký, že sa podobá malému pohlavnému údu.[15]
K vnútorným pohlavným orgánom patria: pošva, maternica, vajíčkovody a vaječníky. Pošva (lat. vagina) je odvodná pôrodná cesta a kopulačný orgán, je to svalová trubica.[16] Pošva ženy slúži nielen na porodenie dieťaťa, ale aj na prijatie mužského pohlavného údu, pričom spermie môžu následne smerom od nej putovať k vajíčku.
U žien, ktoré nemali pohlavný styk, alebo si vážnejšie nezasahovali do pošvy, je pošvový vchod prekrytý panenskou blanou (lat. hymen) Ide o slizničnú blanku, ktorá má vo svojom strede rôzne veľký otvor, ktorý môže byť vo výnimočných prípadoch taký drobný, že tvorí prekážku pre odchod menštruačnej krvi a musí byť potom lekárskym zákrokom rozšírený. Opačný extrém je, keď blana tvorí len veľmi úzky prstenec. Bez ohľadu na jej veľkosť, pretrhnutie blany môže byť sprevádzané miernym krvácaním.[17]
Niekedy sa stáva, že panenská blana je pevnejšia. V takom prípade môže byť trochu ťažšie ju pretrhnúť. V krajných prípadoch je nutné siahnuť k malému operatívnemu lekárskemu zákroku. V opačnom prípade môže byť blana celkom jemná a krehká a ani partner ani partnerka nepocíti, že existuje, a že sa pretrhla.[18]
Maternica (lat. uterus) je dutý svalový orgán hruškovitého tvaru, v ktorom prebieha vývin zárodku a plodu človeka až do pôrodu. Dieťa sa tu môže bezpečne vyvíjať, chránené pred chladom, hlukom a podobne. Je uložená v najnižšej časti brušnej dutiny, v takzvanej malej panve. Krček maternice je časť maternice, ktorá sa vykláňa do pošvy. Do obidvoch horných vrcholov maternice vyúsťujú z každej strany po jednom vajíčkovode. Tretí dolný vrchol prechádza do kanála maternicového hrdla. Dutina maternicového hrdla je vystlaná sliznicou, kde prebiehajú menštruačné cykly v závislosti na meniacich sa hladinách hormónov vylučovaných z vaječníkov.[19]
Nie z každého sexuálneho spolužitia sa počne dieťa a to preto, že nie vždy je v žene zrelá pohlavná bunka. Čas, v ktorom sa môže dieťa počať, nie je spravidla dlhší ako 9 dní v mesiaci. V ostatných dňoch počatie nie je možné, lebo vtedy nie sú v žene zrelé pohlavné bunky.[20]
Ženské pohlavné bunky sa nazývajú vajíčka. Vznikajú v pohlavných žľazách nazývaných vaječníky. Vaječníky (lat. ovárium) sú dve žľazy veľkosti slivky po obidvoch stranách maternice. Dozrievajú v nich postupne vajíčka (ženské pohlavné bunky) spravidla po jednom vajíčku raz za mesiac, ktoré sú tam nezrelé už od vnútromaternicového života dieťaťa. Keď vo vaječníku dozrie pohlavná bunka, vypadne z vaječníka ako gaštan zo svojho obalu. Nazýva sa to ovulácia. V tejto činnosti sa obidva vaječníky striedajú od puberty až do doby prechodu (do veku okolo päťdesiateho roku života ženy), kedy vaječníky postupne strácajú svoju funkciu. Vaječníky tiež produkujú pohlavné hormóny (progesterón).
Dozrievajúce vajíčko narastie tak, že môže byť dokonca viditeľné voľným okom. S jeho rastom sa zväčšuje celý vačok (folikul), v ktorom dozrieva vajíčko, obklopené tekutinou. Pri jeho prasknutí je vajíčko vyplavené s tekutinou do rozšírenej časti vajíčkovodu.[21]
Strapcovité výbežky zachytávajú vajíčko a vedú ho do vajíčkovodu. „Vajíčkovod (lat. tuba uterina) je párová trubica, ktorá je vonkajším koncom otvorená do brušnej dutiny a prilieha k vaječníku.“ Druhým koncom sa napája do maternice. Vonkajší koniec je lievikovite rozšírený a je opatrený príveskami.[22]
Vo vajíčkovode sa môže vajíčko stretnúť so spermiami a môže nastať spojenie pohlavných buniek rodičov do prvej bunky dieťaťa. Nazýva sa to oplodnením. Odvtedy sa dieťa vyvíja 9 mesiacov v tej časti rodidiel, ktorú nazývame maternica. Keď dieťa dozreje, opúšťa organizmus matky, teda sa narodí. Rodí sa cez pošvu, ktorá je pôrodnou cestou, akoby priechodom spájajúcim rodidlá s vonkajším svetom.
Pôrodná cesta sa dokáže roztiahnuť, aby sa dieťa mohlo dostať von z maternice. Keď je dieťa von z tela matky, oddeľuje sa od matky prestrihnutím pupočnej šnúry, pričom tento zákrok nie je bolestivý.[23]
Základom hygieny ženských pohlavných orgánov je omytie vonkajších rodidiel vlažnou vodou (mydlo nie je potrebné) pri sprchovaní celého tela viac krát za týždeň a súčasne dôkladné umytie konečníka (s použitím mydla). Citlivé vnútorné prostredie pošvy môže byť ohrozované používaním parfumovaných mydiel, dezodorantov, nevhodnou bielizňou, nedostatočnou hygienou análneho otvoru, zanedbaním výtokov, používaním nevhodných hygienických vložiek a tampónov a podobne.[24]
Dôležitou súčasťou ženského tela sú z hľadiska sexuality takisto prsníky. Skladajú sa z mliečnych žliaz a kanálikov obklopených tukovým tkanivom. Jeho množstvo ovplyvňuje veľkosť ženských prsníkov. Na vrchole bradavky vyúsťuje mliekovod. Bradavka je najcitlivejšou časťou prsníka a pri vzrušení stuhne a vzpriami sa. Okolo bradavky je dvorec hnedej alebo ružovej farby. Základná funkcia prsníkov je dojčenie novorodenca, majú však svoj význam aj v intímnom živote partnerov. Môže sa stať, že niektoré ženy majú jeden prsník väčší než druhý.
Plodnosť a celkové zdravie pohlavných orgánov môže byť ohrozované pestovaním vrcholových športov najmä v mladom veku. Určitý negatívny vplyv môže mať aj nové psychosociálne prostredie (napr. internát) alebo neprimeraná školská záťaž. „To všetko znižuje imunitu, zvyšuje výskyt zápalov vaječníkov a znižuje budúcu plodnosť.“[25]
—————————-
[1] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 63.
[2] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 136.
[3] Ferriére, A. Tělo i srdce. Praha: Vyšehrad, 1970, s. 128.
[4] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 61.
[5] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 135.
[6] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 59 – 60.
[7] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 19.
[8] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 136.
[9] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 164.
[10] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 139.
[11] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk
[12] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 139.
[13] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 141.
[14] Ferriére, A. Tělo i srdce. Praha: Vyšehrad, 1970, s. 84.
[15] Ferriére, A. Tělo i srdce. Praha: Vyšehrad, 1970, s. 128.
[16] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 142.
[17] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 140 – 141.
[18] Ferriére, A. Tělo i srdce. Praha: Vyšehrad, 1970, s. 85.
[19] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 143.
[20] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 21.
[21] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 146.
[22] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 145.
[23] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 10.
[24] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 149.
[25] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 151.
Foto:
dream designs/ FreeDigitalPhotos.net ; Ostatné použité s dovolením rodinka.sk;

Študoval na Trnavskej univerzite v Trnave, kde získal titul PhDr. a neskôr na Žilinskej univerzite, kde štúdium ukončil ako inžinier. Pracoval v oblasti sociálnoprávnej ochrany dieťaťa. Neskôr sa zameral na oblasť grafiky, filmovej tvorby a aplikovanej informatiky. Admin webu nebojtesa.tv venovaného prevažne hodnotným filmom, ale aj tvorca webstránky zdravysex.sk zameranej na výchovu k láske, manželstvu a rodičovstvu. Okrem iného autor dokumentárnej série Hrady srdca Európy, animovaného seriálu Koraland a RPG hry Draci a pútnici. Manžel, otec ôsmich detí, z toho troch rómskych. Človek so záujmom o vedu, politiku, film, prírodu a spoločenské hry.