Kapitola 9 – Načo je dobré chodenie s niekým

„Pre človeka, ktorý sa nerozhodne milovať navždy, bude ťažké milovať hoc aj jeden deň.“ (Ján Pavol II.)[1]

photostock30

Na začiatku spoznávania sa dvoch ľudí, ktorý k sebe pociťujú zaľúbenosť alebo silné sympatie je fáza randenia. Dôvodom schôdzok-randenia by malo byť počiatočné vzájomné spoznávanie sa a „oťukávanie sa“. Je to dôležité obdobie, pretože výber partnera i celkový neskorší život pred manželstvom majú významný dosah na neskoršiu atmosféru v rodine.

Chodenie by sa malo vyznačovať spoznávaním charakteru, osobnosti a povahy druhého, malo by viesť k pestovaniu a zušľachťovaniu vkusu, k zlepšeniu schopnosti poznať povahu a osobné kvality priateľa/priateľky. Chodenie by malo byť ďalej charakterizované spoznávaním toho čo má partner rád, ale aj toho aké má chyby a nedostatky. Je to príležitosť, ako spoznať cez spoločne prežívané chvíle, či by si chcel s človekom, s ktorým sa práve priatelíš, prežiť zvyšok života.

Ak chápeš o čom je láska a na čom sa vzťah lásky buduje, malo by ti byť jasné, že schôdzky nemajú byť prieskum v oblasti sexu či príležitosť k dobývaniu partnerky. Osobitne si tento čas vyžaduje schopnosť sebaovládania. Mladí by sa preto mali snažiť vyhýbať stretnutiam, kde sú sami dvaja, napríklad v lese, na chate alebo zavretí v spálni a podobne. Tým, že nevyhľadávajú úplnú intimitu, dosť účinne sa vyhýbajú príležitosti k začatiu sexuálneho spolužitia. Na tento typ spolužitia totiž ešte nie je vhodný čas, pokiaľ nepoznáš dobre svojho partnera a nie si si istý, že je to skutočne ten pravý.

To akého potenciálneho partnera stretneš závisí do značnej miery od prostredia, kde ho hľadáš. Ak hľadáš ľahký flirt, nájdeš ho na diskotéke alebo v krčme. Len ťažko tam však stretneš dievča či chalana, ktorý hľadá v živote viac. Oveľa pravdepodobnejšie nájdeš hodnotnejší vzťah v nejakej dobrovoľníckej organizácii alebo v záujmových organizáciách, napríklad v skautingu.[2]

V súvislosti s poznávaním partnera treba povedať, že nikto z nás nie je dokonalý a každý máme svoje chyby. Napriek chybám možno toho druhého akceptovať a možno chcieť s ním prežiť život v manželstve. Je však potrebné o týchto chybách vedieť a je žiaduce vidieť úprimnú snahu o nápravu, ak sa jedná o nedostatky, ktoré by mohli vzťah ničiť. Ak sú chyby zo strany partnera skutočne vážne a pretrvávajúce, je lepšie taký vzťah ukončiť. Možno sa tak vyhnúť mnohým výčitkám a rozčarovaniam. Podobne je väčšinou lepšie vzťah ukončiť i vtedy, ak v ňom osoba zotrváva len zo strachu, že si už nenájde niekoho iného.

Pre lepšie spoznanie charakteru toho druhého môže byť veľavravný spôsob akým sa ako syn správa voči svojej matke či ako brat voči sestre. Platí to naopak i u dievčat. Často na to nestačia len sporadické sviatočné príležitosti. Má sa jednať skôr o celkom bežný, každodenný život. Čím viac času takto strávime, tým viac sa eliminuje možnosť pretvárky zo strany partnera a možno takto spoznať to, ako sa s veľkou pravdepodobnosťou bude správať voči nám.[3]

V čom je dôležitá zhoda?

„Nie je najdôležitejšie, aby priateľ bol veľmi pekný, alebo veľmi inteligentný, či finančne zabezpečený. Niektorá sa nechá uniesť chalanom, ktorý je veľmi vtipný, veľmi spoločenský, alebo mu imponuje jeho šarmantnosť. Všetky tieto vlastnosti sú dobré, ale nie najdôležitejšie a preto treba na človeka hľadieť komplexne. Úplne prvým kritériom je však rozlíšiť, či dokáže prinášať obete, alebo je egoista. Všetci máme egoistické tendencie, ale podstatné je učiť sa ich prekonávať. Poznaj jeho hodnoty a princípy, jeho rodinu a priateľov.“[4]

Pre dobrý partnerský vzťah nie je až taká podstatná zhoda samotných charakterov. Oveľa významnejšia je potreba zhody v hodnotovom rebríčku. Veľký význam má zosúladený názor na rodinu, na deti, na vierovyznanie. Čo by malo byť takisto dôležité, je aby mali partneri snahu odstraňovať svoje chyby, nedostatky, ktoré sa môžu objaviť aj neskôr v manželstve. Taktiež by mali mať záujem pracovať na vlastnom sebarozvíjaní s cieľom harmonizovať ich vzťah. Dôležité je, najmä ak ide o dlhodobú a vážnu známosť, takisto poznanie svojich rodín, priateľov, prostredia, v ktorom bude treba neskôr žiť.

photostock24

Harmonizovanie vzťahu a hľadanie vzájomného súladu má zahŕňať ochotu pre zblíženie osobností, zladenie postojov, hodnôt, cieľov, charakteristických osobných vlastností a iného čo máme radi alebo čo nás jednoducho robí samými sebou.

Okrem spomínaného je dôležité i to, či sme schopní tolerovať väčšinu zvykov toho druhého alebo ho chceme vo všetkom prerobiť. Sme schopní celý život znášať svoje chyby, aj keby sme sa nikdy nezmenili? Vieme spolu otvorene a o všetkom hovoriť? Vieme si slušne vysvetliť aj opačné názory? Vieme si odpúšťať? To iste neznamená nechať si všetko páčiť, ale vedieť vždy odpustiť a riešiť problém. Poznáme u toho druhého jeho vášne alebo závislosti? Môže sem patriť napríklad i krutosť, pornografia, hazardné hry, peniaze, majetok alebo drogy.

Niektoré veci si nezaslúžia kompromisy. Ak chcete prežiť spokojný a pekný život, nehľadajte len telesné uspokojenie. Ak sa pred manželstvom vyskytujú u partnera určité patologické prejavy, je dobré si uvedomiť, že po svadbe klesá pravdepodobnosť ich zlepšenia, skôr možno očakávať, že sa jeho škodlivé správanie vygraduje.

Ak hľadáš životného partnera, nehľadaj len niekoho, s kým by si mohol žiť, skôr hľadaj niekoho „bez koho nemôžeš žiť.“[5]

A čo samotný sex?

Pre dobrý vzťah nestačí „byť dobrý v sexe“. Dobrý sex je výsledkom dobrého vzťahu, nie naopak. Snaha dosiahnuť vzájomnú jednotu pomocou pohlavného styku je nesprávne zvolený spôsob prístupu k vzťahu.

Dvaja nezosobášení ľudia môžu mať pohlavný styk, ak chcú. Otázkou je: Je to pre nich dobré?[6] Všetko má v živote určité hranice. Ak ich niekto nevidí alebo ich popiera, potom žije v ilúzii a ľahko si zničí život prekračovaním týchto hraníc.

„Sexualita a nežnosť vo vzťahu znamená oveľa viac ako sa len spolu vyspať. Umožňuje nám prejaviť cit lásky a spätosti takou intenzitou a silou, akou to inak vôbec nie je možné.“[7] Lewis Smedes hovorí, že aby človek pochopil, že sex nie je nikdy nezáväzný, musí najskôr pochopiť, čím sex v skutočnosti je. Sex zaväzuje ľudí k celoživotnému zväzku.

Nezáleží na tom ako sex berú konkrétni dvaja ľudia, sex ich zakaždým spája tým zvláštnym, nevystihnuteľným putom, jedného tela! Niečo ako „nezáväzný sex“ preto v podstate neexistuje, bez ohľadu na to, ako nezáväzne ho berieme. Nezáväzný sex je sám o sebe protirečením.[8]

Pri sexe, či vášnivom bozkávaní sa vylučuje hormón oxytocín, ktorý má za úlohu vytvoriť hormonálne puto, ktoré pomáha prehliadať veľa vecí vo vzťahu. Toto pomáha v manželstve, keď dvaja ľudia majú spolu žiť so svojimi chybami celé desaťročia a zostať spolu kvôli deťom, ale aj rásť v láske. Takéto hormonálne zaslepenie pôsobí presne opačne vo vzťahu, ktorý nie je manželský.[9] Sexuálne vzťahy na skúšku alebo len ako určité rozptýlenie môžu byť zdrojom celoživotnej bolesti a utrpenia. Nielenže partneri žijú v strachu z možnosti nechceného tehotenstva alebo nakazenia pohlavnou chorobou, ale ich vzťahy sú často nestabilné a skončenie intímneho vzťahu môže mať vážny dopad na ďalší vývoj mladého človeka.[10]

Je ťažké nájsť také manželstvo, kde muž a žena, keď spolu chodili, snažili sa dobre spoznať jeden druhého, stali sa najlepšími priateľmi, boli si oporou, vzájomne sa priťahovali a zároveň nežili pred svadbou sexuálnym životom, že by si po svadbe v sexuálnej oblasti nerozumeli. Ale je veľa takých manželstiev, ktoré žili sexuálne pred svadbou a sexuálne opojenie spôsobilo, že prehliadali chyby a nedostatky vzťahu, chyby v osobnosti toho druhého, napokon sa zobrali a síce v sexe im to možno ešte nejaký čas klapalo, ale ich vzťah sa napokon rozpadol alebo majú také problémy, že žijú spolu len kvôli deťom.

Sexuálny život tínedžerov bežne vedie k emocionálnemu chaosu a psychologickému stresu. Voľný sexuálny život vedie k prázdnym vzťahom a pocitom sebapohŕdania. Všetko toto sú predchodcovia depresie.[11]

„Štúdia americkej Heritage Foundation[12] potvrdila, že sexuálne aktívni tínedžeri majú 3-násobne vyššiu náchylnosť k depresii. 3-násobne viac sa za posledný rok pokúsili o samovraždu sexuálne aktívne dievčatá, kým sexuálne aktívni chlapci až 8-násobne viac v porovnaní s tými, ktorí nežijú sexuálne. Až dve tretiny sexuálne aktívnych tínedžerov ľutujú, že nečakali dlhšie so sexom.[13] Dve tretiny sexuálne neaktívnych dievčat tvrdia, že nemajú žiadne depresie, kým zo sexuálne aktívnych dievčat to tvrdí iba jedna tretina. Tento výskum nadväzoval na štúdiu Americkej psychologickej asociácie, ktorá varovala, že zobrazovanie mladých žien ako sexuálnych objektov v médiách ubližuje mentálnemu a fyzickému zdraviu mladých dievčat.“

Podľa štúdie Amerického žurnálu preventívnej medicíny, ktorá bola vykonaná na 13 tisíc študentoch stredných škôl počas dvoch rokov, depresia nasleduje po skorej sexuálnej aktivite. Z abstinujúcich tínedžerov len 4 percentá zažili depresiu. „Táto štúdia potvrdila, že sexuálne aktívne dievčatá boli až 11-krát depresívnejšie, a že depresia nebola príčinou sexuálnej aktivity, ale naopak. Akékoľvek experimentovanie so sexom zvyšovalo pravdepodobnosť dievčat k depresii.“[14]

Väčšine dievčat ide vo vzťahu menej o sex ako chlapcom. Oveľa viac túžia po človeku, ktorý im venuje nežnosť a pochopenie, viac snívajú o čistom blízkom vzťahu. Mnohí chlapci začnú brať vzťah podobne, až keď viac vyzrejú a dospejú.[15] Čo sa týka dievčat, ich túžba po sexe nie je taká výrazná ako u chlapcov, aspoň dovtedy pokým aj dievča nezačne pohlavne žiť. Dievčatám pre vyjadrenie vzťahu stačí a uspokojuje ich pohladenie ruky, tváre alebo letmý bozk a väčšinou nemajú snahu dostať sa až k pohlavnému styku. „Pre dospievajúceho mladíka sú však tieto kontakty spojené s pohlavným vzrušením, ktoré môže byť mnohokrát veľmi naliehavé.“[16]

Predovšetkým by mali dievčatá vedieť, že taký partner, ktorý na ne vyvíja nátlak a myslí len na seba, nestojí za to, aby s ním zdieľali celý život. Ten, ktorý sa nedokáže telesne ovládať pred svadbou, nepredstavuje veľkú záruku, že bude vždy dôsledný a verný po svadbe. Ako hovorí psychológ Ivan Štúr: „Umenie čakať je jednou z významných stránok kultivovaného dospievania.“[17]

„Ak je tvoj priateľ, či priateľka citlivý/á, pozorný/á, spontánny/a, taký/á bude aj v sexe v manželstve. Ak sa však zameriava na seba, bude aj v sexe zameraný na seba.”[18]

Ak dievča vytrvá a nepoddá sa svojmu partnerovi, keď spolu ešte len chodia, vzbudzuje to aj neskôr voči nej u muža úctu, pretože nevydala svoj najintímnejší prejav lásky len tak. Na druhej strane, dievča si bude chlapca vážiť preto, že na ňu vedel čakať.[19]

graur

Má sa žena alebo muž, ktorý prežil milostné dobrodružstvo s iným, s tým zveriť tomu s kým teraz chodí? Určite áno, partneri sa majú zdôverovať aj s takými vecami, za ktoré sa možno pred tým druhým hanbia. Zatajovanie alebo klamanie v takýchto zásadných veciach môže takmer jednoznačne škodiť alebo neskôr priviesť vzťah k rozkladu. Partner má právo poznať našu sexuálnu minulosť.

Ľudia sa nie bezdôvodne cítia nepríjemne pri stretnutí s bývalými sexuálnymi partnermi, zvlášť v prítomnosti vlastného manžela/manželky. Ak k niečomu takému došlo, správnym postojom je okrem iného požiadať súčasného partnera o odpustenie.[20]

Človek sa môže vyhnúť rôznym zraneniam práve vtedy, keď počas fázy chodenia spoznáva toho druhého, ale nežije s ním sexuálne. Keby sa mnohí pridŕžali tejto zásady, ušetrili by veľkého trápenia aj deti, ktoré sa počali z neuváženého vzťahu. Až keď sa obaja dobre spoznajú a sú presvedčení, že ten druhý je tou správnou osobou, s ktorou by som chcel prežiť celý život, vtedy dozrel čas na manželstvo.

Pri chodení je lepšie byť opatrnejší a zachovávať si radšej väčší odstup, než ľutovať zlé rozhodnutie možno aj celý život.

„Vystaviť dievča možnému otehotneniu, keď nie je na to pripravená a zo strany muža, či chlapca neexistuje záväzok voči nej, je maximálne nezodpovedné.“[21]

Bozkávanie

Keď mladík drží svoje dievča okolo ramien alebo za ruku, prípadne si dajú priateľský bozk na ústa, je to ok. Vášnivé bozkávanie je však už vyšší stupeň intimity. Malo by byť túžbou každého zachovať si tieto dôverné prejavy náklonnosti pre svojho budúceho manžela/manželku. Vášnivé bozkávanie, dotyky pod oblečením a hladenie môže viesť dvoch zaľúbencov až k pohlavnému styku, ktorý by mal mať svoje miesto až v manželstve.[22]

A čo prejavy náklonnosti na verejnosti? Ako už bolo povedané rôzne nežnosti či bozkávanie sú intímnym prejavom náklonnosti medzi dvoma ľuďmi. Majú miesto v súkromí dvoch osôb, ktoré sa ľúbia. Práve kvôli svojmu rozmeru intimity pôsobia na verejnosti nevhodne. V povedomí mnohých iných mladých „pozorovateľov“ sa pritom môže budovať skreslené vnímanie, že základom vzťahu sú, respektíve majú byť najmä telesné prejavy.

Pri prejavoch intimity na verejnosti zažívajú ostatní pocit nevhodnosti a trápnosti práve preto, že sú zúčastnení na niečom, čo sa ich v podstate netýka. Je to niečo súkromné – niečo iba medzi tými dvoma osobami.

Ako hovorí Lawren F. Winnerová: „Keď večer prechádzame okolo lavičky, na ktorej sa ohmatávajú tínedžeri, sme takí nervózni práve preto, lebo títo mladí ľudia sú dokonalou paródiou sexu, ktorý pre človeka zamýšľal Boh.“[23]

Kam na rande?

digitalart
Lepšie ako ísť na rande do kina, kde môže byť sťažená vzájomná komunikácia, je dobré ísť napríklad navštíviť múzeum, výstavu, zájsť do ZOO alebo si prezrieť obyčajné výklady obchodov. Nezapotíte sa až tak vymýšľaním konverzačných tém, budú priamo pred očami. Okrem toho môže byť dobré zahrať si spoločenské hry, skladať puzzle, venovať sa spoločne nejakým športom (tenis, ping – pong, kalčeto atď.), môžete sa venovať spoločne bežným činnostiam ako je umývanie otcovho auta, pranie, žehlenie, varenie, zapojte sa do spoločensko–prospešných akcií (pomoc starým ľuďom, deťom z detského domova a podobne), hrajte minigolf, jazdite na bicykli, choďte aj s inými kamarátmi na výlet, navštívte knižnicu, pozerajte si rodinné fotky, navštívte mesto, kde ste ani jeden ešte neboli, ak ste veriaci spoločne sa pomodlite. Spoločná modlitba je krásny spôsob zbližujúci ľudí, najmä ak je doplnená vlastnými slovami (prosbami, poďakovaniami, ľutovaním, chválou) a myšlienkami. Dôležitou súčasťou procesu poznávania sa, sú tiež rozhovory o vašich hodnotách, záujmoch a životných cieľoch.

A čo ďalej?

Správne prežívané chodenie spolu, môže viesť k zasnúbeniu (v praxi nie je oficiálne zasnúbenie sa nevyhnutné pre vstup do manželstva). Je to obdobie osobitnej skúšky stálosti citov a vzájomného poznávania seba a svojich rodín. Má viesť k manželskej láske. Manželská láska je obojstranným darovaním celej svojej osoby, toho čo je v človeku duchovné i telesné. Sexuálny pud pomáha vysloviť a vyjadriť lásku voči manželovi/manželke. Môže viesť k počatiu dieťaťa, ktoré sa môže naplno rozvíjať len v rodine obdarovávané láskou rodičov.[24]

Vzťah samozrejme nemusí vyvrcholiť manželstvom. Vtedy, keď sa zistí, že ten druhý nie je kandidátom na môjho muža či ženu, vtedy je na mieste pristúpiť k rozchodu. Pokiaľ vzťah neprerástol do intímnych zblížení, nemal by byť rozchod spravidla príliš náročný. Spolu prežité chvíle aj napriek takémuto koncu nebudú výčitkami svedomia, ale môžu byť chápané ako vzájomné obohatenie.

Ak cítiš, že tvoj priateľ nie je ten pravý alebo tvoja priateľka nie je tá pravá, nemal by si chodenie s ňou umelo predlžovať a nemal by si sa báť prestať s ňou chodiť ani zo súcitu. Život s ním by mohol byť neskôr pre teba trápením a čas, ktorý s ním tráviš je lepšie investovať do hľadania a spoznávania niekoho vhodnejšieho. Ak sa ti priateľ/priateľka nejako vyhráža, neboj sa zveriť sa s tým niekomu blízkemu. To teraz, ale nemá znamenať, že keď si vyberieš tvoju vysnívanú princeznú a neskôr napríklad ochrnie, že ju zradíš. To nie je láska. Ale bude pre teba istotne od začiatku ľahšie žiť s takou, ktorá ti imponuje celou svojou bytosťou.

Ambro1

„Musíš si ujasniť, čo vieš tolerovať a čo nechceš tolerovať na otcovi svojich detí, napr. vulgarizmy, agresivitu, koketovanie s inými dievčatami, opíjanie, pornografiu, depresie, nerešpekt k tvojej rodine alebo tvojmu presvedčeniu, očakávanie sexu a nechápanie toho, že ty chceš čakať do manželstva. Toto sú vážne veci, ktoré nečakaj, že sa zmenia, až sa zoberiete,“ je to veľmi nepravdepodobné.[25]

Celkový čas spoločného chodenia závisí od toho, koľko majú partneri rokov, aké majú záväzky, povinnosti a podobne. „Vzťah potrebuje neustále rásť. Dvaja ľudia sa stávajú časom bližší a bližší a chcú si prejaviť lásku aj intímne. To však patrí do manželstva. Preto nenaťahujte chodenie.“ Niektorí odporúčajú, aby netrvalo dlhšie ako dva roky. Trochu inak je to u mladých, ktorí spolu chodia a sú ešte len povedzme na strednej škole. Aj keď možno majú pocit, že stretli toho pravého, tú pravú, je lepšie dať si trochu času na dokončenie školy, ktorý preverí pevnosť ich náklonnosti. Mozog a charakter tínedžera v tomto období ešte len dozrieva.[26]

Tiež štatistiky čosi naznačujú. Ak ide o tínedžerský sobáš, nestabilita v rodine je podľa štúdií vyššia, ale aj príliš veľa čakania do tridsiatky a neskôr vedie s väčšou pravdepodobnosťou k rozpadávajúcim sa manželstvám a pravdepodobnejšiemu rozvodu, takže v polovici 20-tych rokov je sobáš optimálny.[27]

Pár rád na záver

– Treba rátať s tým, že ľudia sa ešte v dvadsiatych rokoch veľmi menia.
– Ak tvoj kamarát začne chodiť s dievčaťom, neznamená to hneď, že musíš začať aj ty.
– Daj pozor, aby sa tvoj priateľ/priateľka nestal jediným tvojim záujmom. Daj priestor partnerovi, aby mohol tráviť niekedy čas aj bez teba – čo neznamená, že budeš tolerovať, keď trávi čas s iným dievčaťom, v prípade chlapcov – s iným chlapcom.
– Iniciatívnosť pri chodení by malo dievča prenechať viac na chlapca. Je to tak lepšie, kvôli ich špecifickým povahovým črtám.

Pre veriacich
Ak si veriaci, modli sa za svojho budúceho partnera.
Nedovoľ, aby prvé miesto v živote namiesto Boha zaujal tvoj priateľ (alebo niekto iný).
Ak si niekto uvedomí, že žije skutočne nesprávne (napríklad pohlavným životom pred manželstvom) a chce to zmeniť, vhodné je vyspovedať sa a nepokračovať v doterajších chybách, kým sa nezosobáši. Prestať s pohlavnými stykmi pred manželstvom, s ktorými sme už začali, je však neraz veľmi ťažké. Je k tomu potrebné partnerovi otvorene povedať „nie“ a vysvetliť mu svoje dôvody. Pokiaľ bude i potom trvať na svojom, treba sa vážne zamyslieť nad tým, čo tým dáva najavo. To čo predstavoval ako lásku, bola možno v skutočnosti len túžba po sexuálnom uvoľnení. Neskôr v manželstve by sa tento jeho konzumný prístup mohol prejaviť i v iných oblastiach spoločného života.
Cirkev vzbudzuje v týchto otázkach často dojem prísnosti až neláskavosti. Ale ako dodáva v tejto súvislosti West: „Kristova láska prijíma bezpodmienečne všetkých hriešnikov, ale vo svojej láske k nám je nekompromisný k nášmu hriechu. Neodsudzuje nás, podobne ako neodsúdil ženu prichytenú pri cudzoložstve. Ale hovorí, aby sme už viac nehrešili (pozri Jn 8, 10 – 11).“[28]

Aký je ideál pri chodení s priateľom, ku ktorému by bolo dobré sa priblížiť – postavený na skutočnej láske?

Pri vzájomných sympatiách a myšlienkach na spoločné, postupné zbližovanie sa s partnerom, je rozumné svojho partnera v prvom rade dobre spoznať. Až keď človek usúdi, že je to tá správna osoba, s ktorou by sa chcel vážnejšie zblížiť a cíti, že by bol ochotný s ňou prežiť zvyšok života a ona to cíti tak isto, potom je správne, v tomto štádiu vývoja vzťahu získať Božie požehnanie pre ďalší spoločný život v manželstve. Vstupu do manželstva by mala predchádzať ochota prebrať zodpovednosť, ktorá súvisí s aktívnym sexuálnym životom, či už za život potenciálne počatého dieťaťa, ale aj ochota prijať zodpovednosť za to, že sa človek stáva súčasťou citového života toho druhého – jeho partnera. Manželstvo vydrží len, ak je postavené na priateľstve, preto je potrebné toto priateľstvo budovať. Až za týmito základnými úkonmi rozumu, citov a viery je správne miesto pre začiatok sexuálneho života s milovaným človekom.

——————————————
[1] Ján Pavol II. Láska v rodinách. Origins 16 (23. apríl 1987): 799. In: West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 63.

[2] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[3] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 14 – 15.

[4] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[5] McDowell, J., Lewis, P. Lásku dať, lásku brať. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2.

[6] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 64.

[7] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 94.

[8] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 75.

[9] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[10] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[11] Meeker, Epidemic: How Teen Sex Is Killing Our Kids, p. 64. In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[12] Heritage Foundation analysis by Robert E. Rector is Senior Research Fellow, Kirk A. Johnson, Ph.D., is Harry and Jeanette Weinberg Fellow in Statistical Welfare Research in the Center for Data Analysis, and Lauren R. Noyes is Director of Research Projects in Domestic Policy at The Heritage Foundation. In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[13] National campaign for prevention of teenage pregnancies, June 2000, USA. In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[14] Hallfors, et al., “Which Comes First in Adolescence—Sex and Drugs or Depression?” American Journal of Preventive Medicine 29:3 (October 2005): 169; Hallfors, et al., “Adolescent Depression and Suicide Risk: Association with Sex and Drug Behavior,” American Journal of Preventive Medicine 27:3 (October 2004): 224–231. In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[15] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 86.

[16] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 188.

[17] Štúr, I. In: Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 5.

[18] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[19] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 203.

[20] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 103.

[21] Nech násilie na ženách a zneužívanie dievčat pokračuje – recept „ženských“ aktivistiek. 12. 3. 2011. [online]. [2. 8. 2011]., Dostupné na internete: http://moje.hnonline.sk/node/6537

[22] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 16.

[23] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 76.

[24] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 41.

[25] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[26] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[27] Norval D. Glenn, Courtship and Marital Choice: Why They Are Important and What We Need to Learn about Them, Council on Families Working Paper no. 70 (New York: Institute for American Values, 1999), pp. 14, 33, David Popenoe and Barbara Dafoe Whitehead, The State of Our Unions 2005 (Piscataway, N.J.: The National Marriage Project of Rutgers University, July 2005), pp. 16-18. In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[28] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 59.

Foto:
photostock / FreeDigitalPhotos.net; photostock / FreeDigitalPhotos.net; graur razvan ionut/ FreeDigitalPhotos.net; digitalart / FreeDigitalPhotos.net; Ambro / FreeDigitalPhotos.net

Ďalšie články