Kapitola 14 – Móda a obliekanie. Treba byť sexi?

„Časy sú zlé“, vravia podaktorí. Keby žili dobre, aj časy by boli dobré, veď časy to sme my! (Sv. Augustín)

Dominik Pecka sa v rámci svojich aforizmov o móde vyjadruje veľmi výstižne:
Móda nevzniká z vkusu. Móda nevyjadruje krásno. Móda je sugescia. A ako každá sugescia získava človeka, nie dôvodmi a dôkazmi pre rozum, ale predstavami pre obraznosť. Obracia sa nie k vyšším, ale k nižším schopnostiam ľudského ducha, nepresviedča, ale vnucuje sa. Že sugescia módy je taká úspešná, neprekvapuje, keď vieme, že človek má sklon prispôsobovať sa davu. Ten sklon vychádza z prirodzenej sociability človeka, z túžby nelíšiť sa, konať ako ostatní, zaniknúť v stáde. Módu neurčujú ohľady spoločenské. Móda učí, že oblečenie je účelom samé sebe. Nie je teda nikdy symbolom, je vždy len hračkou. Móda je čosi iracionálne, nezdôvodniteľné, neraz absurdné. Móda často nebýva účelná, ale skôr bezúčelná až protiúčelná. Móda môže byť nebezpečenstvom pre osobnosť a následne pre celú spoločnosť.[1]

Oblečenie vždy o niečom vypovedá. O sexe aj o práci – ak sa aj tam ľudia obliekajú podľa svojho vkusu. Oblečenie rozpráva o postoji k okoliu, o rebríčku hodnôt človeka. Aký príbeh zamýšľame vyrozprávať sebe a ostatným prostredníctvom nášho oblečenia? Že sme sexuálne nenaplnení alebo že nevieme zaujať ničím iným, iba našim vypasovaným telom?[2]

Spôsob akým sa obliekame formuje naše konanie, naše správanie sa voči druhým i to akým spôsobom dotvárame naše spoločenstvá a inštitúcie. Aj preto má mnoho firiem preventívne predpísaný štandard v obliekaní. Uvedomujú si, že to ako sa zamestnanci obliekajú, ovplyvňuje správanie zákazníkov. Muži, aj ženy by sa mali naučiť odolávať diktátu dnešného módneho priemyslu, ktorý nadšene predáva erotiku každému, kto má hotovosť či kreditku.[3]

Krása ženy

Ženy sú krásne stvorenia obdarené krásnym telom. Tak ako snáď všetko, aj tento dar sa dá použiť dobre alebo zle. Odhalená krása ženy, láka a pozýva. Ženské telo je pre mužské oči ako magnet. Chce to od muža neraz silnú vôľu, aby dokázal odporovať tejto príťažlivosti. Oči mužov silno priťahujú ženské výstrihy, priliehavé nohavice alebo holé nohy. Chlapec vidí dievča, ona má na sebe „erorifle“ a chlapec už je plný predstáv. To dievča ho neupútalo očami, ani svojim srdcom, stačila krivka tela. Väčšina dievčat si neuvedomuje, ako ich zovňajšok na muža pôsobí. Pri pohľade na vyzývavo oblečené dievča, ktoré ide po meste, si 50 chlapov pomyslí, „Páni, tak s tou babou by som si to rozdal.“ Čo to znamená? Chlapec drží také svoje dievča za ruku, ale 50 mužov s ňou pritom v myšlienkach súloží. Keby ju naozaj miloval, nezniesol by pohľady iných mužov. Skôr by dievčaťu povedal: „To si si nemohla zobrať trochu dlhšiu sukňu?“ Žiadny muž, ktorý naozaj miluje, sa nechce o dámu svojho srdca deliť. Muži sa delia len o prostitútku.[4]

Každému uvažujúcemu a milujúcemu mužovi by malo vadiť, keď jeho partnerka ide medzi cudzích mužov vzrušujúco oblečená. Nájdu sa totiž aj takí muži, ktorí nezostanú len pri myšlienkach, ale budú mať záujem si s ňou zaflirtovať a niečo si s ňou začať.

To, že niektorí muži sami od seba navrhujú svojim partnerkám, aby sa obliekali vyzývavo (vypasované alebo odhaľujúce oblečenie a pod.) aj na verejnosti je do istej miery dôsledkom toho, že muži túžia, aby aj ich vlastné partnerky ich vzrušovali podobne svojim výzorom, ako aj mnohé iné ženy, ktoré stretávajú na verejnosti a sú vyzývavo oblečené. Je to boj medzi tým po čom túžime a tým čo je morálne dobré.

Mnohí muži zotrvávajú aj v dospelosti na úrovni malého chlapca – „pretekára“ a to je určujúce aj pre ich terajšie správanie, i keď už nie sú fyzicky deťmi. Títo muži majú zvecnený vzťah k žene. Radi sa prezentujú so svojimi ľahko oblečenými ženami a priateľkami. Takýto pretekár sa preteká s druhými chlapcami (mužmi) o to, kto má krajšiu babu, tak ako to robili v detstve, keď radi machrovali kto má lepšieho angličáka, kto ďalej dociká a podobne. A to bez ohľadu na to, čo to môže spôsobiť druhým, jeho partnerke i jemu samotnému. Takýto infantilne zmýšľajúci muž je nebezpečný pre seba i pre svoje okolie.

Nie každá žena má rovnako silnú túžbu upútať zovňajškom. Ženy ale viac či menej túžia byť krásne a túžia odhaľovať svoju krásu. Každá žena by si mala ale uvedomiť aj nebezpečenstvá týchto túžob vo svete narušenom hriechom. Vyzývavo oblečená žena na verejnosti môže zaujať mnohých mužov a môže si zabezpečiť z ich strany obdivovanie jej tela zvedavými pohľadmi. Žena so zdravou sebaúctou, ktorá chce, aby muži nielen obdivovali jej krivky, ale aby si ju aj vážili nemá spravidla problém obliekať sa pekne, elegantne, ale zároveň nie vyzývavo. Takáto žena nepotrebuje krásu zneužívať na zanechávanie za sebou množstva zlomených sŕdc.

Viac alebo menej odeté ženy sa na nás usmievajú takmer zo všetkých médií. Topánky na vysokých podpätkoch, vyzývavé červené pery, make-up, hlboké výstrihy, krátke sukne, dlhé odhalené nohy, vypnuté prsia, bikiny, jemná spodná bielizeň alebo rôzne vypasované oblečenie, ktoré priťahuje kvôli zvýrazňovaniu tvarov ženského tela a zakrývaniu nedostatkov, vďaka čomu môže plno žien pôsobiť veľmi dokonale – to všetko je neustálou výzvou pre mužov. Niet preto divu, že muži pozerajú po ženách a vnímajú svoju pohlavnú žiadostivosť. Na pozadí tohto všetkého je to síce pochopiteľné, ale súčasne sa tým otvárajú brány povrchnosti, pretože v danom okamihu muž registruje iba zovňajšok, vôbec nereaguje na skutočnú ženu.[5]

V silnej príťažlivosti žien pre mužov, v príťažlivosti ich tela tkvie aj dôvod prečo muži majú sklon vyhľadávať pornografiu.

Je v poriadku, ak muža, zvlášť manžela svojej ženy, otca rodiny vzrušuje nevhodne oblečená cudzia žena na ulici alebo niekde na pláži? Ak chápeme, že to v poriadku nie je, potom by sme mali vidieť aj nevhodnosť takéhoto spôsobu obliekania.

Plavky sú druh oblečenia, ktoré ukazuje, ako sa dá manipulovať s ľudskými morálnymi hranicami. Je stále množstvo ľudí, ktorých by pobúrilo, keby niekto chodil po ulici iba v spodnej bielizni, avšak prekvapujúco sa tí istí ľudia už častokrát nepozastavujú nad podobne alebo ešte viac strohými plavkami.
Negatívny bol posun najmä v polovici 20. storočia, kedy sa okrem iného oblečenia poodhaľujúceho stále viac krivky ženského tela dostávali do módy i stále viac odhaľujúce plavky. Ohľaduplná žena, si dokáže dať na kúpalisku alebo pri mori – keď práve nepláva – na seba tričko a dlhšiu zavinovaciu sukňu či ľahké šaty alebo podobné oblečenie. Dôležitý je aj výber samotných plaviek. Medzi najmenej vhodné patria samozrejme strohé bikiny. Čo sa týka mužov, ak sa nevedia vyhnúť žiadostivým myšlienkam alebo pohľadom na miestach, kde sa kúpu ženy v plavkách, potom je lepšie, aby sa takým miestam radšej vyhli. Chce to veľa krát ochotu vedieť sa niečoho zriecť pre dobro druhých i seba. Je to pre mnohých veľmi náročné, zvlášť preto, že je to v rozpore s rozšíreným ľudským egoizmom dnešnej doby.

L. F. Winnerová zas hovorí, že do pol pása nahí atraktívni muži, ktorí si idú vonku napríklad zabehať, môžu byť takisto kameňom úrazu pre mnohé ženy.[6]

Práve v manželstve, v súkromí je priestor snažiť sa páčiť svojmu mužovi a primerane sa starať o svoju vonkajšiu príťažlivosť. Muži túžia po tom, aby ich ženy zvádzali (spodnou bielizňou, šatami), aby boli romantické. Muž sa túži pozerať na svoju krásnu ženu. Muž chce, aby sa žena snažila mu páčiť a starala sa primerane o svoj zovňajšok. Samozrejme, žena by mala skúmať či vzťah muža k nej nie je redukovaný len na fyzický rozmer. Ak muž hľadí na svoju ženu len ako na predmet pre jeho uspokojenie a nesleduje v ich sexuálnom živote dobro partnerky, potom to nie je láska. Takisto aj muži majú v primeranej miere dbať o svoj vzhľad, aby boli atraktívni pre svoje partnerky. Pri nákupoch napríklad spodnej bielizne pre manželku je dobré uprednostniť obchody, ktoré sa nepriživujú na propagovaní nahoty a vyzývavosti vo svojich výkladoch alebo na svojich webstránkach, prípadne také obchody, ktoré to robia v porovnaní s inými len v minimálnej miere.

Ako spoločnosť strácame schopnosť rozumieť prečo na šatách záleží a kedy sú aké šaty vhodné.[7] Čím viac je móda odhalená, tým viac sú ženy zdegradované na sexuálny predmet. Ženy sa znižujú na úroveň akejsi návnady. Muži majú preto často pri ženách vo vypasovanom tričku s veľkým výstrihom problém jednať ako s osobou a nie ako s párom pŕs.[8] To ako sa muž pozerá na ženu závisí samozrejme z hlavnej časti od neho samotného. Od myšlienok, ktorým dovolí sa rozvíjať a od jeho celkovej morálnej úrovne. Ak je, ale žena nevhodne oblečená, už to nie je len problém muža. O neznalosti mužskej sexuality alebo o akomsi úmyselnom sebaospravedlňovaní žien (ospravedlňovaní svojho štýlu obliekania) a zvaľovania viny iba na mužov svedčia výroky nejednej ženy: „Toto sú výmysly úchylných mužov, Kto chce tak sa pozerá, kto nechce sa nepozerá“ a podobne. Je zvláštne, že mnohé ženy si v niektorých situáciách ako napríklad „balenie mužov na diskotéke“ alebo „obliekanie sa niektorých vysokoškoláčok na skúšky, ktoré majú u profesorov – mužov“ tento mechanizmus až príliš dobre uvedomujú a aj ho zneužívajú. Ak sa predsa len vyskytuje u viacerých žien nechápanie, ani minimálne, povahy mužskej sexuality súvisí to buď s tým, že mnohé jednoduchšie ženy si túto problematiku možno ani neuvedomujú alebo im to v čase dospievania nikto nevysvetlil, alebo dokonca aj ich samotný manžel to tají a zapiera, prípadne sa na takéto témy doma nerozprávajú.

Spôsob obliekania môže niekedy súvisieť aj s neschopnosťou zaujať toho správneho muža. Niektorí odporúčajú, že by ženy mali skutočne zvážiť či nie je potrebné sa trocha viac zahaliť – vymeniť svoje minisukne za slušnejší odev a v oblasti fyzického vystupovania si stanoviť tiež isté pevné hranice. Hlboké výstrihy a elastické bedráky totiž skôr odpudzujú a nie priťahujú mužov, ktorí za to stoja. Odhalená či vypasovaná žena síce môže nakrátko upútať ich pohľad, ale tam ich záujem o tento typ žien končí.[9] Slušné oblečenie môže určite odstrániť povrchnú zvodnosť, ten druh zvodnosti, ktorá inšpiruje človeka k sexu na jednu noc, hovorí Wendy Shalitová.[10]

Pri horúčave je lepšie si obliekať voľné a vzdušné oblečenie, než priliehavé, ktoré je priamo na tele. Argumenty typu: „Čo si mám obliekať kožuch?, Mám sa baliť do deky?“ nielenže neobstoja, ale sú navyše dosť primitívne. Ani muži zvyčajne, ani kvôli horúčave, nenosia obtiahnuté tričká na ramienka a kraťasy, respektíve trenky, do ktorých sa im ledva zmestí zadok aj s prirodzením. Preto aj ženy by mali byť schopné uprednostniť aj v horúčave napríklad voľnejšie tričko bez výstrihu a trojštvrťáky alebo dlhšiu sukňu.

Ženy a dievčatá, ktoré si hľadajú partnera by si mali byť vedomé, že vyzývavým oblečením si lásku muža nezískajú. Získajú tak najskôr povrchných mužov „pre sex, ale nie pre lásku, ktorá pretrvá roky a bude rásť v romantickosti napriek mnohým spoločným všedným dňom“. Rozumná žena sa snaží upútať predovšetkým svojou osobnosťou, nie časťami svojho tela. Po rokoch už ženské krivky nie sú tak atraktívne, objavia sa prvé znaky starnutia a časom prídu vo väčšej miere i choroby a zdravotné komplikácie, preto žena, ktorá si príliš zakladá len na tele sa sklamaniu takmer s istotou nevyhne.[11]

S obliekaním súvisí tiež starostlivosť o svoje telo. Muž môže chodiť do posilňovne, no keď oplýva len fyzickou silou, je prázdny. Rovnako žena, keď oplýva len telesnou krásou, je to zúfalo málo pre kvalitný vzťah. Masovým prezentovaním určitého ideálu krásy a zvodnosti sa navyše znižuje hodnota iných – nespĺňajúcich kritériá tohto ideálu v myslení ľudí.

Konzumná spoločnosť prehnane vyzdvihuje dve hodnoty. Telesnú atraktívnosť a rozumové schopnosti, čo vedie k prehlbovaniu pocitovej menejcennosti zvlášť medzi mládežou. Je smutné, že už aj deti sú v súčasnej dobe bombardované hračkami typu bábiky Barbie, ktorá slúži na propagovanie telesnej dokonalosti a zvodnosti neraz na úrovni lacnej prostitútky. Absurdnosť tohto stavu je o to väčšia, že za túto mentálnu masáž detí platia samotní ich rodičia. Treba si uvedomiť, že nikto nie je dokonalý, a sú omnoho dôležitejšie hodnoty, ktoré pridávajú na kvalitách človeka. V skutočnosti má každý rovnakú hodnotu, bez ohľadu na to aký je, teda aspoň keď človeka vnímame z pohľadu akým je v Božích očiach.

Rozličné výstrednosti od nevinne pôsobiaceho pearcingu až po extravagantné oblečenie či účes pôsobia dojmom a spravidla skutočne pramenia z toho, že žena či muž nie sú spokojní sami so sebou, nemajú sa radi takí akí sú, sú trochu viac alebo menej nešťastní, chcú zaujať. Tento spôsob však často nevedie k nadobudnutiu spokojnosti, veľa krát skôr nespokojnosť a neprijatie prehlbuje. Navyše nerieši sa tým skutočný problém človeka.

Čo sa týka maľovania žien, muži až tak nemajú radi „nakechlené“ ženy. Skôr uprednostňujú nanajvýš, keď má žena trochu zvýraznené oči. Žena, predovšetkým v čase dospievania je najkrajšia taká aká je prirodzene. Okrem toho prehnané maľovanie, makeupovanie, prefarbovanie vlasov atď. sa neraz odzrkadlí na žene o niekoľko rokov zničenými vlasmi a kožou.

„Prijmi samú seba, aká si. Ak máš problémy s nadváhou, alebo silnejšou kostrou, vyberaj si oblečenie, ktoré to nebude ešte viac zdôrazňovať. Ak máš poškodené vlasy, alebo problematickú pleť, zamysli sa nad svojou stravou.“ Pomáha najmä zníženie podielu cukru a tukov v strave. Na odstránenie akné nie je vhodné používať hormonálnu antikoncepciu, lebo po jej vysadení sa tento problém obyčajne znova vráti a okrem toho sa žena nadopuje hormónmi, ktoré často vedú k rakovine prsníka a pečene. „Krásu žene dáva múdrosť. Nenechaj sa zviesť na pochybné chodníčky skúšania alkoholu, drog, sexu. Rozvíjaj svoje talenty, venuj sa priateľom, buď nezištného srdca a tvoja rozumnosť a srdečnosť ti pritiahne toho pravého.“[12]

Ako hovorí Phill Bossmans, najlepší a najlacnejší recept na krásu je usmievať sa. Ale nie hocijako. Musí to byť úsmev prameniaci z pokoja, radosti a dobroty, o ktoré sa musí človek vo svojom živote snažiť a pracovať na sebe.[13]

Nenechaj sa prevalcovať módnym, kozmetickým ani iným priemyslom bažiacim po zisku aj na úkor ľudí. Nepodriaďuj sa dnešnej chorej móde, ktorá ženy ponižuje, klame a využíva.

————————————-
[1] Pecka, D. Tajemství života. Aforizmy. Praha: Edice Jitro, 1939. In: Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 38 – 39.

[2] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 66.

[3] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 64.

[4] Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 11 – 12.

[5] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 102.

[6] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 63.

[7] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 102.

[8] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 61.

[9] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 62.

[10] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 110.

[11] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[12] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[13] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 64 – 65.

Foto:
photostock / FreeDigitalPhotos.net; photostock / FreeDigitalPhotos.net; graur codrin / FreeDigitalPhotos.net