Kapitola 17 – Sexuálna revolúcia

Ak nájdeš v živote cestu bez prekážok, určite nevedie nikam. (Maxim Gorkij)

Ako sa dá pozrieť na sexuálnu revolúciu? Čo priniesla ľudstvu? Sme zdravší? 340 miliónov[1] pacientov postihnutých pohlavne prenosnou chorobou vo svete ročne (niektoré zdroje hovoria dokonca o počte viac ako pol miliardy prípadov ročne[2]). Sme ušľachtilejší? Každé druhé manželstvo sa rozvádza. Milujeme viac svoje deti? Okolo 50 miliónov[3] potratov ročne. Čo teda naozaj priniesla tzv. sexuálna revolúcia? Rozmach pornografie, antikoncepcie, interrupcií, partnerstiev na skúšku, detskej prostitúcie, obchodu so ženami, nevery, detí vyrastajúcich bez jedného alebo oboch rodičov… S tým je spojený aj významný počet neuróz a závislostí na alkohole a narkotikách. Hodí sa tu odcitovať známy biblický výrok: „…každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie.“(Mt 7,17)[4]

„Vynájdenie rôznych nových foriem antikoncepcie v priebehu 20. storočia sponzorovali najbohatší ľudia v USA z veľkej časti s rasovým motívom. Keď v 60-tych rokoch objavili hormonálnu “tabletku”, bola cielene šírená medzi chudobných a černošských obyvateľov Ameriky s cieľom znížiť veľkosť ich rodín. O rasistickom pozadí potratového a antikoncepčného priemyslu, ktorého ciele sa dodnes nezmenili, hovorí (…) americký dokumentárny film Maafa 21“: [5]

„Historici sa všeobecne zhodujú v názore, že bez vynájdenia orálnej antikoncepcie, by k sexuálnej revolúcii v šesťdesiatych rokoch vôbec nedošlo. Aby sa ľudia, najmä ženy – cítili slobodné mať sex s ľuďmi, s ktorými neplánujú nijaké ďalšie záväzky, potrebujú mať istotu, že dôsledkom sexu nebude tehotenstvo.“[6] Konečne sexuálna voľnosť bez nebezpečenstva nechceného tehotenstva. Úžasné. Ale čo je výsledkom? Ak niečo uľahčuje tieto javy ako je napríklad aj nevera, je to práve antikoncepcia.[7] Súvislosť je dosť jasná. Keď sa uľahčuje zlu, rastie tým aj jeho následný výskyt.

Zmeny v sexuálnom správaní po sexuálnej revolúcii potvrdzujú aj štatistiky znásilnení. Podľa štatistiky britského Home Office (ministerstva vnútra) z roku 1995 sa počet oznámených trestných činov znásilnenia v rokoch 1898 – 1940 pohyboval v Británii okolo 100 ročne, potom začal mierne stúpať na 200 až 300 prípadov ročne. V sedemdesiatych rokoch prudko narástol, pričom v roku 1974 prvý krát presiahol počet 1000 a v roku 1994 bolo registrovaných až 5032 prípadov. Určitý podiel na raste má pochopiteľne i emancipácia žien s čím súvisí častejšie hlásenie týchto deliktov,[8] ale aj vplyv masmédií, cez ktoré sa šíri násilie a pornografia a takisto nastavenie legislatívy i prísnosť trestov za takéto činy a podobne.[9]

V druhej polovici 20. storočia sa poprehadzoval v spoločnosti rebríček hodnôt, respektíve priority jednotlivých hodnôt. Konkrétne sexuálny zážitok a slasť z neho plynúca sa dostala nad všetko ostatné čo viac či menej súvisí s oblasťou sexuality. Za túto hodnotu sa dostala ľudská dôstojnosť, hodnota ľudského života a iné. Naštartoval sa tak rozklad základnej bunky spoločnosti – rodiny. Po antikoncepcii prišli potraty, enormný nárast rozvodovosti a pornografie, registrované partnerstvá homosexuálov. Tam to ale nekončí. V niektorých štátoch sú už dokonca snahy napríklad o legalizáciu pedofílie. Všetko sa podriaďuje najvyššej hodnote, ktorou je ukojenie pudu. Dnes preto začína byť stabilná, zdravo fungujúca, úplná rodina skôr vzácnosťou. Z rozpadnutých rodín vychádzajú ďalší zranení ľudia (poznačení subdepriváciou rôzneho stupňa), ktorí ďalej zraňujú svoje okolie. Najmä zo žien a detí (hlavne nenarodených vďaka asistovanej reprodukcii), zvlášť kvôli mnohým postupným zmenám zákonov, sa z nich stala pre mnohých len vec, akýsi prostriedok na dosiahnutie osobných cieľov a egocentrického uspokojenia.

Podľa verných stúpencov sexuálnej revolúcie všetko čo slúži uspokojeniu, má byť dovolené, prípadne zákonne nárokovateľné. Štát, kultúra, morálka – všetko sa musí podriadiť a prerobiť. Pyramída, ale v skutočnosti stojí naopak. Nie sex definuje morálku, ale morálka sex.[10]

Oddeľovanie sexuálneho uspokojenia od možnosti počatia pri prirodzenom pohlavnom styku neprirodzenými metódami nemusíme vnímať samé o sebe nijak vážne, ak sexualitu berieme len ako telesnú záležitosť. Inak sa musíme pozerať na tieto praktiky v prípade, ak vidíme fakt, že náš prístup k sexualite nás formuje vo viacerých oblastiach života. Dôstojnosť pohlavného aktu, ktorý za normálnych podmienok môže viesť k vzniku nového ľudského života, nemá byť redukovaná čisto na ukájanie. V opačnom prípade sa pre nás stáva sexuálne uspokojenie prioritou na úkor iných hodnôt, ktoré by mali stáť pred ním.

Praktizovanie homosexuality ako akceptovaný životný štýl je jedným z produktov kultúry, ktorá oddelila sex od jeho vnútorného spojenia s prokreáciou.[11] Ak sa zabudlo na súvislosť medzi sexualitou a tajomstvom odovzdávania života, potom je jasné, že prvoradý význam začína nadobúdať problém výberu pohlavia, poznania erotických techník, dosiahnutia dokonalého sexuálneho naplnenia atď. Je to, ale stavanie vzťahu na zlých, nestabilných základoch.[12]

Základnou chybou je tiež nepripúšťanie si, že takéto konanie môže mať dosah aj na nás. Masové šírenie spomínaných negatívnych javov po objavení sa antikoncepcie však nie je náhoda. Mali by sme skúmať ako nás tolerovanie určitých fenoménov, nás ako spoločnosť, vychováva a ovplyvňuje. Práve takto si môžme uvedomiť, že antikoncepcia je zlom.

U ľudí, ktorí sa nechajú ovládnuť sexuálnym pudom sa objavuje nespôsobilosť k rodinnému životu. Sexuálna nezodpovednosť vedie často k rodinným i osobným tragédiám.[13]

Používaním a kupovaním antikoncepcie vrátane kondómov sa takisto podporujú firmy a spoločnosti profitujúce z propagovania týchto prostriedkov vo svete. Zároveň i takýmto spôsobom sa podporujú programy, kvôli ktorým sa šíri promiskuitné správanie a rovnako aj šírenie HIV.

Mladým ľuďom sa začal do hláv vtĺkať veľký podvod. Že zneužívanie sexuality a nemorálnosť naplní všetky ich chúťky. A ak sa sex začne javiť ako nenapĺňajúci – kvôli čomu sa vlastne ešte oplatí žiť? Viacerí možno povedia – kvôli ničomu. S tým súvisí i vzrastajúci počet samovrážd medzi mladými ľuďmi. Mladým predkladáme pomýlenú predstavu o zmysle života.[14]

„Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že najvyššia miera pohlavných chorôb“ (okrem AIDS), „ako chlamýdie, kvapavky, syfilisu, atď. je práve medzi mladými vo veku 15-29 rokov. Napriek tomu, alebo skôr preto, že sa používanie kondómov zvyšuje, narastá aj miera ochorenia ako i tínedžerských tehotenstiev – stačí sa pozrieť do USA, Británie, Škandinávie, Španielska, atď. WHO štatistika z rokov 1987 až 1994 potvrdzuje tento trend. Tínedžerská tehotnosť sa zvýšila o 20 percent, miera pôrodov mimo manželstva o 29 percent, kým miera používania kondómu sa zvýšila o 33 percent.

V USA dnes každý štvrtý tínedžer trpí pohlavnými chorobami. Najvyššiu mieru pohlavných chorôb v Európe má Británia, kde sú kondómy a antikoncepcia rozdávané zdarma, teda hradené zo zdravotného poistenia. Najlepšou prevenciou pohlavných chorôb teda ostáva abstinovať do manželstva a zostať verná/ý v manželstve.“[15]

Czesƚaw Miƚosz hovorí, že sexuálne oslobodenie pripomína hostinu v čase moru. Keď počas epidémie ľudia stratia všetku nádej na prežitie, môže ich ovládnuť hedonistická nálada. Vtedy prestávajú platiť morálne normy, jediný význam má vyžmýkať zo života jeho posledné pôžitky.[16]

Nepriamo priniesla sexuálna revolúcia cez legalizáciu interrupcií upevnenie myšlienky a potreby eutanázie – tichá možnosť ako povraždiť chorých i starých s chatrným zdravým, ktorí sú na príťaž. Prinieslo a prinesie to ľuďom šťastie?[17]

Pre veriacich

V súčasnosti tu máme boj dvoch morálnych konceptov. Kresťanského, ktorý hovorí, že „v nijakom prípade neslobodno zabíjať“, zatiaľ čo novopohanská morálka kladie „v nijakom prípade“ na možnosť obmedzenia sexuálneho spolužitia, ktorého sa v nijakom prípade nechce zriecť, a to ani čiastočne, a ak nechce mať dieťa, tak ho v nijakom prípade mať nebude. Táto koncepcia bohato plodí smrť, čo je celkom logické.[18] Asi to teda nebude len tak, že k dramatickému rastu negatívnych javov po sexuálnej revolúcii došlo súčasne s rozsiahlym zanechaním kresťanskej morálky.[19]

Niektoré cirkevné nariadenia v oblasti sexuality a manželstva sa niekomu ťažko prijímajú, ale prax ukazuje, že vymknutie sa spod týchto pravidiel vedie k tomu, že sa morálka spoločnosti dokáže po pomalom prekračovaní prvotných zábran zvrhnúť až k zabíjaniu a zneužívaniu, pre službu sexu. Potvrdzuje sa, že práve morálne zásady strážia ľudské dobro a bránia dôstojnosť človeka.[20]

Antikoncepcia, abstinencia a „bezpečný sex“

Od roku 1970 minula federálna vláda USA miliardy dolárov za propagáciu antikoncepcie ako prostriedku na „bezpečný sex“. Po týchto rokoch okolo 58% dievčat do 18 rokov v USA stále ešte nepoužíva antikoncepciu počas prvého pohlavného styku. Dospievajúci majú tendenciu vydržať v priemere po celý rok bez ochrany, než začnú používať nejaký druh antikoncepcie. To je štatistické vyjadrenie úspechu expertov, ktorí nazývajú abstinenciu „nerealistickou“ a „nefunkčnou“. Ľudská prirodzenosť a vášeň, keď sú motivované k voľnému sexu robia svoje.[21]

Údaje spoločnosti Planted Parenthood ukazujú, že dôvodom číslo jeden, prečo dospievajúci začínajú pohlavne žiť, je tlak vrstovníkov. Od tej doby čo v roku 1970 rozbehla vláda USA svoj hlavný antikoncepčný program, mimomanželské tehotenstvá medzi 15-19 ročnými stúpli o 87%. Podobne potraty mladistvých stúpli o 67%, pôrody nemanželských detí o 83,8%. A pohlavné choroby infikovali celú generáciu mladých ľudí. Dobrá práca sexuálnych poradcov a dobré myslenie senátorov a kongresmanov stojí za týmito “úspechmi“. Človek by si myslel, že sa autori takého hrubého omylu, ktorý teraz ohrozuje celú populáciu, stiahnu a ospravedlnia za svoje prešľapy. Namiesto toho sa ďalej snažia presadzovať vlastné záujmy v kongrese a získať viac peňazí zo spoločnej pokladne.[22]

Mnohí sú teda za propagovanie antikoncepcie, ako prostriedku „bezpečného“ sexu a ako ochrany pred HIV. Prečo ale propagovať antikoncepciu a nie rovno zdržanlivosť a vernosť? Ak je zdržanlivosť a vernosť povedzme príliš náročná, potom by sa takéto ústupky dali robiť kvôli náročnosti aj v iných oblastiach života.[23] Bolo by to však ospravedlniteľné, keby sa napríklad otec rodiny prestal starať o svoje deti, lebo by povedal, že je to príliš náročné?

Výmysly, ako že zdržanlivosť nepriaznivo ovplyvňuje vývin pohlavných orgánov alebo že „nečinnosť“ pohlavných orgánov spôsobuje ich zmenšovanie alebo zhoršuje ich funkciu, sú nepravdivé.[24]

Sexuálna revolúcia, antikoncepcia a oslobodenie žien

Dnes je rozšírený mýtus, že antikoncepcia pomohla oslobodiť ženy. Je veľa faktorov, ktoré tomu dopomohli, ale úloha antikoncepcie je tu veľmi problematická. Odstránením alebo minimalizovaním možnosti otehotnenia sa podporuje tendencia „mužov zaobchádzať so ženami nie ako s osobami, ktoré milujú, ale ako s vecami, ktoré používajú na svoju vlastnú rozkoš, a ktoré zahodia, keď skončili.“[25]

Prvé feministické predstaviteľky si to uvedomovali. Ženy ako Elizabeth Cady Stantonová, Victoria Woodhullová a Dr. Elizabeth Blackwellová vystupovali proti antikoncepcii, ktorú vnímali ako ďalšiu degradáciu žien, pretože dávala mužom povolenie na uspokojovanie pudov bez následkov.[26] Neskoršie feministky 20. storočia začali hlásať, že antikoncepcia bola kľúčom k oslobodeniu žien. Tento posun vo feministickom prístupe k antikoncepcii je do značnej miery dôsledkom vplyvu Margaret Sangerovej a inštitúcie Planned Parenthood, ktorú založila.[27] Po následkoch sexuálnej revolúcie sa niektoré feministky ako Germaine Greerová prebudili do dezilúzie. Predtým nabádala svoje nasledovateľky, aby sa oddávali “slobode“, ktorú im priniesla antikoncepcia, jej neskoršie vyjadrenia hovoria niečo iné: „…technológia antikoncepcie zo žien namiesto oslobodenia spravila gejše (japonská prostitútka), ktoré riskujú zdravie a plodnosť, len aby boli stále pripravené na sex bez významu“.[28]

Najčastejšou pohnútkou pri používaní antikoncepcie je túžba po depersonalizovanom sexe nekomplikujúcom život. Dokladom rozšírenia takéhoto sexu je aj to čo píše obhajkyňa antikoncepcie Schneiderová o situácii v Rakúsku: „Štatistika hovorí, že takmer každý muž nadviaže aspoň raz v živote kontakt s prostitútkou. (…) Prostitútky tvrdia, že pomerne málo stálych zákazníkov od nich žiada normálny sex. Nevyhľadávajú blízkosť a nehu, väčšina z nich túži iba po perverzite.“[29]

Veľkým problémom je, že dnes sa telesnosť, respektíve biologickosť oddeľuje od ľudskej osoby. Takto sa potom ignoruje dosah konkrétneho sexuálneho životného štýlu na osobnosť človeka. Vedie to neraz až k tomu, že sa nepripúšťajú akékoľvek citové zranenia ani pri neuvážených sexuálnych kontaktoch.

Začarovaný kruh, ktorý sa roztočil po sexuálnej revolúcii možno vidieť na nasledujúcom popise od Christophera Westa:

Muži boli v pokušení striedať ženy i v minulosti, aj keď žili v manželstve. Výrazne ich v tom obmedzoval strach z nechceného splodenia detí, či už z ich strany alebo aj zo strany žien. Antikoncepcia to uľahčila. Výsledkom je nárast počtu nevier. Tie následne, ak sa odhalia vedú k nárastu rozvodovosti. Okrem toho, antikoncepcia umožnila znížiť obavy z neželaného tehotenstva aj v prípade predmanželského sexu. Výsledkom takéhoto sexu je, ako už naznačil aj jeden spomínaný výskum, tiež nárast rozvodov. Antikoncepcia nie je stopercentne spoľahlivá. Množstvo počatých detí sa dáva preto potratiť alebo sú dávané na adopciu. Niektoré matky si svoje deti ponechajú. Výsledkom je, že počet detí, ktoré vyrastajú bez otca sa pripočíta k tým, ktoré sú bez otca z dôvodu rozvodov. Aký je teda záver? Ako naznačujú početné štúdie (a aj zdravý rozum), dramaticky sa zvyšuje šanca, že deti bez otca vyrastú v horších sociálnych podmienkach, budú zneužívané, budú mať emocionálne a psychologické poruchy, poruchy správania, zdravotné problémy, problémy v škole. A ako vyzerá ďalšie roztáčanie tohto kolotoča? Opäť aj ďalšia generácia bude mať predmanželský sex, pôjde na potrat… Niektorí sa dostanú cez množstvo problémov až k užívaniu drog, dopustia sa násilných trestných činov, skončia vo väzení. Všetky tieto sociálne problémy narastajú z generácie na generáciu, pretože deti bez otca majú väčšiu šancu, že budú opäť mať nemanželské deti, a ak vôbec vstúpia do manželstva, vzrastá pravdepodobnosť, že sa rozvedú.[30]

„Ukazuje sa teda, že potreba pornografie, prostitúcie a promiskuity je symptómom psychosexuálnej retardácie. Obchod so sexom sa stará o to, že promiskuitu glorifikuje, ba vyhlasuje za progresívnu“, vyhlasuje V. E. Frankl. Žiaľ tento konzumný spôsob má svoje následky, dodáva Frankl. Za následok konzumnej sexuality, ktorá mení nazeranie na sexualitu ako na výkon považuje i častejšie poruchy potencie.[31]

Našťastie existuje stále dosť aj mladých ľudí, ktorí stoja o zmysluplnú lásku a vzťahy, ktoré sú však v rozpore so sexuálnou revolúciou.

————————————
[1] Sexually transmitted infections. [online]. [19. 8 .2010]. Revised October 2007, Dostupné na internete: http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs110/en/

[2] Druhy pohlavných chorôb. [online]. [19. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.pohlavne-choroby.eu/article/81/druhy-pohlavnych-chorob.aspx

[3] Henshaw, K. S., Singh, S., Haas, T. The Incidence of Abortion Worldwide. [online]. [19. 8. 2010]. Volume 25, Supplement, January 1999, Dostupné na internete: http://www.guttmacher.org/pubs/journals/25s3099.html

[4] Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 20.

[5] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[6] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 55.

[7] Cigánek, V. Křesťan a regulace porodnosti. Olomouc: Centrum pro rodinný život, 1991, ISBN 80-85319-16-0, s. 67.

[8] Grubin, D. Sexual aggression. Utrecht: Paper presented at the Expert Conference on Treatment of Sex Offenders, 1995. In: Weiss, P. Sexuální deviace. Praha: Portál, 2002, 360 s., ISBN 80 – 7178 – 634 – 9, s. 147.

[9] Baron, L., Straus, M. A., Jaffe, D. Legitimate violence, violent attitudes, and rape. In: Prentky, R. A., Quinsey, V. L., eds. Human sexual aggression: Current perspectives. Annals of the New York Academy of Science No. 528, 1988. In: Weiss, P. Sexuální deviace. Praha: Portál, 2002. 360 s., ISBN 80 – 7178 – 634 – 9, s. 148.

[10] Daniška, J. Čo majú spoločné homosexuáli a liberáli? 2. 6 .2011. [online]. [citované: 23. 6. 2011]. Dostupné na internete: http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/co-maju-spolocne-homosexuali-a-liberali.html

[11] Sulivan, A. Virtually Normal. In: Lawler, F. P. The Price of Virtue. Catholic World Report, júl 1997, s. 59. In: West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 128.

[12] Cigánek, V. Křesťan a regulace porodnosti. Olomouc: Centrum pro rodinný život, 1991, ISBN 80-85319-16-0, s. 64.

[13] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 249.

[14] Carothers, M. Čo nosíš vo svojej mysli? Hontianske Tesáre: Vydavateľstvo sv. Bystríka, 2001, ISBN 80-968401-5-0, s. 46.

[15] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[16] Salij, J. Sex, láska, morálka. Bratislava: LÚČ, 2003, ISBN 80-7114-410-X, s. 94 – 95.

[17] Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 19.

[18] Salij, J. Sex, láska, morálka. Bratislava: LÚČ, 2003, ISBN 80-7114-410-X, s. 78 – 79.

[19] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 89.

[20] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 52.

[21] Panenstvo alebo kondómománia? Premýšľanie o panenstve a panictve. s. 14. In: Dá sa Slovensko zmeniť? Tematická príloha, s.14-16. In: Nahlas roč. 7, č. 7-8, Bratislava: Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina, 2004, ISSN 1337 – 9771; Lawler, F. P. The Price of Virtue, Catholic World Report, 1. júla 1997, s. 58. In: West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 127.

[22] Panenstvo alebo kondómománia? Premýšľanie o panenstve a panictve. s. 16. In: Dá sa Slovensko zmeniť? Tematická príloha, s.14-16. In: Nahlas roč. 7, č. 7-8, Bratislava: Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina, 2004, ISSN 1337 – 9771.

[23] Cigánek, V. Křesťan a regulace porodnosti. Olomouc: Centrum pro rodinný život, 1991, ISBN 80-85319-16-0, s. 50.

[24] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 214.

[25] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 128.

[26] Gordon, L. Voluntary Motherhood, the Beginning of Feminist Birth-Control Ideas in the United States, Feminist Studies 1. Winter-Spring 1973, s. 5 – 22. In: West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 128.

[27] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 128, 191.

[28] DeMarco, D. Contraception and Trivialization of Sex. [online]. www.cuf.org/july99a.htm, 6. In: West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 128.

[29] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 111 – 112.

[30] Bumpass, L., Sweet, J. Cohabitation, Marriage, and Union Stability: Preliminary Findings, NSFH, Madison, Wis.: Center for Demography and Ecology, University of Wisconsin, 1995, Working Paper č. 65; Galagher, M. Fatherless Boys Grow Up Into Dangerous Men. The Wall Street Journal, 1. decembra 1998, A22; McLanahan, S., Sandefur, G. The Consequences of Single Motherhood. The American Prospect 18, 1994, s. 48 – 58; Blankenhorn, D. Fatherless America: Confronting Out Most Urgent Social Problem. New York: Basic Books, 1995. In: West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 126.

[31] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 251.

Foto:
jscreationzs / FreeDigitalPhotos.net; africa / FreeDigitalPhotos.net; federico stevanin / FreeDigitalPhotos.net