Kapitola 19 – Prirodzené plánovanie rodičovstva versus antikoncepcia

Nebo i zem volám dnes za svedkov proti vám, že som vám predložil život i smrť, požehnanie i kliatbu: vyvoľ si život. (Dt 30, 19)

Obetavosť v manželskej láske zahŕňa ovládanie sa v sexuálnej oblasti. Týka sa to i plánovania počatia a zodpovedného odovzdávania života.

Možnosť správne používať dar plodnosti je zabudovaná do ľudského organizmu. Treba k tomu však poznať svoj organizmus práve v oblasti plodnosti.

Alternatív ovplyvňovania počatia je viacero. Je rozdiel medzi PR – plánovaním rodičovstva a PPR – prirodzeným plánovaním rodičovstva. Zabránenie počatiu a zabránenie manželskému styku sú dve rôzne veci. Metódy prirodzené síce nepriamo zabraňujú počatiu, ale nezasahujú do organizmu.

Za najvhodnejšie sa dajú považovať špeciálne metódy spôsobu zisťovania plodných a neplodných dní v organizme ženy. Patria medzi postupy prirodzeného plánovania rodičovstva. Vďaka nim môžu manželia rozhodovať o počte detí v rodine v závislosti od svojej konkrétnej situácie. Na rozdiel od antikoncepcie nenesú so sebou závažné negatívne dôsledky.

Antikoncepcia je prostriedkom, ktorý sa pokúša zabezpečiť nadvládu a kontrolu nad plodnosťou človeka. Antikoncepcia na rozdiel od PPR nevychováva k zodpovednosti za následky pohlavného styku. Antikoncepcia vytvára predpoklady k tomu, aby človek žil promiskuitne „bez následkov“. Okrem iného množstvo typov antikoncepcie pôsobí škodlivo, najmä na organizmus a zdravie ženy. Neprirodzeným metódam je preto lepšie sa vyhnúť, minimálne z dôvodu, že prinášajú viacero zdravotných rizík a navyše prirodzené metódy sú dostatočne dobre aplikovateľné.

Výsledkom zlyhania antikoncepcie a holdovaniu antikoncepčnému životnému štýlu je takisto neraz splodenie dieťaťa, ktoré rodičia vlastne nechceli – je to ľudsky nedôstojné.

Veľa sa hovorí o slobodnej voľbe „ženy v plánovaní počatia, no pre feministky hormonálna a mechanická antikoncepcia je jediná voľba! Pritom úplne zdarma je k dispozícií poznanie plodnosti ženy, ktorá spolu s partnerom sa môže spolu rozhodnúť o načasovaní otehotnenia úplne prirodzene, woman- a embryo-friendly. V regulovaní počatia je prirodzené plánovanie rodičovstva čosi ako BIO-TREND, pre ktorý sa rozhoduje čoraz viac párov a je na mieste, aby toto štát podporoval a nie škodlivé prostriedky, ktoré vnucujú farmaceutické koncerny s vidinou zisku a bez ohľadu na zdravie a dobro ženy.“[1]

Prirodzené plánovanie rodičovstva

PPR nepotlačuje sexualitu, ale vedie k jej lepšiemu poznávaniu a porozumeniu, nepoškodzuje zdravie, je značne spoľahlivé, prispieva k zjednocovaniu manželov.[2]

Používanie prirodzených metód zvyšuje pocit zodpovednosti, obetavosti, pomáha zbavovať sa egoizmu, čo zdokonaľuje lásku a spomínanú manželskú jednotu. Prirodzené metódy vzbudzujú úctu a otvorenosť voči každému počatému životu. Používanie týchto metód vedúcich k dočasnej zdržanlivosti podporuje tiež sexuálnu túžbu, dávajúc tým väčšiu radosť z prežívania manželských zblížení vo vhodných obdobiach. Taktiež chránia zdravie. Dr. J. Rötzer z Viedne píše, že v serióznych vedeckých prameňoch nenájdeme žiadne informácie hovoriace o škodlivosti prirodzených metód. Antikoncepcia naproti tomu sleduje a podporuje jedine svoje vlastné neobmedzené sexuálne zážitky za každú cenu a za každých okolností. Taký postoj posilňuje egoizmus prejavujúci sa neskôr i v iných oblastiach života. Pri používaní antikoncepcie, ak sa počne dieťa, je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že bude prijímané ako nevítaný hosť a ako agresor. Pri takomto postoji hrozí, že keď sklame antikoncepcia, nasledujúcou líniou opatrení je potrat, teda zabitie dieťaťa.[3] Antikoncepcia síce ponúka kontrolu plodnosti, ale nezušľachťuje pri tom človeka a preto je proti človeku ako celku. Neodmietanie antikoncepcie mení v spoločnosti náhľad i na vzťahy a na nenarodený ľudský život.

„Nezáväzný sex“ vedie mužov k nezáujmu o následky styku, o všetko čo s ním súvisí i o samotnú ženu. Nie je to náhoda, že prirodzené metódy podporujú stálosť a kultúrnosť intímneho vzťahu, zatiaľ čo antikoncepcia napomáha mimomanželským stykom.[4]

Pohlavný styk medzi mužom a ženou a rozkoš, ktorú tento akt zahŕňa je veľký dar a niečo veľmi krásne. Je tomu tak aj v prípade, že partneri nemajú v úmysle splodiť potomka, ale na druhej strane nijako umelo nezasahujú do tohto posvätného aktu, a ak aj v takom prípade dôjde k počatiu, dieťa prijmú ako dar. „Posvätného“ preto, lebo slúži mimo iné práve pre cieľ, ktorým je zázrak života. V prípade, že sa z tohto aktu vytráca dôstojnosť, vytráca sa následne úcta k ľudskému životu (vnímanému ako nehoda v prípadoch sexuálnych stykov, redukovaných čisto len na ukojenie sexuálnej potreby), prípadne úcta k partnerovi (najmä ženám). Istá hranica v sexuálnom správaní sa preto nemá prekračovať. Takmer každý predsa vníma ľudský život ako jednu z najvyšších hodnôt a teda by sa už tu – pri jeho počiatkoch, mala zachovávať patričná dôstojnosť.

Prirodzené metódy sú darom pre človeka. Pre vyhýbanie sa počatiu možno metódy plodných a neplodných dní využiť vtedy, keď sú vážne argumenty, respektíve oprávnené dôvody proti počatiu ďalších detí. Môžu to byť napríklad vážne zdravotné alebo ekonomické dôvody, alebo opodstatnená potreba oddeliť časovým odstupom plodenie svojich detí a podobne.

„Ak nie sú závažné protiargumenty pre zväčšenie rodiny, vtedy obmedzenie počtu detí na jedno alebo dve je v rozpore so zodpovedným rodičovstvom.“[5] Ani prirodzené metódy sa nemajú zneužívať pre zbytočné obmedzovanie počtu detí kvôli predsudkom, strachu, karierizmu alebo pohodlnosti. Obmedzovanie počtu detí na minimum u manželov, ktorí by zvládli výchovu a starostlivosť o ne, prirodzené nie je.

Antikoncepčná kultúra má tendenciu vidieť deti ako ťarchu, ktorej sa treba brániť, a nie ako vítaný dar. Ako prekážku k materiálnemu blahobytu, a nie ako rodinné bohatstvo. Ako ďalšie odčerpanie svetových zdrojov, a nie ako prínos pre spoločnosť.[6] Je rozšírený trend uvažovania, že mať viac detí je alebo aspoň môže byť nezodpovedné. Omnoho častejšie to však platí opačne. Alebo je snáď zodpovedné podieľať sa na vedení svojich potomkov k egocentrickému konzumizmu, premárňovaní svojich rodičovských možností a schopností alebo vymieraní spoločnosti?

Áno, o materstve sa má žena rozhodnúť sama, má na to výsostné právo. Má tak ale urobiť ešte pred tým, než má s niekým pohlavný styk. Teda ešte pred vznikom samotného rizika otehotnenia.

Prirodzené metódy nie sú celkom vhodné k akémukoľvek mimomanželskému pohlavnému styku. Aj práve preto prirodzené metódy regulácie plodnosti nie sú zo strany určitých spoločenských skupín uznávané. Otázka prirodzených metód regulácie plodnosti je neprijateľná pre tých, ktorí nepoznajú a nechcú prijať žiadne obmedzenia v sexuálnej oblasti.[7]

Veľa žien odmieta PPR metódy, pretože sa im zdajú byť náročné. Avšak mnoho z týchto žien si bez problémov dokáže sledovať plodné a neplodné dni, keď sa im nedarí otehotnieť. Problém nie je ani tak v náročnosti týchto metód ako skôr v pohodlnosti, neschopnosti sa obetovať a v tom, že viaceré ženy týmto metódam zo začiatku nerozumejú, lebo im tieto metódy v ich blízkom okolí nemal kto vysvetliť.

Metódam PPR sa niekedy vytýka, že niektoré ženy túžia viac po pohlavnom styku práve v plodnom období. U mužov je, ale odriekanie si sexu zvyčajne oveľa častejšie. Ide v prvom rade o naučenie sa kontrolovaniu a usmerňovaniu sexuálneho vzrušenia.

Oldřich Pšenička uvádza, že štatistické výskumy udávajú najväčšiu vzrušivosť žien v období po menštruácii, potom pred menštruáciou a až na treťom mieste je to v období ovulácie. Je zaujímavé, že početnosť pohlavných stykov je aj u dvojíc používajúcich PPR aj u dvojíc používajúcich antikoncepciu rovnaká.[8]

Manželské sexuálne styky v období neplodnosti síce neslúžia na počatie, no majú význam pri budovaní puta a jednoty medzi manželmi, lebo i to je prirodzeným cieľom manželského aktu.[9]

„Mnoho manželiek používajúcich PPR hovorí o radosti z toho, keď ich manžel pobozká a nemusia ho podozrievať, že “niečo“ chce.“ Je to sloboda, ktorá vďaka PPR umožňuje manželským partnerom veľmi pragmaticky si preukázať, že sa majú radi navzájom aj keď práve nemajú spolu sexuálne styky.[10]

Ako uvádza West: „PPR má ďaleko od poškodzovania manželstva, práve naopak, je manželskou poistkou. (…) Podľa priekumu Dr. Jozefa Rotzera sa medzi 14000 pármi používajúcimi PPR nevyskytol ani jeden rozvod.“[11]

Plodnosť

U muža je plodnosť spojená v prvom rade s tvorbou spermií. Spermie sa vytvárajú v tele muža spravidla stále, neprerušovane v miliónových množstvách. Spermie sú v pohlavných orgánoch muža vždy prítomné, nezriedka až do konca života. Muž je teda stále plodný. Ak je muž po období dospievania neplodný, je to porucha, patologický jav.[12]

U ženy je to inak. Vajíčko len raz v cykle získava schopnosť počatia, čo sa odborne nazýva ovulácia. V cykle zvyčajne dozrieva a uvoľňuje sa iba jedno vajíčko, no niekedy môže dozrieť niekoľko vajíčok naraz a vtedy môže nastať viacnásobné tehotenstvo. Po ovulácii si vajíčko krátko zachová schopnosť počatia, najdlhšie 24 hodín, ale spermie môžu prežiť v plodnom hliene vylučovanom krčkom maternice aj viac dní (preto môže dôjsť k oplodneniu aj vtedy keď styk nastal pár dní pred ovuláciou – preto je pri PPR potrebné sledovať hlien, ktorý sa vylučuje už pred samotnou ovuláciou; tento hlien sa môže začať vylučovať aj počas menštruácie). Žena sa prakticky môže stať matkou v jednom dni cyklu. Celé obdobie plodnosti však zo spomínaných dôvodov trvá dlhšie, ale spravidla neprekročí v každom cykle viac ako 9 dní.[13]

Keď chcú manželia predísť s istotou tehotenstvu, musia každý cyklus dodržiavať asi 10 – 14 dní sexuálnu abstinenciu. Niekomu by sa to mohlo zdať pridlho, avšak v prípade, keď pri tehotenstve prikáže lekár ako samozrejmosť zdržanlivosť 6 týždňov pred pôrodom a 6 po ňom, vtedy sa abstinovanie od sexuálnych kontaktov rešpektuje.

Jemné gestá a nežnosti v období abstinencie sú aj v tomto čase namieste, pokiaľ dokážu nad nimi partneri nestratiť kontrolu.

Pri PPR jej účinnosť vychádza zo samotnej logiky ženského cyklu. Ak sa presne dodrží obdobie vyhýbania sa styku, v čase kedy je potenciálne vajíčko k dispozícii pre oplodnenie, potom určite nemôže dôjsť k počatiu dieťaťa. Čo je však potrebné pre správne rozpoznanie plodných a neplodných období, je poznanie vlastného tela a jeho viditeľných reakcií na zmeny, ktoré sa v ňom uskutočňujú.

Cyklické vyskytovanie sa plodnosti a neplodnosti v organizme ženy je riadené neurohormonálnym systémom v mozgu, teda štvorhrbolím (corpora quadrigemina) a mozgovým príveskom (hypofýza). Dozrievajúci vačok vytvára estrogén a progesterón a ich vplyvom sa odohrávajú zmeny teploty a hlienu.[14]

Schematický nákres plodnosti ženy:

——————- – – – – * – – – – ——————- – – – – * – – – – ——————–

– – * – – /označenie obdobia, kedy môže dôjsť k oplodneniu/

Rozumný človek chce poznať tento zákon, aby ho mohol správne používať. Vyžaduje si to od manželov ovládanie sa, teda riadenie ich sexuálnej činnosti. To znamená, že v období plodnosti sa majú manželia pohlavne zblížiť len vtedy, keď sú ochotní odovzdať život dieťaťu, respektíve sú ochotní prijať dieťa, ak sa počne. V opačnom prípade majú používať na pohlavný styk čas neplodnosti. To znamená v období plodnosti sa majú z objektívnych príčin zdržať manželského aktu, čo je jediná morálne správna metóda pri plánovaní rodiny.[15]

Teda riešením hodným človeka nie sú antikoncepčné prostriedky, nie prostriedky, ktoré spôsobujú potrat hneď po počatí, nie ukončenie tehotenstva interrupciou, ale dočasná zdržanlivosť pri pohlavnom spolužití.[16]

Medzi metódy prirodzeného plánovania rodičovstva patrí sympto – termálna metóda, Billingsova metóda a metóda posudzovania krčka maternice. V súvislosti s PPR sa možno stretnúť aj s pojmami ako Creightonov model, FertilityCare či NAPRO. Sú to metódy, ktoré učia o plodnosti a na základe poznania plodných a neplodných dní, aj pri nepravidelnom cykle umožňujú rozhodovať sa o počatí dieťaťa.[17]

V minulosti niektorí radili medzi PPR tiež kalendárnu metódu, dojčenie a iné, avšak dnes je známe, že toto nie sú spoľahlivé spôsoby vyhýbania sa počatiu. Čo sa týka dojčenia, časté dojčenie síce v prvých týždňoch po pôrode odďaľuje možnosť počatia, avšak čím skôr po pôrode je potrebné začať používať jednu z prirodzených metód, aby žena včas zbadala prvé príznaky nastupujúcej plodnosti. Prvej menštruácii totiž predchádza ovulácia.

Dobré je, keď sa žena naučí poznať prejavy svojho tela na určovanie plodnosti a neplodnosti ešte pred manželstvom.

Sympto-termálna metóda (hlienovo-teplotná)

Ako najspoľahlivejšia je v súčasnej dobe propagovaná sympto-termálna metóda. Kombinuje sledovanie symptómov ovulácie (hlien alebo krček) so záznamom bazálnej (pokojovej) teploty, ktorá sa sleduje v pošve, ústach alebo konečníku, ráno bezprostredne po prebudení.[18]

Obdobie plodnosti predstavuje 6 posledných dní nižšej teploty, pred teplotným skokom a 3 prvé dni vyššej teploty po skoku, čo spolu dáva 9 dní plodnosti. Ostatné dni sú dňami neplodnosti. Teplota sa meria každodenne vnútorne, ráno po prebudení o tom istom čase.

O približujúcej sa, a tiež práve ukončenej ovulácii informuje aj plodný hlien, ktorý vytvárajú žľazy v krčku maternice asi 6 dní pred ovuláciou. Tento hlien možno vidieť pri vstupe do pošvy. Teda okolo 6 dní s plodným hlienom plus 3 dni bez hlienu predstavujú obdobie plodnosti.[19] Oplodňovacia schopnosť pohlavných buniek je obmedzená. U vajíčka je to 6 – 12 hodín po ovulácii, u spermie až 3 dni (v hliene maternicového hrdla o 2 dni dlhšie).[20]

Tehotenský index (Pearlov index) udáva, že pri splnení podmienok ako zaškolenie, motivácia, zodpovednosť, je spoľahlivosť sympto-termálnej metódy vynikajúca. PI sa pohybuje okolo hodnoty 1 na 100 žien, ktoré túto metódu používali počas jedného roka. Ak pár využíva len neplodné obdobie po ovulácii PI je 0. Je teda porovnateľná s hormonálnou antikoncepciou a je lepšia než ostatné antikoncepčné metódy. Tí, ktorí udávajú počet zlyhaní PPR omnoho vyšší udávajú PI najskôr u kalendárnej metódy, ktorá síce patrí medzi PPR, ale je nespoľahlivá a zastaraná. Inokedy môžu byť výsledky odlišné, ak sú do výskumu zaradené nedostatočne zaškolené dvojice navyše bez motivácie k používaniu PPR. Prirodzené metódy nie sú zložité, len vyžadujú dôslednosť a istý stupeň sebaovládania.[21]

Čo hovoria konkrétne štúdie?
V období od 1.1.1985 do 31.12.1987 bolo získaných celkom 3380 cyklov od 291 žien. Spoľahlivosť STM (symptotermálnej metódy) zodpovedala PI 0,7. [22]
V roku 1994 bolo v SRN sledovaných 13321 cyklov. Spoľahlivosť STM zodpovedala PI 1,7 – 4,3 (v prípade nepravidelných cyklov). [23]

Ak sa žena riadi výlučne pozorovaním hlienu, vtedy používa Billingsovu ovulačnú metódu. Pozorovanie hlienu sa vtedy zapisuje inak.[24]

Viac informácií o tejto metóde prirodzeného plánovania rodičovstva možno získať na webovej adrese: http://www.elep.sk/symptotermalna-metoda .

Alebo na adrese:

http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=48&Itemid=90 .

Okolo tejto metódy šíri rozličné mýty najmä Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Viac sa tejto problematike venuje stránka: http://www.elep.sk/myty-o-prirodzenom-planovanom-rodicovstve

Billingsova (hlienová) metóda

Pri Billingsovej metóde žena sleduje pocitom, hmatom alebo zrakom prítomnosť a zmeny hlienu maternicového hrdla.[25] Viac informácií možno získať na webovej adrese: http://www.billings.sk . Príručka sa nachádza v sekcii menu pod položkou „Knihy“.

Metóda posudzovania stavu krčka maternice

Niekde sa využíva aj metóda, pri ktorej sa posudzuje iba aktuálna štruktúra krčka maternice, ktorý v období plodnosti je mäkký, trocha roztvorený a „vysoký“. Naproti tomu v obdobiach neplodnosti je tvrdý, zatvorený a „nízky“ (ľahko prístupný). Možnosť využitia tohto tretieho ukazovateľa je v špecifických prípadoch, keď zmeny teploty a hlienu sú ťažko pozorovateľné.[26]

Tehotenské testy

Všetky babytesty sú založené na podobnom princípe. Ak sa v maternici uhniezdi oplodnené vajíčko, začne sa tvoriť tehotenský hormón choriogonadotropín (HCG), ktorý je spoľahlivým ukazovateľom tehotenstva. Hormón sa vylučuje spolu s močom.

Slúži k tomu, aby neprišlo k vypudeniu oplodneného vajíčka. Test si žena môže urobiť tak, že zachytí moč do pohára. Podľa návodu priloženého k testu, urobí čo je potrebné. Výsledok testu sa objaví často hneď, niekedy v závislosti od typu testu, po niekoľkých minútach. Ak výsledok testu dokáže tehotenstvo, je žiaduce pre istotu (či sa nejedná napr. o mimomaternicové tehotenstvo) vyhľadať ženského lekára, najmä ak sa vyskytujú aj nejaké bolesti v oblasti brucha.[27]

Tehotenské testy nie sú jediným spôsobom ako môže žena zistiť, že je tehotná. Existuje viacero prvých príznakov tehotnosti, ako je v prvom rade neobjavenie sa menštruácie v očakávanom čase alebo objavenie sa len slabého krvácania, ďalej to môže byť zväčšovanie prsníkov, pocity mimoriadnej únavy, mdloby, točenie hlavy, zvýšený pošvový výtok, nevoľnosť a vracanie, neobvyklé chute a pocity pri jedení, precitlivenosť v dôsledku hormonálnych zmien, časté močenie hoci len po troške a iné príznaky.[28]

Pre veriacich

Ďalšie dôvody prečo PPR „áno“ a antikoncepcia „nie“

Antikoncepcia je problematika, v ktorej sa jasne rozchádza katolícka morálka a súčasná kultúra. Zatiaľ čo súčasná kultúra učí, že antikoncepcia je zodpovedná vec, že prináša množstvo pozitív, Katolícka cirkev ako osamelý hlas hovorí, že antikoncepcia je vždy zlá, a že silne poškodzuje manželstvo a spoločnosť. Z toho vyplýva, že buď teda „stratila rozum“ súčasná kultúra, alebo Cirkev.[29] Keď v časoch Druhého vatikánskeho koncilu vydal pápež Pavol VI. vyjadrenie odmietajúce porušovanie zásady mravnej neoddeliteľnosti plodiaceho a zjednocujúceho aspektu manželského aktu, čím vlastne odmietol antikoncepciu, nastala bezprecedentná negatívna reakcia, keďže toto rozhodnutie bolo mimo iné taktiež v rozpore s názorom mnohých katolíckych teológov. Vidiac dnešné následky používania antikoncepcie vo svete, môžeme oveľa lepšie chápať, že Cirkev bola i vtedy pevne vedená Duchom Svätým.

Rozhodnutie sa pre schvaľovanie antikoncepcie alebo jej odmietanie je úzko spojené s postojom človeka k pohlavnému styku i s postojom k viere. Z pohľadu Cirkvi je sexuálny akt vtedy skutočne otvorený pre život a darovanie lásky partnerovi a dieťaťu, keď je možnosť nového života vždy ponechaná na Stvoriteľovi.[30] Boh tvorí nové ľudské bytosti, ale aj tu nám ponecháva slobodnú vôľu. Buď mu v tom budeme brániť alebo mu necháme voľný priestor.

Síce asi nemožno čakať od každého pochopenie pre nasledujúce riadky, ale napriek tomu pre veriacich uvádzam jeden výstižný komentár k tejto téme od Christophera Westa:

Antikoncepcia nás učí zachovať sa presne opačne než sa zachovala Panna Mária. Ona zrodenie života v jej lone nechávala plne na Bohu: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). Pri použití antikoncepcie človek dáva najavo Bohu presný opak: „Nech sa mi nestane podľa tvojho slova.“ Antikoncepcia mení sexuálnu jednotu zo sviatosti na rúhanie. Toto je dôvod prečo je antikoncepcia zlá, a to nie iba zlá, ale hrozivo zlá.[31]

Čo sa týka neplodných dní v ženinom cykle, tie sú zakomponované v ženskom tele samotným Bohom, ktorý takto stvoril ženu. Manželia nerobia nič zlé, ak sa milujú práve vtedy, keď milovanie podľa ich vedomia takmer istotne nebude mať za následok graviditu. Aj vtedy však máme pozitívne vnímať, keď sa napriek našim predpokladom o neplodnosti, počne dieťa. Patrí k zodpovednému rodičovstvu, prijať aj neplánované dieťa s láskou a s dôverou v Boha. Veď predsa aj toto dieťa, i keď nebolo v našom pláne, bolo minimálne v tom Božom.[32]

Niektorí namietajú, že je to hranie sa so slovíčkami a že medzi antikoncepciou a PPR nie je v podstate žiaden rozdiel. Pozrime sa na to inak. Je rozdiel medzi umelým a spontánnym potratom? Je rozdiel medzi samovraždou a prirodzenou smrťou? Podobne ako v týchto prípadoch, je obrovský rozdiel aj medzi tým, či sterilizujete pohlavný styk sami alebo prijímate Bohom dané neplodné dni.[33]

Cirkev nie je proti umelej kontrole počatia preto, že je umelá, ako panuje všeobecne rozšírený názor. Je proti nej preto, že je antikoncepčná. Cielene a vedome sa ňou potláča plodnosť. Cirkev schvaľuje Prirodzené plánovanie rodičovstva v prípade oprávneného dôvodu neotehotnieť, nie preto, že je „prirodzené“, ale preto že v nijakom prípade nie je antikoncepčné. Pár praktizujúci PPR nijako neruší prokreatívny potenciál daného pohlavného styku.[34] Čo sa týka antikoncepcie, jej nepoužívanie má okrem iných pozitív i to, že prináša pokoj svedomia.

Boh nám dal rozum, aby sme dokázali vynájsť nové technológie a postupy ako si uľahčiť život. Ale nemáme ich využívať spôsobom, ktorým nás stavajú proti Bohu.[35] To, že sa vo sfére sexu a plodnosti vo veľkom rozšíril pohľad na človeka ako na vec a prostriedok, plynie z neúcty voči človeku. Na začiatku neúcty voči človeku je však vždy neúcta voči Bohu.

Keď oddelíme sex od jeho prirodzeného zamerania k novému životu, čo bráni, aby sme ospravedlnili akýkoľvek prostriedok k dosiahnutiu sexuálneho vyvrcholenia? Keď tento akt urobíme neplodným, zásadným spôsobom zmeníme jeho charakter. Neukazuje už na nutnosť manželstva a založenia rodiny. V hre zostane iba uspokojenie pohlavného pudu a prirodzený vaginálny pohlavný styk sa stane iba jedným z tisícich spôsobov ako tohto uspokojenia dosiahnuť. Keď spôsobíme, aby sex stratil svoj najprirodzenejší dôsledok, nevyhnutne stratíme morálny kompas.[36]

V Biblii sa síce nikde nepíše: „Nepoužiješ antikoncepciu!“, ale zato sa hovorí, že sme boli stvorení na Boží obraz ako muž a žena (Gn 1, 27). Hovorí: „Ploďte a množte sa“ (Gn 1, 28). Hovorí, že Boh usmrtil Onana, lebo „vylieval semeno na zem“ (Gn 38, 9 – 10). Sám Kristus učil vo vzťahu k dvom, ktorí sa stávajú „jedným telom“, že nikdy nesmieme rozlúčiť, čo Boh spojil (Mt 19, 6). A práve Boh spojil sex a plodenie detí. Piata kapitola Listu Efezanom veľmi jasne vyzýva manželov, aby milovali svoje manželky tak, ako Kristus miluje Cirkev. Sterilizoval by Ježiš úmyselne svoju lásku? Podobne by sme mohli namietať, kde sa v Biblii píše, že nemám susedovu ruku vložiť do mlynčeka na mäso? Nikde. Ale píše sa tam, že sme povolaní svojho suseda milovať.[37]

Pravá láska si vyžaduje často krát obetu aj bolesť, jedným slovom trápenie. Úplné oddelenie sexu od možnosti počatia je snaha vyhnúť sa obete, bolesti, teda trápeniu, ktoré môže do nášho života vniesť dieťa, ktoré by sme mohli splodiť. Opakom lásky je reakcia: „Nie! Nechcem! Chcem rozkoš bez zodpovednosti, bez rizika, bez utrpenia.“ Ak odmietame riziko skutočne milovať a určité utrpenie s ním spojené, aj tak nakoniec skončíme pri tom, čo sme odmietali – pri utrpení. Ale utrpenie, ktoré pochádza z odmietania lásky, neprináša nijaké ovocie, je prázdne, neuspokojujúce, prináša iba zúfalstvo. Kým utrpenie pochádzajúce z lásky vedie k radosti z lásky, z nového života, z konania dobra.[38]

Neľahká zmena

Veľa ľudí nechce vidieť rozdiel medzi antikoncepciou a PPR, pretože „intuitívne tušia, že by to vyžadovalo nielen zmenu ich správania sa v spálni, ale aj zmenu celého ich pohľadu na svet.“[39]

Ak v rodine jeden z partnerov antikoncepciu odmieta, ale druhý sa jej nechce vzdať, minimálne je vhodné odmietnuť asistovať mu pri jej používaní, aby ste sa nepodieľali na jeho nesprávnom konaní. Nepoužívajte napríklad hormonálnu antikoncepciu alebo pesar. Ak partner pozná váš postoj a aj tak bude trvať na týchto praktikách, potom je len on sám zodpovedný za svoje antikoncepčné správanie. Ak ste veriaca, odporúčam modlite sa, uvádza West. Očakávajte zázrak. Videl som, že sa dejú, dodáva West. Jednou z možností je aj zdržať sa styku. Treba zvážiť rôzne dôsledky takéhoto rozhodnutia, ale nútiť manželku spolupracovať na objektívne zlom a nesprávnom konaní je zneužívaním a za žiadnych okolností nemáte povinnosť sa podriadiť. Kvôli sebe aj kvôli nemu samému mu môžete dať poznať, že mu nie ste k dispozícii ako vec, ktorú môže použiť na svoje sexuálne uvoľnenie sa, a pritom ho neprestať milovať a pomáhať mu prežiť premenu srdca.[40]

Nesprávne rozhodnutie sa pre sterilizáciu z minulosti je potrebné oľutovať a urobiť náležité opatrenia pre prijatie sviatostí a následne nápravu vecí, ak je taká možnosť (napríklad v USA sú organizácie ako One More Soul, ktoré poskytujú poradenstvo o odstránení sterilizačného zákroku). Dobré je v rámci osobnej premeny a pokánia napríklad prispieť k šíreniu pravdivej osvety o týchto veciach. V podobnom duchu treba postupovať aj v prípade používania iných antikoncepčných metód.[41]

Možno výnimočne použiť antikoncepciu?

Antikoncepcia, ako už bolo spomenuté je buď viac alebo menej zdravotne riziková alebo má dokonca abortívne účinky, čiže spôsobuje potrat v rannom štádiu vývoja dieťaťa v tele matky. (Viac v kapitole „Pravda o antikoncepcii“) Najmenej rizík spojených s fyzickým zdravím má kondóm.

Použitie kondómu (zriedkavo aj iného antikoncepčného postupu) je možné z morálneho hľadiska ospravedlniť len vo výnimočných a opodstatnených prípadoch. Takým prípadom by mohlo byť napríklad manželstvo, kde muž je alkoholik ubližujúci rodine, bez záujmu o ňu, pričom žiada od svojej ženy sexuálne styky. Síce sú takéto prípady vzácne, ale občas sa vyskytujú. Svedčia o tom aj nahlasované prípady znásilnení pod vplyvom alkoholu. Avšak aj pri takýchto vážnych prípadoch by sa malo podľa možností uprednostniť iné riešenie, napríklad dočasná alebo trvalá separácia od manžela.

Čo sa týka rôznych nebezpečných ochorení, ktoré sa prenášajú aj pri pohlavnom styku, pri pravidelných sexuálnych kontaktoch v manželstve je veľmi malá šanca, aby sa od jedného partnera nenakazil aj ten druhý. Ak zoberieme do úvahy čísla z Pearlovho indexu, pri používaní kondómu je určitý nezanedbateľný počet prípadov (PI sa pohybuje na úrovni 2 – 15/100)[42] jeho zlyhania. To sa bavíme o účinnosti kondómu ako ochrane pred otehotnením, ku ktorému dochádza len okolo obdobia ovulácie, čiže pár dní za cyklus. K prenosu HIV však môže dôjsť kedykoľvek.

Propagovanie kondómov ako tej správnej ochrany pred pohlavne prenosnými ochoreniami vrátane HIV je odmietané predovšetkým Katolíckou cirkvou, ktorá stavia prevenciu na osvete propagujúcej zdržanlivosť a vernosť ako hlavné prostriedky v boji proti pohlavným ochoreniam. Dôvodom je, že v realite je kondóm prostriedkom podporujúcim šírenie promiskuity a teda aj samotných pohlavných chorôb.

„Oprávnenosť použitia kondómu môže byť iba ak v zmysle prvého kroku k mravnosti, ako akýsi znak prebúdzajúceho sa svedomia, nie ako samostatne správne konanie alebo ako jednanie, ktoré je v plnom súlade so svedomím. Ako poľahčujúca okolnosť pri skutku, ktorý do morálky nespadá… Takýto pohľad nie je nijaká morálna revolúcia, hoci takáto otvorenosť zo strany cirkevných predstaviteľov nebýva vždy zvykom“ – obyčajne práve z dôvodu obáv z nesprávnej interpretácie takýchto vyjadrení.[43] Úmysel chrániť partnera (napr. pred nákazou pohlavnou chorobou pri homosexuálnych stykoch) možno považovať za prvý krok k prebudeniu k zodpovednosti, no samotný čin použitia kondómu naďalej zostáva nezodpovedným činom.[44]

Viaceré antikoncepčné metódy vrátane kondómu znemožňujú „taký manželský akt, ktorého podstatou je darovanie a prijatie ejakulátu, čím sa vyjadruje úplné sebadarovanie sa. Advokáti kondomistického sexu tvrdia, že úmyslom nie je prevencia počatia, ale prevencia nákazy HIV, a teda vraj ide o morálne riešenie. Úmysel nie je hlavným determinantom morálnosti skutku. Človek môže tvrdiť, že mal dobrý úmysel vyživovať svoje telo, keď pojedol kamene, nič to však nemení na nemorálnosti či neracionálnosti tohto činu. Podobne nemožno tvrdiť, že existuje otvorenosť k splodeniu ľudského života ejakuláciou do kondómu.“[45]

Veľa krát sa vlastnou vinou, vinou mnohých chýb v sexuálnom spôsobe života, dostane pár do delikátnych situácií, kedy je ťažké hľadať optimálne riešenie, najmä pokiaľ sa to najvhodnejšie riešenie odmieta alebo je len ťažko zrealizovateľné. Preto základom je „prevencia“ aj vo vzťahoch a v sexuálnom živote.

V súvislosti so starostlivosťou o zdravie človeka sa môže niekedy vyskytnúť špecifická situácia, kedy je výsledkom liečby (napríklad hormonálna liečba) určitej choroby následné zneplodnenie ženy alebo muža. Vtedy, keďže sa spravidla nejedná o zlý úmysel, môže mať stav zneplodnenia svoje opodstatnenie. Ak by sa jednalo o liečbu prostriedkami, ktoré môžu spôsobiť potrat, mali by manželia podľa možností mať pohlavný styk v čase, keď skutočne nemôže dôjsť k počatiu.

Pri rozhodovaní sa v špecifických prípadoch či použiť kondóm alebo nie (prípadne inú metódu) je dobré sa poradiť[46] a veľmi dobre tento krok zvážiť.

——————————————
[1] Nech násilie na ženách a zneužívanie dievčat pokračuje – recept „ženských“ aktivistiek. 12. 3. 2011. [online]. [2. 8. 2011]., Dostupné na internete: http://moje.hnonline.sk/node/6537

[2] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 327.

[3] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 46 – 48.

[4] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 68.

[5] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 39.

[6] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5.

[7] Baláž, R., Štiavnický, A. Milovať bez lásky a sexu? Zvolen: JAS, 1997, ISBN 80 – 88795 – 41 – 9, s. 111.

[8] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 329.

[9] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 42.

[10] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 192.

[11] DeMarco, D. New Perspectives on Contraception, Dayton, Oh., One More Soul, 1999, s. 115. In: West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 121.

[12] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 40.

[13] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 41.

[14] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 45.

[15] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 41 – 42.

[16] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 42.

[17] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[18] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 206.

[19] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 44.

[20] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 330.

[21] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 329.

[22] Natürliche Methoden der Familienplanung, Schriftenreihe des Bundesministers für Jungend, Familie, Frauen und Gesundheit. Bonn, 1988, Band 239, s.107. In: [online]. [19. 8. 2010]. www.elep.sk

[23] Fruendl Günter: Aktuelle Daten zur Gebrauchs-sicherheitstudie. NFP – Journal, Februar 95, s. 26. In: [online]. [19. 8. 2010]. www.elep.sk

[24] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 45.

[25] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 206.

[26] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 46.

[27] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 134.

[28] Veľká kniha o matke a dieťati. Bratislava: Perfekt, 2002, 264 s., ISBN 80 – 8046 – 192 – 9, s. 12.

[29] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 109.

[30] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 95.

[31] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 113.

[32] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 115.

[33] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 115.

[34] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 117.

[35] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 118.

[36] West, Ch. Teologie těla pro začátečníky, Praha: Paulínky, 2006, 144 s., ISBN 80 – 86949 – 18 – 4, s. 99.

[37] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 120.

[38] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 96.

[39] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 118.

[40] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 136 – 137.

[41] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 137 – 138, 192.

[42] Pearl index. [online]. [19. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.perimon.com/en/pearlindex.html; Spolehlivost kondomu aneb Pearl index. [online]. [19. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.bzum.cz/spolehlivost-kondomu-aneb-pearl-index/ ; Pearl index. [online]. [19. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://medical-dictionary.thefreedictionary.com/Pearl+Index

[43] Obšitník, L. KOMENTÁR: Novinársky hokej s kondómami. 2. 12. 2010. [online]. [19. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.postoy.sk/noviny_podla_svateho_kondomu

[44] Tutková, J. Reakcia Jany Tutkovej na tvrdenia šéfredaktora Katolíckych novín. 30.12.2010., [online]. [19. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.postoy.sk/jana_tutkova_KN_papez_kondomy

[45] Tutková, J. Reakcia Jany Tutkovej na tvrdenia šéfredaktora Katolíckych novín. 30.12.2010., [online]. [19. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.postoy.sk/jana_tutkova_KN_papez_kondomy

[46] Pre nájdenie vhodného morálneho riešenia by som veriacim odporúčal v delikátnych záležitostiach radiť sa s kňazom, ktorý je odborník na otázky bioetiky. Treba si preveriť či je rozhodnutie sa v tejto veci v súlade s uznávanými zdrojmi z oblasti morálnej teológie a v súlade s náukou Kongregácie pre náuku viery.

Foto:
photostock / FreeDigitalPhotos.net; photostock / FreeDigitalPhotos.net; jscreationzs / FreeDigitalPhotos.net; Rosen Georgiev / FreeDigitalPhotos.net