Kapitola 7 – Zaľúbenosť nie je láska

Prvou podmienkou lásky je sloboda. Sloboda v tom zmysle, že nás nič nehatí, že nás nezväzujú ani veci, ani vlastné ja. (Erich Fromm)

photostock35

City sú u ľudí na biologickej úrovni ovplyvňované hormónmi. Význam má napríklad hormón oxytocín, ktorý zrejme dokáže rozpútať city, vášnivosť, nežnosť. Do istej miery tu zohrávajú úlohu aj pohlavné hormóny.[1]

Snáď najvýznamnejším citom spájaným so vzťahmi a sexualitou je cit zamilovanosti, zaľúbenosti. Problém je, že sa neraz zamieňa s láskou. Naproti tomu opačným extrémom je, keď tlak dnešnej hypersexualizovanej spoločnosti spôsobí, že mladí vôbec nemusia objaviť krásu a čaro platonickej erotiky alebo krásu a čaro platonickej erotiky môžu stratiť, hovorí psychológ Pavel Říčan.[2]

Emócií sa netreba snažiť zbaviť, stačí sa ich naučiť len dobre usmerňovať a ovládať.

Citové variácie

Zaľúbenosť sa prejavuje obdivovaním a snívaním o osobe, do ktorej sme zamilovaní. Neskôr môže prechádzať do ďalšej fázy, ktorou je flirt, ktorý je vyjadrovaním a prejavovaním si citov a osmeľovaním sa k vzájomným stretnutiam a rozhovorom. Mladý človek sa chce predstaviť v očiach odlišného pohlavia ako veselý, vtipný, zaujímavý kamarát. Viac dbá o svoj výzor, túži sa blysnúť možno v športe, niekto iný snáď i v učení. To všetko kvôli tomu, aby sa páčil. Nasledovať môže fáza sympatie a priateľstva. Na základe sympatie sa tvorí priateľstvo. Mládež sa učí vžívať do prežívania druhej osoby (empatia), učí sa prekonávať samu seba, existovať pre niekoho iného, teda učí sa prechodu z detskej viac menej egocentrickej „lásky“ k altruistickej láske, t.j. k sústredeniu sa viac na potreby druhých.[3]

Zamilovanosť sa u človeka prejavuje silnými citmi ako radosť zo vzájomnej blízkosti, krásny pocit z prítomnosti druhého a preukazovanie záujmu o druhého rozličnými spôsobmi robenia dobra. Do zamilovanosti človek upadá, naproti tomu o lásku, ktorá je v podstate rozhodnutím, o ňu sa musí človek usilovať a denne ju pestovať. Láske sa musí otvoriť a učiť. Pravá láska miluje človeka v prvom rade nie preto, že je taký alebo onaký, ale preto, že je to on. Láska je základom skutočného priateľstva, vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vzťahov medzi súrodencami a iných vzťahov a má byť tiež základom v manželstve. Manželstvo nemožno nikdy budovať na duševných prejavoch sexuality (na zamilovanosti). Každý taký pokus skôr alebo neskôr stroskotá. Napriek tomu sú duševné prejavy sexuality dôležitou súčasťou lásky manželov.[4]

Zamilovanosť zaslepuje ľudské objektívne hodnotiace schopnosti, láska je naopak vidiaca a zvyšuje tieto schopnosti. Zamilovanosť je nestály cit, ktorého hladina sa v človeku ľahko zdvihne a rovnako ľahko poklesne. Niekedy sa stáva, že sa napríklad chlapec zaľúbi naraz do viacerých dievčat. Charakteristikou pravej lásky je však trvalosť a stálosť. Na zamilovanosti je veľmi zreteľný egoizmus, sústredenie na seba: nebyť sám, mať teplé hniezdočko na uspokojovanie svojich potrieb, mať vedľa seba niekoho, kto nás bude svojim zjavom alebo vlastnosťami okúzľovať. Zamilovanosť je vášeň, ktorá je v konečnej fáze nasmerovaná na vlastnú pohlavnú slasť. Láska je naopak zameraná na toho druhého a prejavuje sa službou a sledovaním dobra iných. Zamilovanosť vníma druhého ružovými okuliarmi, neraz takmer ako dokonalú bytosť.[5] Spočiatku napríklad dievčatá hľadajú idoly (silných, pekných, hrdinov), rovnako i chlapci (príťažlivé, očarujúce princezné). Časom sa u zrelého jedinca (nie každý sa však takým stáva) tieto predstavy stratia a nebude dbať len na tieto povrchné črty.[6]

———————————-
[1] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 76.

[2] Říčan, P. In: Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 187 – 188.

[3] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 38 – 39.

[4] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 195 – 196.

[5] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 348, ISBN 80-88795-14-1, s. 241 – 242.

[6] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 80.

Foto:
photostock / FreeDigitalPhotos.net

Ďalšie články

Kapitola 25 – Homo-revolúcia
Kapitola 13 – Pohlavný život
Kapitola 5 – Sebaovládanie
Kapitola 24 – Homosexualita a odchýlky sexuá...
Kapitola 27 – Morálny relativizmus
Sexuálna výchova