Kapitola 18 – HIV, pohlavne prenosné ochorenia a rizikový sex

„Našej krajine nepomôže žiadna antikoncepcia. Našej krajine by jedine pomohlo, keby si panny začali brať panicov, mali deti a zostali si verní.“ (Vyhlásenie prezidenta Ugandy v situácii, keď každý piaty človek v krajine sa stal HIV pozitívnym)[1]

Pohlavným stykom sa vymieňajú najmä rôzne plesňové nákazy, vírusy, trichomonáty a bakteriálni pôvodcovia chorôb. Môžu spôsobiť svrbenie, výtoky, pálenie, neliečené dokonca neplodnosť.[2]

V spoločnosti je nedostatočné chápanie, že riziko z hľadiska šírenia chorôb začína rapídne rásť už druhým sexuálnym partnerom a nie až stykom s prostitútkami.[3]

Veľkým znásobeným nebezpečenstvom pre šírenie pohlavných ochorení je súlož do konečníka, ktorá býva sprevádzaná zodretím sliznice konečníka, povrchu žaluďa i predkožky.[4]

Pri orálnom a najmä análnom sexe je riziko zápalov hlavne pohlavných orgánov. U ženy sa môžu rozšíriť až k maternici, vaječníkom i ďalej. A to preto, že bakteriálna flóra ústnej dutiny je dosť patogénna (choroboplodná). O prítomnosti rizikových baktérií a kvasiniek v oblasti konečníka asi netreba veľa písať. Každý pohlavný styk do konečníka znamená určité poranenie, lebo na také niečo nie je anatomicky vhodný a teda to znamená otvorenú bránu pre vstup infekcie.[5]

Človek, ktorý vystrieda dvoch promiskuitných partnerov počas roka, má možnosť nákazy takú, akú by sme získali pri styku s 500 – 2500 ďalšími sexuálnymi partnermi. (z televízneho šotu zadaného Národným centrom pre podporu zdravia v Prahe). Dôvodom je, že napríklad v pošve ženy zostávajú mikrobiálne obrazy nielen všetkých jej partnerov, ale aj partnerov týchto partnerov atď.[6]

V prípade zdravotných problémov je dobré poradiť sa s urológom, u žien – gynekológom, prípadne sexuológom.

HIV a AIDS

Prenos HIV môže nastať telesnými tekutinami aj z mimogenitálnych zdrojov. Tento fakt znižuje opodstatnenosť používania kondómu ako prevencie pred HIV. K prenosu vírusu môže dôjsť ešte pred samotným pohlavným spojením cez telesné tekutiny, konkrétne napríklad cez sliny pri bozkávaní, ak sa nachádza v ústach aj malá rana. Žiadna ochrana, ani kondóm, nie je stopercentná. Ako ochrana pred otehotnením, je prezervatív účinný pri používaní pri pohlavných stykoch počas doby jedného roka pri meraní Pearlovým indexom od 5,00 do 20,00 na 100 dvojíc. Veľa závisí od správnosti používania kondómu. Ale aj hodnota okolo 5 je vzhľadom k možnosti otehotnenia stále ešte veľká. A v prípade možnosti nákazy smrteľnou chorobou AIDS by už aj táto hodnota bola až príliš veľkým rizikom, pričom tieto čísla sa týkali iba možnosti otehotnenia, ktorá je len pár dní za mesiac. Vírusom HIV sa však možno nakaziť v ktorýkoľvek deň v mesiaci. [7] O výraznom zlyhávaní kondómov už z hľadiska predchádzania otehotneniu hovorí množstvo ďalších výskumov. Jeden z nich napríklad uvádza, že 13-15% žien, ktorých partneri používajú kondóm ako jedinú metódu antikoncepcie, otehotnie počas jedného roku.“[8]

Lekárska fakulta Univerzity v Texase zistila, že kondómy sú účinné len v 69% pri prevencii prenosu vírusu HIV u heterosexuálnych párov. Dr. Susan Wellerová z tejto fakulty urobila súhrnnú analýzu 11 nezávislých štúdií o prenose HIV. „Ak hovoríme o prenose HIV pohlavným stykom, jedinou skutočnou prevenciou je nemať pohlavný styk s kýmkoľvek, kto má alebo by mohol mať HIV.“ To vysvetľuje prečo prieskumy ukazujú, že takmer žiadny sexuológ by nedôveroval v osobnom prípade prezervatívu v prípade sexuálneho styku s osobou, o ktorej vie, že je infikovaná vírusom HIV. Napriek tomu sú viacerí z nich schopní hovoriť našim deťom, že „bezpečný sex“ je na dosah ruky, a že sa môžu vyspať s kadekým, bez toho, že by ich to niečo stálo.[9]

Štúdia Úradu pre výživu a lieky ( Food and Drug Administration – FDA ) z roku 1992, ako prvá simulovala samotné podmienky pohlavného styku a preukázala zistiteľný únik častí veľkosti HIV pri jednej tretine testovaných kondómov kvôli výskytu pórov v latexových kondómoch. Táto štúdia poukázala na daný fakt vďaka odstráneniu nedostatkov predchádzajúcich výskumov (použitie neobyčajne malého počtu vzoriek – iba jeden až desať kondómov z každého druhu alebo nedostatočná simulácia samotného pohlavného styku napríklad pri metóde opakovaných fotografií napnutých kondómov získaných pomocou elektrónového mikroskopu /scanning electron microscope – SEM/ neukazovali síce žiadne prázdne priestory, ale pri SEM bolo prakticky nemožné zároveň simulovať štyri ďalšie záťaže /tlaková záťaž, namáhanie „strihom“, trecia záťaž, a „korózna“ záťaž spôsobená zmesou telesných tekutín a maziva/, ktoré sa pri kondómoch vyskytujú pri pohlavnom styku).[10]

„Najväčšie nebezpečenstvo infekcie spočíva v tom, že kondóm môže často prasknúť, roztrhnúť sa a skĺznuť. Aj keď časť vírusov HIV môže preniknúť cez póry kondómu, riziko infekcie je veľmi malé; ale v tých prípadoch kedy kondóm katastrofálne zlyhá, človek je vystavený obrovskému riziku nevyhnutného nakazenia sa vírusom HIV. Pokiaľ kondóm zlyhá pri pohlavnom styku s osobou nakazenou vírusom HIV, existuje tu zrejmá možnosť pomalej a bolestivej smrti. Možnosť poškodenia kondómu je ovplyvnená mnohými faktormi, medzi ktoré patrí i druh lubrikačného gélu a kondómu. V knihe Contraceptive Technology sú zaznamenané výsledky siedmich nedávnych štúdii, z ktorých vyplýva, že sa poškodilo 60 z 2414 kondómov – t.j. 2,5%.“[11]

„Existujú aj výskumy, ktoré využili žijúce páry, aby zistili mieru prenosu HIV. Výskum lekárskej fakulty na univerzite v Miami preukázal, že tri z desiatich žien sa nakazili HIV počas osemnástich mesiacov. (…) To znamená, že miera nákazy je 11,2% za rok, 21% za dva roky, 30% za tri roky, 45% za päť rokov 70% za desať rokov.“[12]

„Agentúra OSN UNAIDS v roku 2003 potvrdila, že kondómy zlyhávajú v 10% v prevencii HIV.“[13]

K nákaze vírusom HIV pri prirodzenom pohlavnom spojení dochádza najčastejšie vtedy, keď sa sperma obsahujúca vírus dostane do styku s porušenou sliznicou pošvy alebo keď sa pošvový sekrét, ktorý obsahuje vírus, dostane do styku s porušeným povrchom penisu. Existuje mnoho faktorov spôsobujúcich buď porušenie sliznice pošvy alebo povrchu penisu. Sú to rôzne zápaly, aj drobné odreniny, trenie pri súloži a pod.[14]

Štyri základné spôsoby prenosu sú:

– heterosexuálny pohlavný styk alebo homosexuálny styk s nakazenou osobou

– spoločné užívanie injekčnej ihly alebo iných „nástrojov“ s niekým, kto je nakazený

– krvnou transfúziou od niekoho, kto je nakazený (u nás je riziko veľmi malé)

– nakazená tehotná žena prenesie infekciu na svoje dieťa počas tehotenstva, pôrodu, menej pravdepodobne pri dojčení.[15]

Vírus HIV spôsobuje syndróm, respektíve ochorenie AIDS. Prvé príznaky infekcie, zhruba 2 až 3 týždne od infikovania pripomínajú chrípku, ale nemusia sa vôbec prejaviť. Podstatou ochorenia AIDS je, že napadá jeden druh bielych krviniek, majúcich rozhodujúcu úlohu v riadení imunitnej reakcie. Nakoniec dochádza k prelomeniu imunity a chorí zomierajú na niektorú z ináč málo nebezpečných infekcií, ktorá organizmus napadne. Kým sa príznaky spôsobené samotným vírusom HIV (horúčky, slabosť, potenie, hnačky, zväčšenie uzlín a nervové príznaky) objavia, môže uplynúť od chvíle vlastnej nákazy celý rad rokov. Takto infikovaný človek môže nakaziť, aj keď o tom nevie, iných ľudí. Nákaza vírusom HIV sa zistí testom na prítomnosť protilátok proti HIV.[16] Popritom sa nájde aj dosť takých ľudí, ktorí i keď vedia, že sú nakazení, svojmu partnerovi ani neoznámia, že majú nejakú sexuálne prenosnú chorobu.

Muži nakazia ženy oveľa ľahšie ako naopak. Sú ohrozené 10 krát viac. Donedávna prevládal názor, že AIDS nemusí prepuknúť u každého nakazeného vírusom HIV. Podľa dnešného stavu poznatkov však vieme, že choroba po čase nastupuje u každého.[17]

AIDS nie je liečiteľná choroba. Pracuje sa síce neustále na viacerých technikách jej liečby, ale určité úspechy sú zatiaľ skôr výnimočnými prípadmi. Sú, ale lieky, ktoré dokážu spomaliť priebeh choroby, respektíve oddialiť jej vypuknutie.[18]

Až vďaka svojej HIV pozitivite viacerí prehodnocujú svoj život a poznávajú ako mali žiť, keď boli ešte zdraví. Niektorí reagujú opačne. Žiť a užiť si – bez ohľadu na nakazenie ďalších. Nezodpovednosť, snaha pomstiť sa, agresivita. Často je to vyvolané tým, že títo ľudia sú zahnaní na okraj spoločnosti, hovorí MUDr. Karel Rozehnal pomáhajúci v AIDS centre.[19]

Či sa nevedomky nakazíš vírusom HIV od niekoho, kto možno ani netuší, že je tiež nakazený, závisí skoro výlučne len na tebe a na tvojom životnom štýle. Na Slovensku je evidovaných 318 prípadov nakazených vírusom HIV.[20] Odborníci však upozorňujú, že skutočný počet bude s vysokou pravdepodobnosťou o dosť väčší, lebo ľudia u nás nie sú naučení dávať si robiť testy na pozitivitu HIV a preto sa na ich nakazenie príde až vtedy, keď začnú mať špecifické zdravotné problémy pri prepuknutí AIDS.

Takmer 50 percent prípadov HIV v USA sú práve ľudia praktizujúci homosexuálne správanie.[21]

Prevencia a pomoc

Prevencia AIDS nebude nikdy úspešná, ak bude pozostávať len z rozdávania prezervatívov a učenia žiakov ako ich navliekať na model stoporeného pohlavného údu. „Také snahy nemajú nič spoločné so zodpovednou sexuálnou výchovou a výchovou k rodičovstvu.“[22]

Gene Antonia v knihe „AIDS: záväzné mlčanie“ uvádza, že podľa výsledkov, ktoré uverejnil najvýznamnejší americký lekársky časopis, 30% partnerov osôb nakazených AIDS, bolo po roku používania prezervatívov infikovaných vírusom HIV. Medzi tými, ktorí sa rozhodli pre zdržanlivosť, nebol zaznamenaný ani jeden prípad nakazenia.[23]

Takisto aj zúženie pomoci narkomanom a ľuďom, ktorí sa môžu sexuálnym stykom nakaziť vírusom HIV, na rozdávanie ihiel a prezervatívov, je primitívna snaha zastaviť tento proces technicky, pomocou najľahšie prístupných riešení, bez skutočnej starostlivosti o osudy týchto ľudí.

Iné ochorenia

Aj tu platí, že nepohlavný prenos nie je vzácnosťou. Platí to napríklad u genitálneho oparu, genitálnych bradavíc, výtokov na podklade trichomoniázy, kvasinkovej infekcie, pri infekčnej žltačke typu B, ale aj u iných ochorení. Nákaza partnera takýmto ochorením preto nemusí byť automaticky dôkaz nevery.[24]

Chlamýdiové infekcie – šíria sa takmer výlučne pohlavným stykom. U žien sa obvykle vyskytujú najskôr na sliznici krčka maternice, odkiaľ sa šíria do ďalších častí pohlavných orgánov. Okrem nákazy sexuálneho partnera je možnosť prenosu ochorenia i na novorodenca. K nákaze môže dôjsť i viacerými cestami, závisí to od sexuálnych techník. Krvou sa infekcia šíri na kĺby. Prejavy u mužov sú bolestivé močenie a výtok z penisu, ženy môžu byť bez príznakov alebo majú výtok z pošvy a bolesti v podbrušku pri pohlavnom styku. Ochorenie môže mať vplyv aj na vznik onkologických ochorení v oblasti krčka maternice. Môže spôsobovať u oboch pohlaví neplodnosť, u žien mimomaternicové tehotenstvo a iné komplikácie pri tehotenstve. Liečba je antibiotikami. Ak sa nelieči prechádza do chronickej formy.

Genitálne vši – ľudovo nazývané filcky. Spôsobujú svrbenie v oblasti ochlpenia pohlavných orgánov. Okrem pohlavného styku je možný prenos aj spoločným používaním posteľnej bielizne, uterákov a podobne. Používajú sa špeciálne prípravky proti všiam. Uteráky, oblečenie a posteľnú bielizeň je potrebné vyprať v horúcej vode.

Genitálny herpes – rozlišuje sa Herpes simplex virus I vzťahujúci sa prevažne ku prejavom na koži v okolí pier a nosa a Herpes simplex II s vyššou afinitou ku genitáliám. Obidva typy môžu vyvolať infekciu v oblasti genitálu. Po rôzne dlhej dobe, nastáva výsev pľuzgierikov v oblasti pohlavných orgánov. Svrbia, neskôr bolia. Ich obsah je číry, časom sa skalí v závislosti od následnej infekcie. Dochádza k vzniku bolestivých rán, bolestivému močeniu, niekedy je zvýšená teplota. Prvý výsev sa zvyčajne stratí zhruba po dvoch týždňoch, ale vírus zostáva v tele a môže neskôr vyvolať ďalšie výsevy. Protivírusové lieky môžu zmierniť priebeh ochorenia. Ochorenie môže podmieniť vznik vážnejších zdravotných komplikácií. Niektoré formy nie sú príliš závažné, iné môžu byť až smrteľné a niektoré sú smrteľné v kombinácii s iným ochorením.

Kvapavka – gonokoky – inkubačná doba u mužov je 3 a viac dní. Prejavuje sa bolesťami pri močení, hlienovým a hnisavým výtokom z penisu. Pri neliečení môže dôjsť k fimóze alebo zúženiu močovej rúry, jej zápalu alebo zápalu semenníkov, nadsemenníkov či prostaty.

U žien je priebeh menej výrazný, ale epidemiologické riziká sú vyššie. Po inkubačnej lehote 7 dní postihuje u žien močovú rúru, krček maternice, vnútorné časti genitálu. Nebezpečné je postihnutie očí, infekcia môže byť prítomná i v konečníku. Prejavuje sa pálením pri močení, hnisavým výtokom z pošvy a močovej rúry. Hrozia pri ňom tiež sterilita, mimomaternicové tehotenstvá, kĺbové ochorenia, dokonca i zápal srdcových chlopní. Toto ochorenie podlieha povinnému hláseniu, je dobre liečiteľné antibiotikami.

Lymfogranuloma venerum – takisto sa už skoro nevyskytuje. Po počiatočnom postihnutí pošvovej sliznice alebo močovej trubice vedie k rozpadu miazgových uzlín v panve s následným vytvorením hnisavých píšťal, ktoré ústia na pokožku okolo konečníka. Včasne rozpoznané a dobre liečené ochorenie je dobre zahojiteľné.

Ľudský papilomavírus – vírus HPV. Spôsobuje bradavičky v oblasti pohlavných orgánov. Môžu narúšať základné fyziologické funkcie a môžu komplikovať pôrod. Vírus spôsobuje zmeny vedúce k vzniku rakoviny krčka maternice. Odstraňujú sa tekutým dusíkom alebo laserom. Je možnosť očkovania.

Podľa amerických vedcov z The Ohio State University je tento vírus pri striedaní partnerov a holdovaní orálnemu sexu zároveň zodpovedný za viac prípadov rakoviny hrtanu než fajčenie a alkohol.[25]

Mäkký vred – je vyvolávaný mikróbom Haemophilus Ducreyi. Prejavuje sa značným tkanivovým rozpadom na pohlavných orgánoch. Podlieha povinnému hláseniu a liečbe. U nás sa už takmer nevyskytuje.

Syfilis – vážne chronické ochorenie. Je možný aj prenos z matky na plod. Ak sa nelieči, prebieha v troch štádiách:
primárne štádium – vzniká tvrdý, nebolestivý vred v mieste prvého kontaktu (genitálie vrátane maternicového krčku, ústa, prsty na rukách, konečník) po 9 až 19 dňoch. Tekutina unikajúca zo spodku vredu je značne infekčná. O 1 až 2 týždne sa zduria lymfatické uzliny. Po niekoľkých týždňoch zdurenie opadne, ale baktérie sa rozšíria do tela. Vred sa zahojí za 2 až 3 týždne. Okolo 5. až 6. týždňa sa vytvárajú sérologicky dokázateľné protilátky v krvi.
sekundárne štádium – objavuje sa 9 až 10 týždňov od infekcie. Ochorenie sa rozšíri do celého organizmu. Vyskytujú sa červenohnedé vyrážky v oblasti trupu, končatín a slizníc, objavujú sa bolesti hlavy, zvýšené teploty a zdurenie lymfatických uzlín. Neliečené vyrážky trvajú asi 2 až 3 týždne, po čase sa môžu opakovať. Intenzita príznakov časom slabne. Toto obdobie trvá 3 a viac rokov. Zvláštnym prejavom sú zapáchajúce bradavicové útvary v miestach potenia, respektíve slizničné zmeny v oblasti úst alebo rodidiel. Sú najinfekčnejšie.
terciárne štádium – medziobdobie tzv. latentného syfilisu môže trvať až desať rokov. Tvoria sa hrbolčeky v rozličných orgánoch, ktoré majú tendenciu sa rozpadať. Vytvárajú sa vredy. Zvykne byť postihnutý centrálny nervový systém, svaly, kosti, dochádza k neurologickým a psychickým komplikáciám až demencii.

Liečba je v prvom a na začiatku druhého štádia spravidla penicilínom. Treba, aby sa preliečil i sexuálny partner. Úspešnosť liečby závisí od skorého nasadenia liekov. Neskôr choroba už vyliečiteľná nie je. Pacienti sú silne infekční. Ochorenie podlieha povinnému hláseniu.

Trichomoniáza – infekčné ochorenie. Vyskytuje sa žltozelený zapáchajúci výtok z pošvy, svrbenie a bolesti pri močení. U mužov sa príznaky nevyskytujú, ale je potrebné, aby sa i oni preliečili, aby nebola partnerka opäť nakazená. Liečba je založená na antibiotikách vo forme vaginálnych čípkov. Kúpeľ z dubovej kôry alebo tanínu zmierňuje svrbenie.

Medzi ochorenia spôsobujúce ťažkosti v oblasti pohlavných orgánov patria aj kvasinkové infekcie (kandidóza) a bakteriálna vaginóza. Mávajú ich najčastejšie ženy s imunologickými problémami alebo ženy náchylné na reinfekciu z vlastných zdrojov.

Bakteriálna vaginóza – havným pôvodcom je baktéria Gardenerella vaginalis, ktorá nahradí v prostredí pošvy prospešné laktobacily. Príznakom je homogénny mliečny vodnatý výtok s rybacím zápachom. Môžu sa vyskytnúť bolesti pri močení. Liečba pozostáva z používania antibiotík alebo vaginálnych krémov. V prípade neliečenia môže spôsobiť komplikácie s plodnosťou. Majú ju imunologicky alebo inak hendikepované ženy náchylné na reinfekciu z vlastných zdrojov.[26]

Plesňové ochorenie – mykóza, kandidóza. Čo sa týka pôvodu a šírenia, platí to čo u bakteriálnej vaginózy. Pôvodcom je kvasinková huba Candida albicans. Prejavuje sa bielym, hustým výtokom tvarohovej konzistencie, sprevádzané svrbením, sčervenaním, a napuchnutím vulvy a bolesťami pri močení. Zvyčajne ju ostatné baktérie držia pod kontrolou, ale pri cukrovke, zníženej obranyschopnosti organizmu alebo antibiotickej liečbe sa môže premnožiť.

Mykóza u mužov je často bez príznakov a muži tak môžu nevedomky napomáhať šíreniu nákazy. Je treba, aby sa preliečili. Na liečbu sa používajú protiplesňové krémy, čapíky, pesary, tabletky. Odporúča sa nosiť bavlnenú bielizeň a nenosiť tesné nohavice.

Svoje miesto medzi sexuálne prenosnými ochoreniami, respektíve ochoreniami podmienenými určitým sexuálnym životným štýlom majú i niektoré druhy rakoviny. Patrí sem napríklad rakovina krčka maternice, ktorá sa šíri vírusom a nechráni pred ňou ani kondóm.[27]

Môže sa vyskytnúť i rakovina penisu. U neobrezaných mužov k nej dochádza oveľa častejšie ako u obrezaných. Aj u partneriek obrezaných mužov sa zriedkavejšie vyskytuje rakovina krčka maternice. U žien, ktoré nežijú sexuálnym životom sa tento typ rakoviny nevyskytuje vôbec.[28]

Vyšetrenie krčka maternice sa odporúča ženám nad 20 rokov v pravidelných intervaloch raz za rok, primárne ako prevencia rakoviny.

Riziko pre ženu predstavuje taktiež vznik rakoviny prsníkov. Význam má preto samovyšetrovanie prsníkov hmatom a zrakom. V prsníkoch sa celkom bežne môžu vyskytovať hrčky, ktoré sú neškodné, môžu sa meniť a miznúť. Je ale správne vždy ísť preventívne na lekárske vyšetrenie a zariadiť sa následne podľa porady s odborníkom.

Vyskytujú sa tiež niektoré typy rakoviny úst a krku, spôsobené praktizovaním orálneho sexu. Ohrození sú najmä ľudia praktizujúci orálny sex s veľkým počtom partnerov. Zhubné bujnenie prepuká spravidla do desiatich rokov od nákazy.

Významnejšie riziko predstavuje aj hepatitída, teda infekčná žltačka (existuje viac typov). Pretože vírus je prítomný v krvi vo vysokej koncentrácii, je možnosť jeho prenosu aj pri pohlavnom styku. Ak toto ochorenie prejde do chronickej fázy končí pečeňovou cirhózou. Proti rozvinutému ochoreniu nie je zatiaľ známy účinný liek. Je však možnosť dať sa zaočkovať.[29]

Ani najlepšie používanie nepoškodeného kondómu nechráni pred pohlavnými chorobami, ktoré sa prenášajú priamym kontaktom kože, ako ľudský papilomavirus- HPV a opar herpes simplex virus – HSV. Pohlavné ochorenia ako kvapavka a syfilis sa prenášajú aj orálnym sexom, pri striedaní sexuálnych partnerov významne rastie riziko nákazy aj týmto spôsobom.[30]

„V USA sa za uplynulých dvadsať rokov počet prípadov rakoviny ústnej dutiny spôsobených HPV zdvojnásobil, vo Švédsku bol v uplynulej dekáde HPV príčinou až 90 percent prípadov týchto druhov rakoviny, pričom v 70. rokoch minulého storočia to bolo iba približne 25 percent. Vedci z The Johns Hopkins University minulý rok zverejnili výsledky štúdie, podľa ktorých je HPV vážnejšou hrozbou pre vznik rakoviny než alkohol alebo fajčenie.“

„Osoba infikovaná HPV 16, čo je kmeň spôsobujúci rakovinu hrtanu, má 14-násobne vyššie riziko vzniku tejto rakoviny. Čím viac partnerov ste mali, tým vyššie je riziko, že ste sa infikovali,“ dodáva Gillison, ktorá bola na čele tímu vedcov.[31]

Farmaceutická korporácia Merck Sharp & Dohme Idea Inc. rozbehla vo svete veľkú reklamnú kampaň na predaj vakcíny proti rakovine krčka maternice. Ide o vakcínu Silgard (známu tiež ako Gardasil). Má byť prevenciou pred vírusom HPV spôsobujúcim túto rakovinu. Ide o chorobu, ktorej sa dá úplne predísť abstinenciou a vernosťou v manželstve, zároveň vakcína chráni len proti štyrom druhom vírusu zo zhruba 100 iných druhov HPV. Je malá šanca, že vôbec pomôže. Neexistujú žiadne štúdie o dlhodobých dopadoch vakcíny. Z vedľajších účinkov, ktoré sú známe, ide o ťažké bolesti hlavy, závraty, dočasnú stratu zraku, dokonca aj vedomia. Rakovina krčku maternice predstavuje len 1 percento všetkých úmrtí žien na rakovinu. Skríningami rakovinotvorných buniek pri gynekologických prehliadkach sa podarilo znížiť mieru rakoviny krčka maternice. Súčasťou jednej vakcíny sú tri zaočkovania, ktoré ak by sa opakovali každých 5 rokov, prinesú Mercku vysoké zisky.[32]

Ročne sú hlásené štyri milióny nových prípadov chlamýdiovej infekcie v USA ( najbežnejšia pohlavná choroba v USA). Bradavice na genitáliách (condyloma acuminata ) sú spôsobené vírusom HPV – je to najbežnejšia vírusová pohlavná choroba v USA. „Ročne sa ňou nakazia asi tri milióny ľudí. Predpokladá sa, že 50% mladých žien, ktoré striedajú partnerov, sú nakazené vírusom HPV. (…) V USA je každoročne asi 1,5 milióna nových prípadov kvapavky a takmer štvrtina všetkých nakazených mužov nemá žiadne symptómy. Kvapavka môže tiež nakaziť sliznicu, tzn. i ústa.“ Syfilis, dosiahol za posledných štyridsať rokov najvyššiu úroveň. Každý rok sa v USA nakazí 40 000 ľudí. „Ak je iba v USA viac ako 100 miliónov ľudí nakazených jednou, alebo viacerými z dvadsiatich pohlavných chorôb, je nereálne očakávať, že tenký a ľahký polyuretán, alebo latex epidémiu spomalí,“ bez zmeny samotného životného štýlu ľudí.[33]

Sexuálne dysfunkcie

Stručné zhrnutie sexuálnych dysfunkcií:

Frigidita (pohlavný chlad) – výrazne znížená schopnosť pohlavného vzrušenia, postihuje nielen ženy, ale aj mužov. Príčiny môžu byť psychické, ale aj somatické (t. j. telesné, napr. hormonálne).

Vaginizmus – ide o bolestivé, kŕčovité stiahnutie svalov panvy v okolí pošvy, čo prekáža v prenikaní mužského pohlavného údu do pošvy.

Hypersexualita – je opakom frigidity, jej nositeľ má neobyčajne vysokú pohlavnú vzrušivosť.

Porucha erekcie – stoporenie pohlavného údu sa buď vôbec nedosiahne alebo sa nemôže udržať primerane dlho. Príčiny duševné prevažujú nad telesnými.

Predčasný výron semena (ejaculatio praecot) – semeno môže vychádzať niekedy už počas milostnej predohry, niekedy počas zavádzania pohlavného údu do pošvy, najčastejšie však po veľmi krátkej dobe súlože, ktorá nestačí k dosiahnutiu ženinho orgazmu. Mnohí sexuológovia v dnešnej dobe už nepovažujú predčasnú ejakuláciu za dysfunkciu.

Oneskorený výron semena – je dosť vzácny. Ejakulácia je oneskorená, alebo môže úplne chýbať. U týchto mužov sa orgazmus dostavuje aj bez výronu semena. Inokedy môže chýbať aj samotný orgazmus.

Dyspareumia – žena prežíva pohlavný styk nepríjemne. Ak sa k tomu ešte pridruží bolesť, hovoríme o algopareunii.

Neprítomnosť ženského orgazmu – nemusí ísť vždy o dysfunkciu. Určitý počet žien nie je pre orgazmus vybavených biologicky, a tak ho nijakým spôsobom nemôžu dosiahnuť. Pohlavný styk môžu prežívať príjemne a môžu byť v sexuálnom spolunažívaní spokojné. Ženský orgazmus pre ne nemusí byť nevyhnutnou súčasťou pohlavného života.[34]

——————————————-
[1] Řehák, T. SEX: šľahačka na torte, Zlaté Moravce: Liga pár páru na Slovensku, 2002, 36 s., ISBN 80-968680-8-X, s. 26.

[2] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 144.

[3] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 278.

[4] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 270.

[5] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 321.

[6] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 288.

[7] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 269.

[8] Jeffrey A.Kelly and Janet S.St.Lawrece.“Cautions about Condoms in Prevention of AIDS.“ The Lancet – Journal of the English Medical Society.7 February 1987,p.323. In: [online]. [4. 3. 2011]. Dostupné na internete: http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=22

[9] Panenstvo alebo kondómománia? Premýšľanie o panenstve a panictve. s. 16. In: Dá sa Slovensko zmeniť? Tematická príloha, s.14-16. In: Nahlas roč. 7, č. 7-8, Bratislava: Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina, 2004, ISSN 1337 – 9771.

[10] Roland F.Carey,Wiliam a.Herman Stephen M.Retta,Jean E.Rinaldi,Bruce a. Herman, and T. Whit Athey. „Effectiveness of Latex Condoms as a Barnier to Human Immunodeficienty.Virus-Sized Particles Conditions of Simulated Use.“ Sexuality Transmitted Diseases, July – August 1992,pp.230-233. In: [online]. [4. 3. 2011]. Dostupné na internete: http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=22

[11] Robert A.Hatcher,et.al. Contraceptive Technology – sixteenth Revised Edition. New York: Irvington Publishers, 1994.Table 7-3, „Prospektive Studies of Condom Breakage During Vaginal – Developed Countries: A Review of the Literature.“ p.157. In: [online]. [4. 3. 2011]. Dostupné na internete: http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=22

[12] „Evaluation of Heterosexual Partners, Children and Household Contacts of Adults With AIDS.“ Journal of the American Medical Association – JAMA. 6 february 1987. In: [online]. [4. 3. 2011]. Dostupné na internete: http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=22

[13] http://www.thebody.com/content/prev/art28493.html In: Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[14] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 270.

[15] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 287 – 288.

[16] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 287.

[17] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 140.

[18] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 291.

[19] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 290.

[20] TASR. [online]. [4. 3. 2010]. Dostupné na internete: http://www.zzz.sk/?clanok=7878

[21] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[22] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 259.

[23] Salij, J. Sex, láska, morálka. Bratislava: LÚČ, 2003, ISBN 80-7114-410-X, s. 85 – 86.

[24] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 279.

[25] Orálny sex je nebezpečnejší než fajčenie. 21.2.2011., [online]. [2. 5. 2011]. Dostupné na internete: http://www.webnoviny.sk/zdravie/oralny-sex-je-nebezpecnejsi-nez-faj/306297-clanok.html

[26] Rovňanová, L., Lukšík, I., Lukšíková Ľ. Metodická príručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl. Bratislava: Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, 2007, s. 120; Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1. (celá podkapitola, pokiaľ nie je uvedené inak)

[27] Televízne noviny, Jednotka, 19.30, 5. 10. 2008.

[28] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 65.

[29] Petr, J. Budou se muži očkovat vakcínou proti rakovině děložního hrdla? [online]. [2. 2. 2009]. Dostupné na internete: http://www.osel.cz/index.php?clanek=4211

[30] Fobert A. Hatcher,et. al. Contraceptive Technology – Sixteenth Edition. New York: Irvington Publishers,1994. In: [online]. [4. 3. 2011]. Dostupné na internete: http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=22

[31] Orálny sex je nebezpečnejší než fajčenie. 21.2.2011., [online]. [2. 5. 2011]. Dostupné na internete: http://www.webnoviny.sk/zdravie/oralny-sex-je-nebezpecnejsi-nez-faj/306297-clanok.html

[32] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[33] Brian Clowes, PhD: “ The Facts of Life „, HLI 1997. In: [online]. [4. 3. 2011]. Dostupné na internete: http://www.lpp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=22

[34] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 201; Rovňanová, L., Lukšík, I., Lukšíková Ľ. Metodická príručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl. Bratislava: Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, 2007, s. 120. (celá podkapitola, pokiaľ nie je uvedené inak)

Foto:
jscreationzs / FreeDigitalPhotos.net; renjith Krishnan / FreeDigitalPhotos.net; jscreationzs / FreeDigitalPhotos.net