Kapitola 23 – Rodina a dieťa

„Vari môže byť dôležitejšie rozprávať cudzím deťom o trojčlenke, ako vysvetľovať vlastnému dieťaťu chod vesmíru?“ (G. K. Chesterton)[1]

Zázrak nového ľudského života sa tvorí v žene. K spojeniu pohlavných buniek rodičov do prvej bunky dieťaťa dochádza v organizme matky v jej rodidlách, kam otec zavádza svoje pohlavné bunky. Je pravdou, že materstvo prináša so sebou námahu, ale prináša i neporovnateľne väčšie radosti.

Pohlavné rozdiely v psychike i tele muža a ženy, sú usmernené na odovzdávanie a rozvíjanie nového života, ktorým je dieťa. Tieto rozdiely uspôsobujú ženu a muža pre úlohu materstva a otcovstva. Psychika ženy je vo všeobecnosti charakteristická väčšou citlivosťou a trpezlivosťou. Sú to vlastnosti, ktoré prevládajú u žien a sú dôležité pre starostlivosť a výchovu dieťaťa zo strany matky. Mužova psychika je spravidla charakteristická väčšou rozhodnosťou, energickosťou a racionalizáciou. Je taká, aká je potrebná pre úlohu otca. A hoci tieto črty vystupujú aj u ženy, prevládajú u muža. O pohlavných rozdieloch v psychike a tele muža i ženy rozhodujú na začiatku chromozómy. U muža je to pár chromozómov XY, u ženy XX.[2]

Možnosti liečby pri problémoch s počatím alebo donosením dieťaťa

Táto časť je písaná viac odbornou formou, ale ženy, ktoré majú uvedené ťažkosti si v dnešnej dobe bez väčších ťažkostí doplňujúce a vysvetľujúce informácie môžu nájsť na internete.

Na začiatku treba dôkladne rozanalyzovať rodinné pomery a genetickú záťaž, prekonané ochorenia, gynekologické problémy, pátrať po užívaní návykových látok a liekov, zhodnotiť psychický stav. Vykonať starostlivé gynekologické vyšetrenie, doplnené o ultrazvukové, laparoskopické a hysteroskopické – pátrať po anatomických odchýlkach, odobrať materiál z krčka maternice na cytologické vyšetrenie a pátrať po sexuálne prenosných ochoreniach (kultivácie z krčka maternice a pošvy). Realizovať celkové vyšetrenie ženy (páru) – snažiť sa odhaliť doteraz nerozpoznané latentné ochorenia (cukrovka, štítna žľaza, celiakia, hypertenzia, ochorenie srdca, obličiek, pečene atď.). Vyšetriť pár geneticky a realizovať hormonálne vyšetrenia (hormóny podmozgovej žľazy, ovariálne, štítnej žľazy), urobiť testy na cukrovku. Hematologickým vyšetrením pátrať po krvácavých a trombofilných stavoch. Imunologickým vyšetrením pátrať po protilátkach proti spermiám, vajíčku trofoblastu, embryu, po autoimúnnych ochoreniach.

V prípadoch, kde je príčinou potrácania porucha karyotypu, pričom obaja partneri sú geneticky v poriadku, ide väčšinou o náhodný jav, ktorý si nevyžaduje liečbu alebo stačí podávanie vitamínu E a kyseliny listovej. Ak je príčina anatomická, do úvahy prichádza chirurgická liečba. Pri dokázanej hypoplázii maternice sa pomôže jej rastu hormonálnou liečbou. Ak je príčinou genetická porucha u niektorého z partnerov, šanca na úspešnú tehotnosť je problematická alebo takmer žiadna. Ženy so syndrómom polycistických ovárií môžu otehotnieť už po znížení svojej nadváhy alebo po hormonálnej liečbe. Pri nedostatočnej pripravenosti endometria a činnosti vaječníkov je potrebná liečba hormónmi. Ak sa odhalí porucha štítnej žľazy, po liečbe príslušnými hormónmi sa jej funkcia upraví a žena môže otehotnieť a porodiť. Ak je príčinou nepoznaná alebo zle kompenzovaná cukrovka, po príslušnej liečbe sa problém s potrácaním vyrieši. Po odhalení infekčnej príčiny potrácania je potrebná cielená antibiotická liečba oboch partnerov. Ak je príčinou trombofilný stav, je potrebná antikoagulačná liečba heparínom na zabránenie tvorby krvných zrazenín, ktoré upchávajú cievy v placente, a tak vyvolávajú potrat. Po objasnení imunologickej príčiny prichádza do úvahy podávanie kyseliny acetylsalicylovej s kortikoidmi, prípadne aj s heparínom. Nádejné sú výsledky štúdií o aplikácii systémovej enzymoterapie pred a počas tehotenstva.[3] Dôvod potrácania môže byť aj kombináciou jednotlivých uvádzaných príčin.

Pre otehotnenie má svoj význam poznať čas, kedy má žena plodné a neplodné dni. Okrem metód prirodzeného plánovania rodičovstva existujú na trhu ovulačné testy – tie sa dajú využiť na určenie obdobia plodných dní, teda na určenie správnej doby, kedy môže dôjsť k otehotneniu. (Nie je vhodné spoliehať sa na ovulačné testy ako na ochranu pred počatím.)

Zodpovedné rodičovstvo

Ľudské rodičovstvo má byť zodpovedné, rozumné, slobodné a z lásky. Život dieťaťu majú manželia odovzdávať vtedy, keď to chcú, a keď to rozumne uznajú za správne. Človek má aj v tomto smere, tak ako v iných oblastiach života, myslieť, plánovať, rozhodovať, aby sa nový život neobjavil na svete ako výsledok náhody alebo ako vedľajší produkt, ktorý začal existovať pri príležitosti uspokojenia zmyselnej potreby. A to všetko preto, že dôstojnosť nového človeka je taká veľká, že jediným adekvátnym vzťahom k nemu je láska.[4]

Zodpovedné rodičovstvo nie je obmedzenie rodiny, ale je to cesta radosti a spoluzodpovednosti obidvoch manželov za vedomé pozvanie a vítanie každého nového dieťaťa s láskou.[5]

Rozhodnutie o počte detí má zohľadňovať materiálne, respektíve finančné, bytové a zdravotné podmienky rodičov, aby dieťa prišlo na svet v podmienkach hodných človeka, respektíve primeraných zdravému vývoju nového jedinca. Nemá to však byť čistá kalkulácia či už s financiami alebo so zdravým, ktoré dnes máme, ale zajtra už nemusíme mať.[6]

Psychológovia tvrdia, že viac detí plánujú práve tí, ktorí sami prežili šťastné detstvo.[7] Manželia majúci skutočne objektívne dôvody k obmedzeniu počtu detí na jedno alebo dve sú dosť ojedinelí.

Známy český psychológ Zdeněk Matějček uvádza, že zvládnuteľným môže byť aj väčší počet detí. Veľkú úlohu tu však zohráva temperament detí a ich vekové rozloženie. Pri príliš vysokom počte detí, pod čím myslí najmä viac ako 8 detí v rodine, však upozorňuje, že môžu strádať buď deti, pretože rodičia sa im nebudú schopní dostatočne venovať, alebo že to môže byť príliš veľká záťaž, najmä psychická, pre samotných rodičov.[8]

Niekedy sa považuje za prekážku založenia si rodiny práve škola a štúdium partnerov. Často krát je v takých prípadoch, ale lepšie vstúpiť do manželstva a zbytočne nepredlžovať čas chodenia, pokiaľ si dvaja skutočne rozumejú. Možnosťou je používanie prirodzených metód pre vyhnutie sa počatiu, ak by dieťa znamenalo príliš vážnu záťaž, ak navyše nablízku nie je osoba (napr. stará mama), ktorá by mohla pomôcť. Nie je to však veľmi šťastný postup, hneď od vstupu do manželstva sa vyhýbať počatiu. Dôsledkom môžu byť rozličné vzťahové komplikácie i neskoršia nemožnosť počať dieťa. Rovnako platí, že sexuálne kontakty aj v takomto vzťahu majú prebiehať s otvorenosťou a odovzdanosťou pre prijatie dieťaťa, ak dôjde k počatiu. Nikdy by sa nemalo stať, že človek položí kariéru pred dieťa a pred jeho dôstojné počatie a prijatie. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že skĺbiť štúdium aj so starostlivosťou o viac detí nie je nič nemožné.

Nenechajte „sa ovplyvniť materializmom, často aj zo strany rodičov, ktorí čakajú, že najprv vyštuduješ, potom začneš zarábať a až keď našetríte na byt, tak sa zoberiete. Ani tvoji rodičia možno tak nezačínali, ale spoločne v manželstve získali byt, vybudovali firmu, či urobili kariéru.“[9]

Argument, že pre celkové zvýšenie pôrodnosti v štáte je rozhodujúce zlepšenie sociálnej a ekonomickej situácie príliš neobstojí. Príkladom je Nemecko, ale i ďalšie vyspelé štáty. Nemecko, ktoré patrí medzi top najvyspelejšie ekonomiky sveta má najmenej detí v Európe. Podľa štúdie spolkového štatistického úradu žije v najľudnatejšom štáte EÚ iba 16,5 percenta ľudí mladších ako 18 rokov. Predpoklad, že jasle by mohli motivovať mať dieťa popri kariére stojí na vode. Východ Nemecka (zhruba polovica detí do troch rokov v jasliach) so zdedenou rozsiahlou infraštruktúrou jaslí z čias NDR má o poznanie nižšiu pôrodnosť oproti západu krajiny (23% detí do troch rokov je tu v jasliach).[10]

Príprava na príchod dieťaťa

Aj keď je dieťa chcené a očakávané, ťažko je hneď sa prispôsobiť jeho existencii. Veď ešte nedávno nebolo. Tento proces oveľa ostrejšie prebieha v psychike rodičov, ktorí s počatím dieťaťa nerátali.[11]

Navyše mnohí ľudia nemajú dostatočné znalosti o výchove detí a čo je horšie, nepociťujú ani potrebu sa v tejto oblasti vzdelávať. Domnievajú sa, že dieťa potrebuje predovšetkým dobre jesť, vhodne sa obliekať a byť dobre telesne ošetrované. Celá príprava na príchod dieťaťa potom spočíva v tom, že sa s veľkým úsilím zháňa nový kočík a veci potrebné pre novorodenca.[12]

Rovnako sa neraz zabúda na pestovanie láskyplného vzťahu manželov, ktorý je neodmysliteľný pre správny vývin dieťaťa v tele matky. Správna telesná, psychická i duchovná aktivita manželov kladne pôsobí na zdravý vývoj bábätka v brušku matky. Mnohí si to neuvedomujú, ale prenatálny, vnútromaternicový vývin dieťaťa v tele matky má nesmierny význam pre jeho ďalší život. Tam sú kladené základy mnohých predispozícií , respektíve predpokladov či už dobrých alebo zlých – ako sú rôzne psychické či fyzické prednosti a poruchy. Pôrod zďaleka nie je takým predelom ako by sa zdalo, uvádzajú Matějček a Lengmeier.[13]

Dnes tehotenstvo alebo novorodenecké obdobie prebiehajú často v kríze. Spôsobuje to nesprávna príprava na tieto obdobia, nesprávna výživa, dlhotrvajúca práca, stresové situácie, preťažovanie. Dobré prežívanie tehotenstva môže omladiť a upevniť matku duševne i telesne a je príležitosťou k rastu a upevneniu pút medzi manželmi. Muž má chrániť ženu pred duševným a telesným vyčerpaním. Aby to bolo možné, muž musí poznať a prispôsobiť sa základným biologickým a psychologickým skutočnostiam vyskytujúcim sa u ženy, aby s ňou mohol dobre prežívať tehotenstvo, pôrod, dojčenie i ošetrovanie a výchovu dieťaťa. K tomu musí mať predovšetkým morálne predpoklady a zodpovednosť, vyplývajúce zo skutočnej lásky, čím oplýva len duševne zrelý muž.[14]

Za splnenie rodičovského poslania sú zodpovední predovšetkým samotní rodičia. Preto túto úlohu nemožno prekladať ani na plecia starých rodičov (alebo štátu), aj keď ich pomoc je určite vítaná a mala by byť samozrejmou súčasťou vzájomnej rodinnej opory.

Napriek rozhodujúcej zodpovednosti za dieťa na strane rodičov, isté povinnosti má aj štát, ktorý má vytvárať rodine podmienky na dobrý život a na podporu zdravej rodiny.[15]

Starostlivosť o dieťa v skratke

Dieťa v útlom detstve absorbuje do seba ako špongia každú láskavosť, úsmev alebo nové slovo, ktoré počuje. Rovnako tak citlivo absorbuje aj každé zlo, ktoré môže potom neskôr u neho vyplávať na povrch.

Pre zdravý vývoj človeka je potrebné, aby v rodine počas detstva a mladosti zažíval láskyplný vzťah medzi rodičmi a taktiež rodičov k nemu.[16]

„V rodine sa ako v jedinom prostredí, dieťa prirodzeným spôsobom učí vzorom mužského a ženského správania. Identifikáciou a napodobňovaním preberá podstatné atribúty roly ženy a muža, manželky a manžela, matky i otca.“[17]

„Ako rizikové faktory neuróz a porúch správania detí sa ukazujú okrem nestability rodiny najmä nízky vek matky, dochádzka dieťaťa do jaslí a denný pobyt dieťaťa v materskej škole dlhší ako sedem hodín.“[18]

Príčin umiestňovania detí do jaslí je viacero. Patrí medzi ne slabé ohodnotenie žien na materskej a celkové nastavenie systému tak, že ženy sú stále viac motivované dieťa odložiť do inštitúcie a zamerať sa radšej na svoju profesijnú realizáciu. Ochota nedať dieťa do jaslí však závisí do značnej miery od vzťahu k dieťaťu, od matkiných zásad, vedomostí a od jej obetavosti. Výskum robený na University of Rochester Medical Center ukázal, že vystavenie malých detí dočasnému alebo častejšiemu odlúčeniu od rodičov, vo veku než začnú chodiť do škôlky, vedie k neskorším problémom s učením. Americký psychológ Dobson tvrdí, že deti, ktoré trávia v predškolských zariadeniach viac ako 30 hodín týždenne, sú neprispôsobivejšie, agresívnejšie a náročnejšie, častejšie sa zapájajú do bitiek, prejavujú krutosť a zákernosť, šikanujú iných, veľa hovoria a dožadujú sa okamžitého splnenia svojich požiadaviek, takisto to ovplyvňuje aj ich fyzické zdravie.[19]

V knihe od Kocha a najznámejšieho českého psychológa Matějčeka – „Psychologie a pedagogika dítěte“, sa možno dočítať, že deti odtrhnuté od materskej osoby reagujú mrzutosťou, plačlivosťou, volajú po rodičovi, boja sa neznámych ľudí alebo odmietajú ich prítomnosť výbuchmi zlosti. Po čase sa tento stav môže vyvíjať smerom k zoslabnutiu záujmu o okolie až k apatii. Takže to čo sa javí viacerým rodičom ako prejav osamostatňovania sa dieťaťa, môže byť výsledkom jeho emocionálneho strádania. Pokiaľ deti prežijú svoje detstvo šťastne, je väčšia nádej, že raz tiež pripravia šťastné detstvo svojim potomkom, hovorí profesor Matějček.[20]

Je krátkozraké myslieť si, že dávaním detí do jaslí pomôžeme ekonomike. Z krátkodobého hľadiska zvýšenie počtu detí vychovávaných jasľami môže byť ekonomicky výhodnejšie, ale z dlhodobého hľadiska produkovanie ľudí, ktorí nebudú po emocionálnej stránke dostatočne vyrovnaní, prinesie neskôr aj ekonomické škody.

Aby dieťa malo na svete rovnaký pocit bezpečia ako v tele matky, je potrebné láskyplné a jemné zaobchádzanie a pokojné, vľúdne prostredie i stály kontakt s matkou. Po narodení je pre dieťa veľmi prospešné a nenahraditeľné dojčenie. Materské mlieko je pre dieťa najlepším a najhodnotnejším pokrmom. Je to pokrm prispôsobený potrebám vývoja dieťaťa. Dojčenie nemá unikátny význam len pre jeho výživový prínos, ale aj z hľadiska blízkosti matky.[21]

Okrem toho, že má byť rodič dieťaťu dobrým vzorom, mal by si dokázať nájsť pravidelne čas na hru alebo spoločnú tvorivú prácu s dieťaťom. Pre zdravý vývoj a výchovu dieťaťa je potrebný očný kontakt s rodičom, fyzický kontakt (objatie alebo pohladenie), sústredená pozornosť ako napríklad spoločný rozhovor a vedenie k disciplíne. Sú to zároveň prejavy lásky zo strany rodičov.[22] „Duševný vývoj dieťaťa závisí na primeranom individuálnom uspokojovaní jeho základných psychických a citových potrieb.“[23]

Pri výchove, najmä pri ťažšie zvládnuteľných deťoch hrá jednu z najvýznamnejších úloh zásadovosť rodiča. Prejavuje sa napríklad tým, že keď rodič niečo dieťaťu prikáže, dokáže trvať na tom, aby to dieťa naozaj splnilo.

Jedinci vychovávaní v detstve bez autority, ju hľadajú v neskoršom veku v skupinách, ktoré im dávajú pevné hranice a oporu, napríklad v určitej partii alebo gangu.[24]

V dnešnej dobe sa vedú polemiky o potrebe používania fyzických trestov pri výchove. Aj medzi odborníkmi sú na túto tému rôzne názory. Pristúpenie k takejto forme trestu je považované viac menej za určité zlyhanie. Môžu sa však vyskytnúť špecifické situácie, kedy „výchovná na zadok“ sa v danej situácii javí ako najúčinnejšie riešenie. Vždy by to však malo zostať len krajným riešením.

Pár myšlienok na záver

Mať vlastné deti je veľký dar. Rozprávať by o tom vedeli snáď najviac tí, ktorí túžia po deťoch, ale ich nemôžu mať. Chce to však aj veľkú obetu, no keď je materstvo a otcovstvo dobre prežívané, stojí to za to.

Rodičia sú pre deti najmä vzorom a tieto vzory si deti prenášajú do svojich vlastných budúcich rodín. Mnohí, ale nevedia alebo nechcú vedieť a počuť o tom, že základnou výchovnou metódou má byť sebavýchova.[25]

Tvrdenie, že podľa Cirkvi je jediným správnym momentom pre sex snaha splodiť dieťa je mýtus. Ján Pavol II. napríklad hovorí, že ak je túžba po dieťati jediným dôvodom pohlavného styku s manželom/manželkou, hrozí použitie partnera ako prostriedku k dosiahnutiu tohto cieľa, namiesto toho, aby bol tento akt prejavom milovania človeka.[26]

Láska v rodine vo vzťahu medzi manželmi i vo vzťahu k deťom je nenahraditeľnou podmienkou dobrého vývinu dieťaťa. Láska sa prejavuje i tým, že si vedia jednotliví členovia rodiny na seba nájsť čas, čo môže byť práve v dnešnej dobe neľahkou úlohou. Platí však, že čo človek miluje, na to si čas nájde. Ak miluje prácu vie si nájsť čas na prácu, ak alkohol, nájde si čas na alkohol. Pokiaľ rodič miluje svoje deti a partnera, dokáže si vyhradiť primeraný čas práve na nich.

Čo sa týka otázky, kedy je najvhodnejší vek pre ženu na to, aby mala dieťa, je to zhruba medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom. Nebezpečenstvo rizikovej tehotnosti narastá po 35. roku veku ženy, znižuje sa však, ak je budúca matka v dobrej kondícii a je zdravá. Žena rodiaca v príliš mladom veku sa vystavuje riziku, že sa jej napríklad narodí dieťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou.[27]

V období tehotenstva sa niektorí obávajú, že pohlavný styk môže dieťaťu ublížiť. V istých prípadoch môže byť takéto riziko zvýšené, avšak ak gravidita prebieha normálne, potom sa netreba obávať pohlavných stykov ani v tomto čase. Dieťa je totiž chránené tekutinou (plodovou vodou), ktorá ho obklopuje.[28]

Pre veriacich

Boh pozýva a oprávňuje rodičov prostredníctvom pohlavných orgánov spolupracovať so sebou pri rozmnožovaní ľudského života s jediným cieľom, a tým je aby ďalší ľudia mali možnosť zažiť Lásku. To je najhlbší zmysel pohlavia v človeku. Človek má byť počatý a prijatý s láskou, ako dar prichádzajúci od Boha.[29]

Veriaci rodičia by si mali byť vedomí, že sú pozvaní, aby mali vlastné deti a ich počet by nemali umelo, neodôvodnene obmedzovať. Mali by počítať aj s pomocou Boha, ktorý ráta s počatým dieťaťom. Nemali by odmietať alebo obmedzovať možnosť mať vlastné deti ani kvôli pozitívnej túžbe prijímať opustené deti napríklad z detských domovov, čo je samo o sebe za špecifických podmienok vec chvályhodná.

—————————————-
[1] Chesterton, K. G. Čo je na svete zlé. In: Eldredge, J., Eldredge, S. Očarujúca. Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2006, ISBN 80-968638-9-4, Bratislava, s. 239.

[2] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 16-17.

[3] Mama a ja. Dostupné na internete: http://www.mamaaja.sk

[4] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 38.

[5] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 39-40.

[6] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 39.

[7] Matějček, Z. Rodiče a deti. Praha: Avicenum, 1989, s. 258.

[8] Matějček, Z. et al. Osvojení a pěstounská péče. Praha: Portál, 2002, s. 126.

[9] Čo škola neučí. [online]. [citované: 27. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.coskolaneuci.sk

[10] Deutschland ist das kinderärmste Land Europas. 3.8.2011., [online]. [26.8.2011]. Dostupné na internete: http://www.welt.de/politik/deutschland/article13524542/Deutschland-ist-das-kinderaermste-Land-Europas.html

[11] Salij, J. Sex, láska, morálka. Bratislava: LÚČ, 2003, ISBN 80-7114-410-X, s. 76.

[12] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 11.

[13] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 34, 51

[14] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 14, 15.

[15] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 39.

[16] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 31.

[17] Šatánek, J. Výchova k manželstvu a rodičovstvu v rodine. s. 105. In: Šatánek, J. Rodinné prostredie ako faktor socializácie a personalizácie osobnosti dieťaťa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2004, s. 104-113.

[18] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 35.

[19] Dobson, J. Výchova chlapcov, Bratislava: Porta libri, 2003.

[20] Koch, J. – Matějček, Z. Psychologie a pedagogika dítěte, Praha: Státní zdravotnícke nakladatelství, 1960.

[21] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 153.

[22] Campbell, R. Potřebuji tvou lásku. Praha: Návrat domů, 1994.

[23] Šatánek, J. Súčasná rodina a jej premeny. s. 99In: Šatánek, J. Rodinné prostredie ako faktor socializácie a personalizácie osobnosti dieťaťa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2004, s. 91-103.

[24] Matějček, Z. – Dytrych, Z. Jak a proč nás trápí děti. Praha: Grada Publishing, 1997, s. 42.

[25] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 31.

[26] Ján Pavol II. Láska v rodinách. 233. In: West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 64.

[27] Veľká kniha o matke a dieťati. Bratislava: Perfekt, 2002, 264 s., ISBN 80 – 8046 – 192 – 9, s. 10.

[28] Veľká kniha o matke a dieťati. Bratislava: Perfekt, 2002, 264 s., ISBN 80 – 8046 – 192 – 9, s. 27.

[29] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 17-18.

Foto:
photostock / FreeDigitalPhotos.net; Louisa Stokes / FreeDigitalPhotos.net; Salvatore Vuono / FreeDigitalPhotos.net; Sharron Goodyear/ FreeDigitalPhotos.net; Clare Bloomfield/ FreeDigitalPhotos.net; africa / FreeDigitalPhotos.net