Príloha – Symptotermálna metóda v skratke

1. Vhodní kandidáti na využívanie metód PPR

Metódu PPR možno na jednej strane využívať k vyhnutiu sa počatiu, ale aj ako pomocný prostriedok pri snahe otehotnieť. V neposlednom rade plní tiež diagnostickú úlohu, kedy nám daná metóda PPR pomáha nájsť príčinu, ak telo ženy signalizuje určitý problém v súvislosti s plodnosťou.

Ak hovoríme o vyhnutí sa počatiu, PPR je určená pre partnerov (oboch), ktorí sú ochotní spolu komunikovať o týchto veciach a rozhodnutí dodržiavať sexuálnu abstinenciu v plodnom období. V súvislosti s túžbou otehotnieť, pomáha PPR odhaliť prípadný problém (čo v sebe zahŕňa aj diagnostickú úlohu PPR), a zároveň nájsť najvhodnejší čas na počatie dieťatka.

2. Symptotermálna metóda (STM)

Symptotermálna metóda je v súčasnosti najmodernejšou a najspoľahlivejšou metódou PPR. Bola vypracovaná v Nemecku v rámci vládneho programu tímom odborníkov, podložená laboratórnymi a ultrazvukovými vyšetreniami. Založená je na sledovaní bazálnej telesnej teploty (BTT) a niektorého z príznakov plodnosti – hlienu produkovaného maternicovým hrdlom, príp. krčku (cervix). Počas menštruačného cyklu žena zbiera tieto informácie, a zároveň ich vyhodnocuje podľa pravidiel tejto metódy. Takto dokáže na vlastnom menštruačnom cykle rozlíšiť plodné a neplodné obdobie.

Spoľahlivosť danej metódy nám určuje PI (Pearlov index), čím je jeho hodnota nižšia, tým je daná metóda spoľahlivejšia. V roku 1994 bolo v Nemecku sledovaných 13321 cyklov, a spoľahlivosť STM na základe tohoto výskumu zodpovedala hodnotám PI v rozmedzí 1,7 – 4,3[1] (na porovnanie PI hormonálnej antikoncepcie sa pohybuje v intervale od 1,1 do 13,2).[2]

2.1. Výhody/nevýhody STM oproti rôznym formám antikoncepcie

Základný rozdiel medzi STM, resp. PPR, oproti iným formám antikoncepcie spočíva najmä v postoji k prirodzenosti. Pri PPR partneri rešpektujú prirodzenosť, ktorú človek dostal. Majú informácie o tom, kedy existuje možnosť počať, a v danej chvíli slobodu rozhodnúť sa. Naproti tomu antikoncepcia (kontracepcia /z latinského „proti“, „počať“/) je prejavom snahy nielen zabrániť počatiu dieťaťa, ale môže mať dokonca abortívny (potratový) účinok. Prirodzenosť muža a ženy teda vôbec nie je rešpektovaná, a najmä pri hormonálnej antikoncepcii, kedy je dokonca narušená (z čoho môžu vyplývať i určité zdravotné riziká).

Teda výhodou STM je jej dostupnosť (najmä finančná), absencia negatívnych zdravotných dôsledkov na žene i na potenciálnom dieťati, absencia abortívnych (potratových) vplyvov. Ako o nevýhode hovoria niektorí o disciplinovanosti v súvislosti so zbieraním informácií potrebných na vyhodnocovanie (meranie BTT, sledovanie hlienu), a tiež sexuálnej abstinencii v plodnom období (v tomto prípade je však relatívne hovoriť o nevýhode).

2.2. Základné východiská STM

STM vychádza z vyhodnocovania prirodzených príznakov plodnosti, ktoré môžeme sledovať na tele ženy v priebehu menštruačného cyklu, v kombinácii s pravidlami vytvorenými na báze dlhodobých štúdií. Priebeh cyklu môžeme sledovať na obrázku.

Tu vidíme aj základné príznaky, ktoré sú merateľné a sledovateľné ženou samotnou, a ktoré využíva STM k určeniu plodných a neplodných dní – teplota, hlien[3]. Tieto príznaky sa vyhodnocujú prostredníctvom pravidiel STM, ktoré nemeckí vedci dlhodobo overovali. Ide o pravidlá na určenie začiatku a konca plodného obdobia.

Ak si celý cyklus rozdelíme na základe plodných a neplodných dní, získame neplodné obdobie na začiatku cyklu, plodné obdobie, a neplodné obdobie na konci cyklu. (Treba pripomenúť, že celý cyklus samozrejme zaznamenávame do záznamového hárku, pričom je vhodné používať určité štandardné označenia – pre prípadnú konzultáciu.)

Pravidlá používané pri určení začiatku plodného obdobia zahŕňajú individuálnu dĺžku cyklov ženy, skúsenosť ženy, a najmä životnosť spermií. Dĺžku tohto neplodného obdobia na začiatku cyklu nám určujú pravidlá prvých 5 dní, mínus 20, mínus 8. Ich použitie sa viaže na konkrétny prípad, a žena už pred začatím cyklu vie, od ktorého dňa začína byť plodná. Toto neplodné obdobie na začiatku cyklu môže byť u rôznych žien rôzne dlhé i napriek tomu, že použili rovnaké pravidlo.

Pravidlo prvých 5 dní – toto pravidlo používame pokiaľ ešte nemáme dostatočný počet odsledovaných cyklov /t.j. počas prvých 12 cyklov; okrem prvého učebného cyklu, kedy sa plodné obdobie na začiatku cyklu začína už od prvého dňa menštruačného krvácania/. Uplatnenie tohto pravidla znamená, že žena je prvých 5 dní cyklu neplodná /t.j. prvých 5 dní od prvého dňa menštruačného krvácania/, ak:
má v týchto dňoch pocit „sucha“, alebo „nič“; nesmie byť pozorovaný žiadny hlien
sa cyklus začal pravým menštruačným krvácaním /t.j. v predchádzajúcom cykle bol potvrdený vzostup bazálnej telesnej teploty/

!!! Pravidlo mínus 8 má prednosť pred týmto pravidlom, to znamená, že ak dôjde k 1.dňu potvrdeného vzostupu BTT 12. deň, alebo skôr, počíta sa posledný neplodný deň na začiatku cyklu podľa pravidla mínus 8, aj keď ešte neprebehlo sledovanie v 12 cykloch.

Pravidlo mínus 20 sa používa na určenie neplodného obdobia na začiatku cyklu, a to tak, že z dĺžky najkratšieho cyklu odpočítame 20. Výsledkom je počet neplodných dní na začiatku cyklu. Toto pravidlo používame, ak:
má žena v týchto dňoch pocit sucha, alebo nič, teda nepozoruje žiadny hlien;
bol v predchádzajúcom cykle potvrdený vzostup BTT;
poznáme dĺžku predchádzajúcich 12 cyklov, ale nemáme zaznamenaných 12 teplotných kriviek;

!!! Pravidlo mínus 8 má prednosť pred pravidlom mínus 20, to znamená, že ak podľa pravidla mínus 8 vypočítame posledný neplodný deň na začiatku cyklu ako skorší, než pri pravidle mínus 20 /aj keď ešte nemáme odsledovaných 12 teplotných kriviek/, rešpektujeme ako posledný neplodný deň na začiatku cyklu tento skorší deň.

Pravidlo mínus 8 používame na určenie posledného neplodného dňa na začiatku cyklu. Vypočítame ho tak, že odpočítame 8 odo dňa najskoršieho potvrdeného vzostupu BTT za posledných 12 cyklov. Pre používanie tohto pravidla platí:

• v dňoch vypočítaných podľa tohto pravidla nie je pozorovaný žiadny hlien, a žena má pocit sucha, alebo 0;

• predpokladom je vzostup BTT v predchádzajúcom cykle;

!!! toto pravidlo má prednosť pred pravidlom mínus 20, a pravidlom prvých 5 dní, i napriek tomu, že nie je ešte odsledovaných 12 teplotných kriviek (t.j. pri používaní pravidiel prvých 5 dní a mínus 20, používame zároveň aj pravidlo mínus 8 pre kontrolu – čiže ak číslo, ktoré vypočítame týmto pravidlom, je nižšie ako číslo, ktoré sme vypočítali pravidlom 5 dní, -20, použijeme pravidlo -8.

Začiatok plodného obdobia nám teda udá koniec neplodného obdobia na začiatku cyklu, avšak ako dlho trvá toto obdobie, to žena na začiatku cyklu nevie, keďže každý cyklus môže byť iný, a môžu naň vplývať rôzne (i nepredvídateľné) faktory. STM však ráta s akoukoľvek situáciou, či komplikáciou. Určenie dĺžky plodného obdobia súvisí so sledovaním a vyhodnocovaním hlienu a BTT.

2.3. Sledovanie a vyhodnocovanie hlienu a BTT

2.3.1. Hlien

Žena si počas celého cyklu sleduje a zaznamenáva kvalitu, vzhľad hlienu (H) a pocity s ním súvisiace. Súčasne (každý deň) si to zapisuje do záznamového hárka a vyhodnocuje. (Ako väčšinou prebieha „vývin“ hlienu môžeme vidieť na obrázku zaznamenávajúcom priebeh cyklu.) Hlien sledovaný v čase ovulácie môžeme nazvať, v súvislosti s možnosťou počať, najkvalitnejším (H+). Posledný deň, kedy sme mohli pozorovať takýto hlien, alebo pocity s ním súvisiace (na nasledujúci deň už bola kvalita hlienu, aj pocity zhoršené) označujeme ako vrchol hlienu (označujeme ho trojuholníkom). Tento deň nám oznamuje, že v blízkom čase prebehla, prebieha, alebo prebehne ovulácia. Po tomto dni by sa žena mala ešte 3 dni považovať za plodnú. (Samozrejme nesmieme zabudnúť na syntézu vyhodnotenia hlienu a BTT, keďže sledujeme dva príznaky plodnosti.) (Ako to vyzerá v štandardnom cykle môžeme vidieť v tabuľke.)

2.3.2. Bazálna telesná teplota

Na objektívne sledovanie bazálnej telesnej teploty je potrebné dodržať určité predpoklady: teplotu meriame v telesných dutinách /ústa, pošva, konečník/ rovnakým teplomerom, pričom dodržiavame rovnaký čas a miesto merania počas celého cyklu; Okolnosti, ktoré by mohli BTT ovplyvniť vždy zaznamenávame. (Priebeh BTT v bežnom ovulačnom cykle môžeme vidieť na obrázku popisujúcom priebeh cyklu.) Teplotu si meriame ihneď po prebudení a zaznamenávame do záznamového hárku (tabuľky). Poslednú hodnotu porovnávame vždy so šiestimi predchádzajúcimi hodnotami. Ak je vyššia, môže to signalizovať prebehnutú, prebiehajúcu, alebo prichádzajúcu ovuláciu. Toto nám však potvrdia až nasledujúce dve zvýšené merania, pričom posledné z nich by malo byť aspoň o 0,2°C vyššie ako najvyššie zo šiestich meraní (táto hodnota nám udáva líniu), s ktorými sme tieto tri porovnávali. (Ako to vyzerá v štandardnom cykle môžeme vidieť na obrázku.)

Ak nám posledné 3 dni potvrdili vzostup BTT podľa spomínaných pravidiel, môže sa žena na ďalší deň považovať za neplodnú. (Ak urobí syntézu s vyhodnotením hlienu, a prebehol vrchol i nasledujúce 3 dni, považuje sa za neplodnú už v ten deň večer).

Samozrejme, že nie vždy musí byť priebeh BTT takýto ideálny, STM však ráta aj s výnimkami.[4]

Ak nám tretí deň zvýšených hodnôt BTT potvrdí koniec plodného obdobia, nastáva neplodné obdobie. Toto čiastočne koreluje s druhou fázou cyklu, ktorá je väčšinou u všetkých (zdravých) žien rovnako dlhá – 12-16 dní od prvého dňa potvrdeného vzostupu BTT (táto fáza sa nazýva aj luteálnou, alebo fázou žltého telieska, pretože súvisí s jeho životnosťou). Po tomto čase buď nastane pokles BTT a menštruácia, alebo ak prišlo k počatiu, BTT sa drží na úrovni okolo 37°C (nad líniou) a je možné potvrdiť tehotenstvo.

2.4. STM v špecifických situáciách

U mnohých ľudí PPR vyvoláva pochybnosti v súvislosti s nepravidelnými cyklami, alebo špecifickými životnými situáciami. STM však ráta aj s nepravidelnými cyklami, či s tým, že žena môže byť chorá, pracovať na zmeny, v noci vstávať k dieťaťu, atď., a pri správnom používaní sa nezníži jej spoľahlivosť. Nedostatkom pre niekoho by možno mohlo byť to, že ak žena ochorie (najmä ak má horúčku) v čase ovulácie, dĺžka plodného obdobia sa môže o pár dní predĺžiť pre nedostatok objektívnych informácií. Čo sa týka žien pracujúcich na zmeny, úspešne túto metódu používajú aj tieto ženy, chce to od nich možno trochu viac praxe. Zatiaľ sme sa nestretli so ženou, ktorá by STM chcela používať, ale z objektívnych dôvodov by to nebolo možné.

2.5. STM v období dojčenia

Dojčenie je v súvislosti s plodnosťou špecifická a veľmi individuálna situácia, keďže pri dojčení je produkovaný hormón prolaktín, ktorý svojim vplyvom spôsobuje skracovanie luteálnej fázy, až potlačenie ovulácie. Tento vplyv je však veľmi individuálny, preto niektoré dojčiace matky menštruujú aj pri plnom dojčení už 8.týždeň po pôrode a iné napríklad až po roku. Napriek týmto rozmanitostiam je možné používať túto metódu aj v čase dojčenia, ale za špecifických podmienok .

Z hľadiska dojčenia rozlišujeme v súvislosti s STM dve skupiny žien:

– plne dojčiaca (dojčí podľa potrieb dieťaťa, minimálne však 6krát denne, z toho aspoň raz v noci; pričom dieťa neprijíma inú stravu). Tieto ženy môžu rátať s tým, že min. 10 týždňov po pôrode budú neplodné (za predpokladu, že nenastalo krvácanie). Pravdepodobnosť otehotnenia pod 1%.

– čiastočne dojčiaca, nedojčiaca (nedojčí, alebo častosť dojčenia je nízka). Táto žena môže rátať s nástupom plodnosti od 4. týždňa po pôrode.

Teda v týchto prípadoch sa žena do štyroch/desiatich týždňov nemusí sledovať (ak nenastalo krvácanie). Potom je vhodné začať si merať BTT, a sledovať hlien. Pokiaľ žena nebude ovulovať, jej teplota bude rôzna – „nehodnotiteľná“, preto sa orientuje len podľa hlienu. Väčšina žien pociťuje sucho, a nevidí žiaden hlien. S možným nástupom plodnosti sa začne hlien objavovať, je kvalitnejší, prípadne nastane krvácanie. Vtedy by sa mala žena považovať za plodnú.

Potom môžu nastať dva prípady:

– súčasne so zvyšovaním kvality hlienu sa dostaví aj vzostup BTT – potom syntézou príznakov hlienu a BTT určíme koniec plodného obdobia podľa bežného postupu a pridáme k tomu ešte jeden plodný deň. Nasledujúci cyklus už postupujeme podľa bežných pravidiel STM.

– BTT je naďalej „nehodnotiteľná“ – potom posledný deň kvalitnejších hlienových príznakov považujeme za vrchol hlienu. K nemu prirátame ešte 4 plodné dni a na piaty sa žena môže považovať za neplodnú.

Nesmieme však zabudnúť na to, že po pôrode sa celý cyklus môže zmeniť, preto je nutné začať so STM odznova, akoby sme ju pred pôrodom vôbec nepoužívali. (Toto upozornenie sa vzťahuje najmä na používanie pravidiel -8, -20, +5 dní.)

2.6. Laktačná amenorhea

Existuje tiež jedna metóda PPR, určená špeciálne pre dojčiace ženy, ktorá sa nazýva Laktačná amenorhea (LAM). Ako aj z názvu vyplýva, vychádza z toho, že žena v dôsledku laktácie nemenštruuje, a teda je neplodná. Samozrejme za určitých podmienok:

– dojčí plne, alebo takmer plne, s prestávkami medzi dojčením do 6 hodín;

– zatiaľ nenastala menštruácia;

– je menej ako 6 mesiacov po pôrode;

– odporúča sa kontakt s inštruktorom LAM.

Za týchto podmienok je pravdepodobnosť počatia do 2%.

2.7. Túžba po dieťatku a STM

Ak sa vrátime k podstate STM, uvedomíme si, že táto metóda nám v prvom rade našepkáva, čo sa deje v tele ženy, či je všetko v poriadku. Mnohí lekári konzervatívne očakávajú ovuláciu na 14. deň, a ak sa nedostaví, hovoria o anovulačných cykloch, čo následne hormonálne riešia. V súvislosti s počatím nemusí byť komplikáciou, že žena máva napr. 40-dňové cykly; ak v tomto čase nájdeme ovuláciu, a menštruácia nastane 12-16 dní po nej, je tu predpoklad na prirodzené počatie. Veľmi častý problém s otehotnením mávajú ženy, ktoré majú luteálnu fázu skrátenú (t.j. menej ako 12 dní), čo spôsobuje, že sliznica maternice sa nedokáže dostatočne vytvoriť, a tak sa oplodnené vajíčko nemôže uchytiť a nastáva raný potrat, ktorý si žena ani nemusí uvedomovať. Toto nám STM dokáže pomôcť odhaliť. Mnohokrát ani nie je potrebné podstúpiť liečbu, stačí vylúčiť stres, a užívať vhodné vitamíny (najmä B,C, príp. E), a minerály (najmä selén, zinok, železo), alebo prírodné produkty (napr. Chloremax), či tie, ktoré sú konkrétne určené na úpravu cyklov (napr. Sarapis, ).

Často sa prostredníctvom STM zistí, že cyklus ženy je v poriadku, a vtedy je vhodné, aby sa aj muž pripravil na možné počatie, pretože rôzne faktory môžu ovplyvniť aj jeho plodnosť. Odporúča sa mu vyhýbať saune a horúcim kúpeľom, nosiť voľné oblečenie, odbúrať stres, vyvážene sa stravovať, prečistiť organizmus (napr. Chloremax), prípadne stravu doplniť najmä o selén a zinok (napr. Selén plus).

Myslím, že až keď toto všetko pár podstúpi, cyklus sa neupraví, želané tehotenstvo sa nedostaví, až potom nastáva čas navštíviť lekára, a podstúpiť komplexnejšiu diagnostiku a liečbu.

Cieľom brožúry bolo poskytnúť v skratke základné informácie o Symptotermálnej metóde prirodzeného plánovania rodičovstva. Keďže je náročné kompletne sa naučiť používať túto metódu len na báze spomínaných informácií, môžete si konkrétnejšie informácie nájsť na http://www.elep.sk. Záznamový hárok si je možné stiahnuť buď na stránke elep.sk alebo tu: https://www.dropbox.com/s/g3rvo23iak7e8ql/Zaznamovy%20harok.xls

Ponúkame tiež kurzy pre páry i skupiny; osobné, telefonické, alebo emailové konzultácie.

Podľa materiálov CENAPu spracovala Mgr. Eva Šarközyová

ELEP – občianske združenie pre prirodzené plánovanie rodičovstva

www.elep.sk

eva@elep.sk

0903 352 450

———————————————————-
[1] Vo všetkých prípadoch počatia bol pohl. styk v plodnom období, išlo teda o chybu užívateľa.

[2] Zdroj: MUDr. Lázničková, L.: Umělá kontracepce. 2000

[3] Existuje aj možnosť sledovať a vyhodnocovať kvalitu krčka (čípku), Toto samovyšetrenie má napomôcť, ak sa nedarí sledovať a vyhodnocovať hlien.

[4] Bližšie informácie na www.elep.sk, alebo kontaktujte ELEP – ppr@stonline.sk; 0903352450

Príloha bola publikovaná s dovolením elep.sk

Foto:
Stuart Miles / FreeDigitalPhotos.net; photostock / FreeDigitalPhotos.net; photostock / FreeDigitalPhotos.net