Tranzície transsexuálov sú podporou ich psychosexuálnej poruchy, nie pomocou

Transsexuál je osoba trpiaca transsexualizmom alebo transsexualitou. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) účinnej na Slovensku od 1. januára 2022 je to duševná porucha a porucha pohlavnej identity klasifikovaná ako diagnóza F64.0 (transsexualizmus). Je charakterizovaná ako „túžba žiť a byť akceptovaný ako príslušník opačného pohlavia, zvyčajne sprevádzaná pocitom nepohody z vlastného anatomického pohlavia alebo jeho neprimeranosti a želaním chirurgického a hormonálneho liečenia, ktoré by zladilo telo pacienta s preferovaným pohlavím.“

Zmena pohlavia v skutočnosti nie je možná. Geneticky človeka nevieme prerobiť. Tranzície sú fakticky len chirurgické alebo hormonálne mrzačenie. Tento postup nie je skutočným riešením problémov transsexuálov. Svedčí o tom nielen množstvo detranzícií, ale aj masa trestných oznámení za nedostatočné informovanie o dôsledkoch chirurgického a hormonálneho ubližovania.
Chirurgicky sa niečo dá odstrániť alebo primodelovať, hormonálne sa dá niečo spustiť alebo zastaviť, ale to všetko nie je skutočná zmena. Je to napodobenina. Pohlavie sa geneticky zmeniť nedá.

Ako uvádza psychoterapeut Aardweg s dlhoročnými skúsenosťami so sprevádzaním transsexuálov a homosexuálov: „Túžba transsexuálov patriť k opačnému pohlaviu je neurotickou posadnutosťou, ktorú podnecuje neustály pocit nespokojnosti a menejcennosti. Nikdy nie je uspokojená. Preto sú muži, ktorí boli operovaní, aby sa stali ženami, neustále zaujatí snahou dokázať svoju nadženskosť (super-feminity). Títo ľudia trpia ťažkou neurózou, ktorá je odolná voči sexuálnej operácii.“

Potvrdzuje to aj vyjadrenie bývalého hlavného psychiatra McHugha z nemocnice Johna Hopkinsa, čo bolo prvé americké medicínske centrum, ktoré sa pustilo do „operácie na zmenu pohlavia“. Pod vedením Dr. McHugha spustili v 70. rokoch štúdiu porovnávajúcu výsledky transrodových ľudí, ktorí podstúpili operáciu, s výsledkami tých, ktorí ju neabsolvovali. McHugh uviedol: „Väčšina chirurgicky liečených pacientov sa opísala ako ‚spokojní‘ s výsledkami, ale ich následné psycho-sociálne prispôsobenie nebolo o nič lepšie ako u pacientov, ktorí operáciu nepodstúpili. A tak sme v Hopkinsovej nemocnici prestali robiť operácie na zmenu pohlavia, pretože produkovať ‚spokojného‘, ale stále problémového pacienta sa zdalo byť neadekvátnym dôvodom na chirurgickú amputáciu normálnych orgánov.“

Dlhodobá švédska štúdia ako jedna z mála kohortových štúdií, prináša veľmi závažné zistenia o tom, že osoby s transsexualizmom majú po tranzícii podstatne vyššie riziko úmrtnosti, samovražedného správania a psychiatrickej morbidity ako bežná populácia.
Švédske výskumy zverejnené v roku 2011, ktoré boli realizované v rokoch 1973 až 2003, hovoria o tom, že po tranzícii je 20-násobný nárast úmrtnosti aj nárast samovrážd. Ľudia po operácii vykazujú nárast brania antidepresív a výskytu psychických porúch. Je to pritom výskum, ktorý robili oponenti odporcov tranzícií, ktorí chceli dokázať, že po tranzícii sa situácia ľudí trpiacich dysfóriou upokojí, čo sa však nepotvrdilo.

Pohlavná (rodová) dysfória patrí do rovnakej rodiny duševných porúch ako ostatné dysfórie. Dr. McHugh uvádza, že „rodová dysfória – oficiálny psychiatrický termín pre pocit, že ste opačného pohlavia – patrí do rodiny podobne neusporiadaných predpokladov o tele, ako je anorexia nervosa a telesná dysmorfická porucha. Jeho liečba by nemala byť zameraná na telo, ako sú chirurgické zákroky a hormóny, rovnako ako anorektičky obávajúce sa obezity neliečime liposukciou. Liečba by sa mala snažiť napraviť nesprávny, problematický charakter predpokladu a vyriešiť psychosociálne konflikty, ktoré ho vyvolávajú. U mladých ľudí sa to najlepšie robí v rodinnej terapii.“

Dr. Paul McHugh uzavrel svoje dlhoročné skúsenosti konštatovaním: „Povzbudzovanie k chirurgickému zákroku v skutočnosti znamená spoluprácu s duševnou poruchou a jej podporu.“

TRANZÍCIE U MLADÝCH ĽUDÍ

V krajinách, ktoré podľahli gender ideológii, enormne rastie počet obetí – detí, ktoré cítia nesúlad so svojím pohlavím. Dianna Kennyová, psychologička zo Sydney, pripúšťa, že ideológia zasiahla aj množstvo odborníkov a inštitúcií.

Vyhlásenie Českej spoločnosti pre psychoanalytickú psychoterapiu k liečbe dysfórie naproti tomu hovorí, že vývin mozgu sa končí až okolo dvadsiateho šiesteho roku. Preto odporúčajú mladým, aby do tohto veku nerobili žiadne rozhodnutia v tejto oblasti.

Keď sa nasadia blokátory puberty a potom opačné hormóny, urobí to s ľudským telom masaker. Človek bežne dlho zvažuje, keď má brať hormonálne lieky alebo očkovacie látky, alebo v prípade liečby onkologických ochorení si zisťuje o terapii informácie z každej strany – a v prípade dysfórie sa dávajú fyzicky zdravému človeku také dávky hormónov, že to môže mať pre neho dramatické vedľajšie účinky: môže to spôsobiť tromboembolické poruchy, infarkt myokardu, cievne príhody až rozvrátenie vnútorného prostredia, zlyhanie pečene. Lieky sa pritom musia brať celý život. A to nespomíname dôsledky brutálnych chirurgických zásahov.

Správna cesta pre dieťa, ktoré má problém s identifikáciou sa so svojim pohlavím, nie je, utvrdzovať ho, že je opačné pohlavie alebo ho podporovať v sebamrzačení, ale viesť ho pod dohľadom odborníkov k sebaprijatiu svojej vlastnej biologickej identity.

TRANZÍCIE ROZBÍJAJÚ PORIADOK V CIVILIZOVANOM SVETE

Problém tranzícií je, že sú namierené proti poriadku. Sú v rozpore s poriadkom v spoločnosti a poriadkom v prírode. Platí, že keď zachováme poriadok, tak poriadok zachová nás. Na Západe vidieť, že narušenie tohto poriadku vedie k rapídnemu nárastu detí a mladých, ktorí majú problém s identifikáciou so svojim pohlavím alebo k spoločenskému chaosu, keďže z úradnej zmeny pohlavia vyplýva napríklad to, že biologický muž považovaný za ženu, má byť umiestnený do ženského väzenia alebo biologický muž považovaný za ženu, má mať právo súťažiť v športe so ženami. Výsledkom sú absurdnosti ako porážanie žien v ženských športoch biologickými mužmi alebo tragédie, ako znásilňovanie žien v ženských väzniciach mužmi. A tam táto anarchia žiaľ nekončí.

Zatajovanie pravdy o skutočnom biologickom pohlaví môže priniesť viac problémov ako riešení. Môže sa veľmi ľahko zasiahnuť do práv tretích osôb. Závažné dôsledky tranzícií možno predpokladať všade tam, kde na skutočnom biologickom pohlaví záleží, napríklad:

• zásah do intimity dievčat pri prideľovaní dievčat na spoločné internátne izby a v hygienických zariadeniach,
• zásah do práv prehliadaných osôb pri práve byť pri telesných prehliadkach prehliadaný osobou rovnakého pohlavia – príslušníkom polície alebo príslušníkom ZVJS
• pri ochrane žien vo väzbe a výkone trestu pred sexuálnym násilím,
• poskytnutie neoprávnenej výhody vo vzťahu k ženám pri posudzovaní športových výsledkov pri prijímaní na vysoké školy telovýchovného smeru a zvýšený vznik zranení,
• zásah do autonómneho postavenia a práva cirkvi pripravovať do kňazskej služby mužov pri prijímaní na teologické štúdium do seminára.

Pohlavne oddelené zariadenia zabezpečujú okrem intimity aj bezpečnosť, napríklad žien pred obťažovaním pri prezliekaní. Tranzície môžu priniesť zámienku sexuálnym predátorom pre prístup napríklad na ženské toalety a sťažujú vyšetrovanie podobných prípadov. Anderson odkazuje na štúdiu z marca 2017, v ktorej je uvedených vyše 130 takýchto medializovaných prípadov. A prípady ďalej pribúdajú:

Transsexuálny žiak na strednej škole v okrese Loudoun v americkom štáte Virgínia znásilnil spolužiačku na ženských záchodoch. Akú bolesť musel zažívať otec znásilnenej dcéry, bežný údržbár, ktorý prišiel na zasadnutie školy a vedenie školy v snahe ututlať vec mu oznámilo, že nič také sa nestalo a LGBT aktivisti jej rodičov označili za domácich teroristov. Mal právo byť nahnevaný? Ale bol to on, kto skončil v rukách polície a odsúdený za výtržníctvo na desať dní. Zatiaľ čo vinník bol potichu premiestnený do inej školy, v ktorej sa dopustil ďalšieho sexuálneho útoku. Až potom bol odsúdený.

Vo Veľkej Británii boli vo výkone trestu znásilnené štyri ženy biologickým mužom tvrdiacim, že je žena, kým si priznala väznica tento problém.

Transgender športovec, ktorý hrá na guamskom stredoškolskom ženskom ragbyovom tíme, zranil tri dievčatá zo strednej školy Tiyan na začiatku sezóny. Conrad Kerber, ktorý trénuje chlapčenské aj dievčenské tímy v Tiyane, povedal: „Agresívna povaha, ktorej sme boli svedkami, jasne ukázala, že toto je skutočný problém, s ktorým sa musíme vyrovnať.“ Je to otázka bezpečnosti.

Biologický muž môže úprimne veriť o sebe, že je žena, môže sa tak úprimne cítiť. To sa naozaj môže stať. Nie je však úlohou štátu nútiť nás k jeho viere. Rešpekt k ústavnej slobode myslenia znamená rešpektovať, že ostatní si môžu úprimne a skutočne myslieť, že je muž. A biológia im dáva za pravdu.

Snaha o pretlačenie akceptácie toho, že nejaký muž o sebe vyhlási, že je žena, je na rovnakej úrovni, ako keď nejaký iný psychiatrický pacient o sebe vyhlasuje, že je Napoleon a tí, ktorí s ním nesúhlasia budú označení za nenávistných xenofóbov.

Neznižujme ochranu poskytovanú ženám. Na to, aby sme vedeli ženu chrániť, musíme vedieť, kto ženou je!

IDEOLÓGIA VO VEDE

Pohlavie je fakt, ale gender (rod) je ideologický výmysel. Je to v podstate zástupné označenie psychosexuálnych porúch, ktoré má za cieľ, aby sa psychosexuálne poruchy stali rešpektovanými rodmi.

Ideologická dogma progresivizmu, ktorá domnele chráni isté skupiny obyvateľstva, zabíja základnú tradíciu otvoreného výskumu a vedeckej komunikácie, píšu v odbornom časopise americkí biológovia Jerry Coyne a Luana S. Maroja. Upozorňujú, že biológia čelí vážnemu ohrozeniu zo strany „progresívnej“ politiky, ktorá mení spôsob, akým pracujeme, vymedzuje oblasti biológie, ktoré sú tabu a ktoré nebudú financované vládou alebo publikované vo vedeckých časopisoch. Určuje takisto, akým slovám sa musia biológovia vo svojich textoch vyhýbať, a nariaďuje, ako sa biológia vyučuje a ako o nej informujeme ostatných vedcov a verejnosť prostredníctvom odbornej a populárnej tlače.

Aj na Slovensku žiaľ preniká gender ideológia postupne do vedy. Vedci niekedy nedostanú grant, ak by výsledok výskumu mohol priniesť napríklad potvrdzovanie biologickej reality a podobne.

Za pozornosť stojí ako traja mladí vedci Helen Pluckrose, James A. Lindsay a Peter Boghossian, dali na papier 20 „štúdií“, ktoré boli plné nezmyselných tvrdení alebo vymyslených gender výskumov, všetko to zahalili do odborného jazyka a zaplnili odkazmi na iné vedecké práce v danom odbore. Sedem z 20 prác bolo medzičasom uverejnených, ďalších sedem bolo ešte v štádiu hodnotenia a už nevieme, ktoré z nich by boli zverejnené, keďže experiment museli z dôvodu prezradenia prerušiť. Len šesť ich prác žurnály odmietli zverejniť, no aj za niektoré odmietnuté práce získali vcelku pozitívne hodnotenia.

Podľa vlastných slov tým chceli ukázať, že na súčasných univerzitách sa deje niečo zlé, najmä v oblasti spoločenských vied. Ako uviedli, odbory ako gender studies, zničili akademický výskum tak, že dnes je už takmer nemožné rozumne a otvorene debatovať o témach ako pohlavie, rasa a sexualita.

Zdroje:
Duševné poruchy a poruchy správania (MKCH 10 [10. Revízia]) [online]. Bratislava: Národné centrum zdravotníckych informácií, [cit. 2023-01-07]. https://data.nczisk.sk/old/infozz/mkch/mkch-10/cast0500.pdf
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21364939/
https://standard.sk/130383/transsexual-ktory-v-americkej-skole-znasilnil-spoluziacku-je-vinny-skola-sa-to-vraj-snazila-ututlat/
https://www.thesun.co.uk/news/7197153/transgender-rapist-women-inmates-in-jail/
https://www.postoj.sk/130537/kedysi-sme-debatovali-o-ochrane-zivota-dnes-ziaci-riesia-pohlavnu-identitu
https://standard.sk/198371/verejny-list-ministrovi-lengvarskemu-neblaznite-pan-minister/
https://mercatornet.com/transgenderism-an-endless-quest-for-the-real-me/19650/
https://www.postoj.sk/37419/choroba-menom-gender
https://areomagazine.com/2018/10/02/academic-grievance-studies-and-the-corruption-of-scholarship/