Ako pristupovať k deťom s poruchou pohlavnej identity
V psychiatrii sa v minulosti pojem transgenderizmus nepoužíval, k jeho rozšíreniu došlo až v posledných rokoch. Existovala len diagnóza transsexualizmu definovaná podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) ako diagnóza F64.0, ktorá zahŕňala túžbu žiť ako príslušník opačného pohlavia vrátane hormonálnej a chirurgickej „liečby“. Ostatné formy pohlavnej nezhody, ktoré nemali takýto silný fyzický rozmer, bývali často označované diagnózami ako „porucha sexuálnej identity v detstve“ (F64.2) alebo „iná porucha pohlavnej identity“ (F64.8) a „porucha pohlavnej identity, bližšie neurčená“ (F64.9). Spadali teda pod širšiu kategóriu „poruchy pohlavnej identity“ (napr. v angličtine pôvodne „sexual identity disorder“ nahradený až neskôr pojmom „gender identity disorder“).
V neskorších diagnostických manuáloch (napr. DSM-V) sa termín „gender identity disorder“ nahradil pojmom „gender dysphoria“ s oficiálnym „zdôvodnením“ znižovať patologizáciu a snahou reflektovať akúsi rodovú rozmanitosť.
Pojem „gender“ sa začal systematicky používať najmä od polovice 20. storočia s rozvojom feministických štúdií, sociológie a antropológie a dostal sa neskôr aj do psychiatrie. Súviselo to so snahou o oddelenie biologického pohlavia a sociálnych, kultúrnych a psychologických aspektov pohlavia, teda spoločenských rolí, očakávaní, noriem a správaní spojených s tým, čo znamená byť mužom alebo ženou v danej spoločnosti.
Pojem gender je teda ideologický konštrukt, ktorý prenikol aj do vedy. Pojmom „gender“ sa pokúša gender ideológia pozdvihnúť psychosexuálne poruchy na rešpektované rody.
TRANSRODOVÝ KULT
Termín „kult“ je tu použitý zámerne. Kulty indoktrinujú svojich členov, aby verili, že každý, kto aktívne nepodporuje ich svetonázor, je zlý. V tomto kulte nikto nesmie vyjadrovať obavy, ani klásť otázky. Ľudia, ktorí ľutujú, že podstúpili operáciu zmeny pohlavia sú šikanovaní.
Zástancovia „transrodových“ osôb tvrdia, že rodičia, ktorí nesúhlasia so svojimi deťmi, ich nemilujú. Hovoria, že milujúci rodičia musia „potvrdiť“ „skutočnú identitu“ svojho dieťaťa. Kresťanskí rodičia, ktorí sa riadia Bibliou a učením Cirkvi, sú označovaní za transfóbnych. Deti v takýchto rodinách sú povzbudzované, aby sa dištancovali od svojich náboženských, „toxických“ rodičov.
V poslednej dobe prudko stúpol v USA, ale aj inde vo svete najmä počet stredoškolských dievčat, ktoré sa „priznali“ k poruche pohlavnej identity. Dievčatám sa hovorí, že ak sú depresívne alebo majú problémy, je to preto, že sa narodili v nesprávnom tele. Poradcovia, učitelia a známi im hovoria, že užívanie hormónov a operácie na „potvrdenie“ ich „skutočného“ pohlavia vyriešia ich problémy.
Rôzne štúdie varujú, že osoby s poruchou pohlavnej identity majú po tranzícii podstatne vyššie riziko samovražedného správania a psychiatrickej morbidity ako bežná populácia.
Vytvárajú sa rôznorodé programy „inklúzie“, ktoré sú pascou. Cieľom tu je mať otvorené dvere pre gender ideológiu do rôznych inštitúcií. Pre správne jednanie s deťmi s „poruchou pohlavnej identity“ však nie je potrebné dávať priestor rizikovým projektom skrývajúcim sa za pekným názvom „inkluzívne“.
SPRÁVNY PRÍSTUP
Keď sa deti blížia k obdobiu dospievania, je vhodné sa s nimi primeraným spôsobom k ich veku rozprávať o romantických túžbach, manželstve a sexualite ako aj o plodení ako prirodzenom cieli sexuality. Ak tak neurobia rodičia, hlavnú úlohu pri formovaní detí v tejto oblasti prevezmú Google, TikTok, učitelia, aktivisti z pochybných mimovládok a rôzni ďalší.
Je potrebné si uvedomiť, že tak ako zodpovedný dospelý človek nebude napríklad dievča s anorexiou utvrdzovať v tom, že je obézne, takisto je veľmi toxické upevňovať u dieťaťa presvedčenie, že jeho identita je iná ako je jeho biologické pohlavie. Neraz to neskôr vedie u takýchto mladých ľudí k hormonálnemu alebo chirurgickému sebamrzačeniu sa, ktoré prináša vážne zdravotné problémy a neskôr to vo veľkej miere ľutujú.
Diskutovať s dieťaťom o poruche pohlavnej identity môže byť citlivá a náročná úloha. Je dôležité pristupovať k rozhovoru s empatiou, trpezlivosťou a otvorenosťou. Pre dieťa má byť vytvorený dostatočný priestor, aby vyjadrovalo svoje pocity bez prerušovania alebo opovrhovania. Rozhovory by mali byť priebežné a nemali by byť jednorazovou záležitosťou.
Dieťa má byť uisťované, že je milované také aké je. Že je milované rodičmi, priateľmi aj samotným Bohom. Je dobré pridŕžať sa biblickej pravdy o človeku a prosiť Boha o pomoc pri prejavovaní lásky k dieťaťu.
Hoci sa to pre niekoho môže zdať ako najláskavejšia cesta, nikdy nepotvrdzujte poruchu pohlavnej identity ani nepodporujte túto škodlivú lož. V tejto súvislosti sa odporúča tiež chrániť dieťa pred škodlivými vonkajšími vplyvmi. Patria medzi ne rôzne internetové chatovacie miestnosti, videá na YouTube, progresívne televízne programy a ľudia, ktorí podporujú tranzície. V prípade dieťaťa s poruchou pohlavnej identity je dôležité nezdieľať falošný spôsob oslovovania tohto dieťaťa, lebo to je opakom pravdy.
Prospešným môže byť, aby dieťa navštevovalo kresťanskú školu. Ak kresťanská škola nie je možnosťou, je dobré zvážiť domáce vzdelávanie. Odporúča sa zvýšiť dôraz na bezpečnosť internetu a ak dieťa potrebuje telefón, lepším riešením je tlačítkový telefón namiesto smartfónu.
Podporou môže byť vyhľadávanie príkladných kňazov, priateľov a odborníkov. Žiaden rodič by nemal prechádzať touto náročnou cestou sám.
Jednou z možností je aj podporovanie typických aktivít pre chlapcov a dievčatá, pestovanie zdravých vzťahov s rovesníkmi rovnakého pohlavia a modelovaním správania primeraného danému pohlaviu.
Cieľom nie je obmedzovať iné záujmy alebo osobnosť dieťaťa, ale pomôcť mu oceniť a prijať pohlavie, ktoré mu dal Boh.
Ak dievča rado lezie po stromoch a chlapec rád tancuje, neznamená to, že dievča by sa malo stať chlapcom alebo naopak. Znamená to jednoducho, že tu je dievča, ktoré rado lezie po stromoch a chlapec, ktorý rád tancuje. Odmietnutie stereotypov neznamená odmietnutie svojho tela.
Určité odchýlky v prežívaní svojej mužzkosti a ženskosti pociťujú mnohí. V drvivej väčšine prípadov sa jedná o prežívanie, ktoré sa nevymyká z hraníc zdravej identifikácie v súlade so svojim biologickým pohlavím. Sú krajné prípady, keď sa niekto nestotožňuje so svojim pohlavím a vtedy sa môže jednať o závažnú odchýlku v prežívaní svojej mužzkosti alebo ženskosti. Veľa krát sa však jedná o krátkodobú záležitosť, ktorá v procese dozrievania zvykne odznieť. Z tohto dôvodu je dôležité neutvrdzovať dieťa v pocitoch, ktoré vyplývajú z jeho nezrelosti a pokiaľ nebudú umocňované, sú dočasné. Súčasná genderová ideológia sa však vkrádá do psychiky detí tým, že zosilňuje a zneužíva ťažkosti, s ktorými sa väčšina detí počas dospievania stretáva.
VEDENIE KOMUNIKÁCIE
Ak dieťa vykazuje príznaky poruchy pohlavnej identity, je dôležité reagovať s láskou, pochopením a trpezlivosťou. Neodmietajte jeho pocity alebo skúsenosti. Namiesto toho začnite dialóg o jeho pocitoch a uistite ho o svojej bezpodmienečnej láske. Vyhľadajte odbornú pomoc kresťanského poradcu alebo psychológa, ktorý rešpektuje vieru rodiča a jeho hodnoty a má skúsenosti s riešením problémov poruchy pohlavnej identity. Pamätajte, že ide o to, aby ste dieťaťu pomohli orientovať sa vo svojich pocitoch a aby našlo svoju identitu v Bohu.
Príklad ako môže rodič viesť komunikáciu s dieťaťom: „Chápem, že si zmätený ohľadom svojho pohlavia. Je v poriadku mať takéto pocity a ja som tu, aby som ťa podporil. Boh nás stvoril ako mužov a ženy a miluje nás takých, akí sme. Je v poriadku, ak sa ti páčia aktivity, ktoré zvyčajne robia chlapci/dievčatá, ale to nemusí nutne znamenať, že si predurčený byť chlapcom/dievčaťom. Poďme spolu ďalej skúmať tieto pocity a modliť sa za Božie vedenie.“
Ak nepoznáte odpoveď na niektorú otázku dieťaťa, je v poriadku to priznať a ponúknuť, že to zistíte spoločne.
Ak sa dieťa opýta, prečo sa cíti ako opačné pohlavie, dá sa zareagovať aj takto: „Je ťažké presne vedieť, prečo sa tak cítiš. Môže to byť kvôli rôznym faktorom a je to niečo, s čím bojuje viacero ľudí. Ale pamätaj, že naše pocity môžu byť niekedy mätúce a nie vždy odzrkadľujú realitu. Boh nás stvoril ako mužov a ženy za určitým účelom a miluje nás takých, akí sme. Pamätaj, že bez ohľadu na to, čo sa stane, Boh ťa miluje a aj ja ťa milujem, a nič to nikdy nezmení.“
Ak dieťa vyjadrí túžbu byť opačným pohlavím, možno mu povedať: „Chápem, že sa tak cítiš, a milujem ťa bez ohľadu na to, čo sa stane. Poďme o tom viac hovoriť a zistiť, ako si môžeme tieto pocity spoločne ujasniť.“ Je tiež dôležité pozvať dieťa do modlitby a čítania Písma, pripomínajúc mu Božiu lásku a Boží plán pre neho.
Zdieľajte so svojimi deťmi aj citlivé príbehy o tom, ako sa vám vaši priatelia smiali, alebo ako sa vaši rodičia neustále hádali, alebo ako chlapec, ktorý sa vám páčil, uprednostnil vašu najlepšiu kamarátku, alebo ako ste sa pozerali do zrkadla a želali si vidieť niekoho iného.
PROBLÉM, KTORÝ ODZNIE ALEBO SA BUDE DAŤ ZMIERŇOVAŤ
Tak ako v množstve iných psychiatrických prípadov, aj u detí s poruchou pohlavnej identity môže byť stav vážny a nebude sa jednať o relatívne hladko riešiteľnú situáciu, ale skôr o neriešiteľnú. Treba sa zmieriť so skutočnosťou, že v spoločnosti je určité percento ľudí, ktorým sa spravidla nedá pomôcť, ak oni sami adekvátnu pomoc odmietajú alebo známe terapie nepostačujú.
V kolektívoch môže byť v krajných prípadoch potrebné dočasné alebo aj trvalé vyčlenenie dieťaťa zo skupiny, ak zásadným spôsobom jeho správanie narúša fungovanie v spoločenstve detí. Podobne sa takýto postup uplatňuje aj v prípade iných detí s problémovým správaním.
Ak si myslíme, že sa problém nikdy nezmení, máme tendenciu strácať nádej. Deti potrebujú pomoc, aby pochopili, že Boh neraz vytvára novú cestu z toho, čo sa zdá byť slepou uličkou.
Nakoniec, naše deti musia vedieť, že ak sa cítia v rozpore so svojím pohlavím, u väčšiny ľudí sa tento problém časom vyrieši sám.
Z dlhodobejšieho hľadiska je dôležité neredukovať komunikáciu s dieťaťom a celkové jednanie s ním len na to, že má poruchu pohlavnej identity.
Problém gender ideológie je, že je namierená proti poriadku. Je v rozpore s poriadkom v spoločnosti a poriadkom v prírode. Platí, že keď zachováme poriadok, tak poriadok zachová nás. Narušenie tohto poriadku vedie k rapídnemu nárastu detí a mladých, ktorí majú problém s identifikáciou so svojim pohlavím alebo dokonca až k spoločenskému chaosu.
Nútenie iných detí, aby napríklad chlapca označovali ako dievča je vnášaním zmätku a nahováraním týmto deťom klamstiev. Každé dieťa má mať právo poznať pravdu a konať v súlade s ňou. Súčasťou poznania tejto pravdy má byť aj informácia, že keď sa napríklad nejaký chlapec nestotožňuje so svojim biologickým pohlavím, jedná sa o psychickú poruchu.
Schvaľujúci prístup môže viesť k umelému vytváraniu problémov, od umožnenia navštevovania napríklad dievčenských toaliet obťažujúcimi chalanmi až k neférovému a demotivujúcemu porážaniu dievčat chlapcami v dievčenských súťažiach. Medzi dospelými sa môžu objaviť ešte oveľa vážnejšie problémy. Preto nepodľahnime klamstvám, ktoré sa snaží spoločnosti nahovoriť gender ideológia.
=================================================
Zdroje: