Kapitola 13 – Pohlavný život

Pohlavný styk v pravý čas a s pravou osobou ako súčasť správneho vzťahu je neuveriteľne krásny. A tiež práve preto zneužívanie sexu pôsobí veľké sklamanie. (Josh McDowell & Paul Lewis: Lásku dať, lásku brať.)[1]

Často sa dnes sex vykresľuje ako dobrý, len ak sa podobá atletickej disciplíne, ktorá sa týka výlučne techniky, obratnosti a výdrže. Oblasť sexuality si však vyžaduje vzájomné prispôsobovanie sa a zlaďovanie. Spravidla sa jedná o dlhodobejší proces.

Ani samotný počet orgazmov hneď sám o sebe neznamená skutočné psychické naplnenie a uspokojenie. Pohlavný úkon nie je nevyhnutný ako je jedenie, prežieranie slín a podobne. Mal by mať svoju špecifickú hodnotu a postavenie, ako najvlastnejší výraz manželskej lásky.

Pohlavný styk môže byť hlavne pre ženu zo začiatku bolestivý. Môže to trvať aj dlhšie, preto by mal muž brať na ňu ohľad a mal by byť k nej citlivý. Inak si môže žena na prvé pohlavné skúsenosti zachovať veľmi zlú spomienku. Môže si k sexuálnym stykom vybudovať dokonca istý odpor a stane sa neschopnou pociťovať pohlavnú rozkoš. Ak sa k sebe správajú partneri ohľaduplne a láskavo, je strach z prvého pohlavného kontaktu neodôvodnený.

Vynucovanie pohlavného styku je neprípustné. Môže viesť k poruchám správnej funkcie v pohlavnom živote. Pre druhého je to potom len plnenie manželskej povinnosti.[2]

Keď existujú určité problémy pri manželskom spojení je vhodné sa o nich vo dvojici porozprávať, prípadne vyhľadať odborníka. Nemusí to byť len sexuológ, keďže sexualita zahŕňa rôzne dimenzie osobnosti človeka. Závisí to od konkrétneho problému.

Fáza zbližovania – milostná predohra

Hygiena pohlavného styku si vyžaduje minimálne umytie genitálií pred pohlavným stykom. Žiaduce je osprchovanie alebo kúpeľ.[3] Môže sa jednať aj o spoločný kúpeľ, čo môže byť zároveň súčasť predohry.

Svojim spôsobom je predohrou celkové správanie partnerov k sebe navzájom v bežnom živote. Napríklad k dobrému naladeniu ženy prispieva, keď muž sa správa k žene úctivo, gentlemansky a pod.

Muži majú schopnosť rýchle sa vzrušiť, u žien sexuálny záujem rastie pomalšie (vplyvom dotykov, slov). U muža dochádza k rýchlemu prekrveniu a stoporeniu pohlavného údu. Vylučuje sa sekrét pre ľahký pohyb spermií a dezinfekciu močovej rúry. U ženy sa pohlavné orgány prekrvujú a navlhčujú len postupne. Na to má brať každý muž ohľad a aj preto má milostná predohra svoj veľký význam.[4] Keďže žena a muž nereagujú na sexuálne podráždenie rovnako rýchlo, musia sa najprv naučiť, ako sa prispôsobiť jeden druhému.[5]

Dráždenie erotogénnych zón je žiaducou súčasťou milostnej prípravy pred samotným pohlavným stykom. Erotogénne zóny sú: pery, jazyk, ušné lalôčiky, prsia, prsné bradavky, postranné časti krku, vnútorné časti stehien, pohlavné orgány.[6] Vzájomné dráždenie pohlavných orgánov pri manželskom styku, ak nie je za účelom dosiahnutia vyvrcholenia takýmto spôsobom, je v poriadku. V prípade ženy je žiaduca milostná predohra, ktorá trvá niekedy aj 10-15 minút.

Vyznávanie lásky spočíva vo vzájomnom túlení, maznaní, objímaní, bozkávaní, nežnom hladení a láskaní. Svoj význam má i vyjadrovanie lásky slovami. Čo sa týka erotogénnych zón, je to najmä individuálna záležitosť, pretože hladenie rovnakej erotogénnej zóny u rozdielnych žien môže vyvolať celkom odlišné pocity.[7]

Pohlavné spojenie

Pohlavný styk je sprevádzaný intenzívnym pocitom blaha. Pri pohlavnom styku ide o úkony, ktoré bez ťažkostí dokáže robiť každý muž a každá žena; úkony, ktoré sú sprevádzané okamžitými príjemnými pocitmi.

Pri vsunutí pohlavného údu, pomáha zasunúť ho pomocou rúk. Keď vnikne pohlavný úd do pošvy, začne sa dvojica pohybovať tak, aby sa vystupňoval pocit rozkoše. Pohlavný úd muža zavedený do pošvy sa v určitom rytme trie o jej navlhčené steny. Nervové zakončenia reagujú na tlak a trenie. Ich intenzita sa vystupňuje zasunutím predkožky pred pohlavným stykom. Pri orgazme u muža vystrekuje semenná tekutina z rytmicky sa sťahujúceho stoporeného pohlavného údu. U ženy dochádza pri vrchole slasti k rovnakým rytmickým sťahom svalov pošvy, maternice, vajíčkovodov a svalového dna panvy. Ideálne je, keď je pár zohratý natoľko, že k orgazmu ženy dochádza zhruba vtedy, keď aj k orgazmu muža alebo čoskoro po ňom. Ak však žena aj napriek svojej najlepšej snahe nevie dosiahnuť vyvrcholenie počas pohlavného spojenia, môže byť pre muža prejavom lásky stimulovať ju k vyvrcholeniu, ak si to želá. V takom prípade nejde o masturbáciu, ale o doznenie úplného pohlavného aktu.

Na styk by mal byť dostatok času. Hlavne žena potrebuje k dobrému prežívaniu styku, aby nebola pod psychickým tlakom. Potrebuje vhodné podmienky – vhodné prostredie, plné súkromie, prípravu. Súlad v pohlavnom živote je v značnej miere podmienený súladom vo vzťahu muža a ženy.

Pohlavný styk by nemal byť užívaný ako prostriedok k uzmiereniu partnerov, lebo tento spôsob prevažne stroskotáva.[8] Spoločné vyvrcholenie v tom istom okamihu môžu spravidla dosiahnuť zohraté dvojice, ktoré sa už dlhšie spolu stýkajú. Pre predĺženie pohlavného styku a dosiahnutie vyvrcholenia u ženy, ak k nemu nedošlo zhruba vtedy, keď u muža, je možnosť pokračovať v stimulácii vzrušenia u ženy dráždením na klitorise, a keď muž bude opäť schopný vsunúť pohlavný úd do ženy, môže pokračovať takýmto spôsobom.

Mnohým ženám je príjemné, keď im pri pohlavnom styku muž hladí dráždec (klitoris). Závisí to však aj od polohy. Výhodou pre partnerku môže byť ak je jej muž obrezaný (má odstránenú predkožku), pretože takíto muži okrem toho, že nemajú taký problém s rôznymi infekciami, potrebujú dlhší čas, než dosiahnu orgazmus.[9]

Sexuálny výkon je často najmä v médiách oceňovaný nadmieru a líčený prebujnenou fantáziou v nereálnych rozmeroch. Viktor E. Frankl uvádza: „Čím viac ide človeku o rozkoš, tým viac mu uniká. (…) Väčšinu prípadov porúch potencie a frigidity je možné pripisovať práve tomu, že sa pacient cíti zaviazaný k schopnosti sexuálneho výkonu a k schopnosti sexuálneho pôžitku. Ale pokus utiekať sa k technickému zdokonaleniu sexuálneho aktu situáciu ešte zhoršuje tým, že berie človeku zvyšok bezprostrednosti a prirodzenosti, ktorá je podmienkou normálnej sexuality.“[10]

Sú ženy, ktoré vedú sexuálny život, ale nie sú schopné dosiahnuť orgazmus. Oveľa väčšie riziko už zo spomínaných dôvodov je u žien, ktoré nemajú stabilného partnera a vhodné podmienky k sexuálnym kontaktom. Môžu klamať partnera a predstierať, že ho dosahujú, aby ho nesklamali alebo aby neboli podozrievané z chladnosti. Môže sa tak v žene vybudovať komplex menejcennosti, mysliac si, že sa odkláňa od normy. Môže ju to viesť k čoraz zúfalejším pokusom nájsť muža, ktorý ju oslobodí od tohto komplexu, ale každý nasledujúci neúspech zhoršuje jej stav. Výsledkom môže byť skutočná neuróza znemožňujúca bez určitej terapie dobré sexuálne spolužitie v neskoršom čase.

V manželstve sa vopred predpokladá, aspoň u rozumných a informovaných partnerov, že prvé styky nebudú také dokonalé ako tie o niekoľko mesiacov či rokov neskôr. Manželia majú čas a môžu si dovoliť pomalý rast.

Ak sa žene podarí dosiahnuť s jedným z viacerých partnerov, s ktorým žila pred manželstvom sexuálne prispôsobenie sa, môže si sama uškodiť, lebo prispôsobenie sa s budúcim manželom nebude s vysokou pravdepodobnosťou také isté. Žena sa môže pokúšať na manžela preniesť zvyky, sformované s iným partnerom, ale nemusí to vôbec fungovať. Je to ako v iných oblastiach, kedy sa horšie odbúravajú určité návyky, než keď sa niečo, v tomto prípade sexuálny styk vyvíja podľa daných potrieb od začiatku.

Žiaľ návyk experimentovania, ak sa už ustáli, nezaniká ľahko. Výskumy dokazujú, že u žien s predmanželskými sexuálnymi skúsenosťami, ktoré vystriedali viac partnerov, častejšie dochádza k zrade, k nevere.[11]

Techniky milovania

Techniky pohlavného styku sa často príliš preceňujú. Technika milovania musí byť v prvom rade obojstranne prijateľná, nesmie urážať city toho druhého, ani poškodzovať jeho zdravie.[12]

Množstvo príručiek dobrého sexu ponúka všemožné rady. Ak však manžel na svoje vzrušenie potrebuje, aby jeho manželka bola oblečená ako pornohviezda, ak pár musí neustále hľadať nové a bizarnejšie polohy, aby sa vyhol nude, ak majú manželia sústavnú potrebu zasadzovať svoj intímny život do nejakého scenára, ktorý vytvorila fantázia jedného či druhého, atď., potom sa niekde stala vážna chyba a pravdepodobne niečo dôležité vo vzťahu chýba.[13]

Najvhodnejšou polohou z hľadiska fyziologického i psychologického (priamy blízky kontakt tvárí) je klasická misionárska poloha tvárou v tvár. Existuje však rad ďalších polôh. Nijaká z nich sa nedá označiť vyslovene za nedôstojnú. Je len dôležité, aby ju partneri prežívali ako príjemnú.[14] Dvojica musí sama prísť na to, ktorá poloha jej najviac vyhovuje alebo ich striedanie. Priemerná dĺžka súlože je 4 až 12 minút. Vzrušujúci môže byť aj bleskový pohlavný styk.

Pri orálnom a inom menej typickom dráždení je potrebné dať si pozor, aby nedošlo k prekročeniu hranice pristupovania k partnerovi s láskou a nezmenilo sa to na čistú žiadostivosť po uspokojení vlastnej sexuálnej túžby na úkor druhého. Ako uvádza West, „od vznešeného k trápnemu je len krôčik“.[15] Tento typ dráždenia môže byť súčasťou predohry, ale nemá viesť k vyvrcholeniu styku.

Análna penetrácia prináša so sebou veľa rizík. Konečník je plný baktérií, ktoré môžu byť pre mužské aj ženské pohlavné orgány nebezpečné. Konečník nie je biologicky stavaný na preniknutie penisu a preto môže vzniknúť jeho dočasné alebo trvalé poškodenie. Manželská intimita má byť radostná, krásna a potešujúca pre oboch partnerov. Je v takom prípade vystavovanie vlastnej manželky zdravotným rizikám skutočne prejavom lásky? Nehovoriac o nepríjemnom pocite alebo bolesti, ku ktorým môže pri takomto konaní dôjsť? Keď sa zamyslíme nad tým čo so sebou prináša, malo by nám byť jasné, že takéto správanie môže byť motivované všeličím, ale asi len ťažko je to milujúci akt predohry pohlavného styku, pokiaľ partnera vážne a vedome ohrozujeme na jeho zdraví.[16]

Je dôležité mať schopnosť vcítiť sa do pocitov toho druhého. Kto mu svojimi jemnými erotickými signálmi naznačí, čo by mu urobilo mimoriadnu radosť, ponúka súčasne možnosť, ako nájsť spoločnú cestu.

Nátlak na partnera robiť veci, ktoré mu nie sú príjemné – aj keď nemusia byť samy osebe objektívne zlé – je znakom nedostatku úcty k nemu.[17]

Súlož vrátane predohry môže byť spestrená rôznymi technikami milovania, láskania a potešovania sa, pokiaľ tieto spôsoby majú za cieľ dobro oboch partnerov.

„Pri jedle sa ľudia vzájomne zdieľajú tak, že dávajú prednosť druhému, myslia na jeho potešenie a radosť viac než na seba a sú šťastní zo vzájomnej prítomnosti. (…) Pri pohlavnom styku sa manželia usilujú celou silou svojej lásky o to, aby poskytovali tomu druhému radosť, potešenie a slasť zo vzájomného telesného spojenia i z blízkej prítomnosti. Tak sa sexualita stáva krásnym prostriedkom k odovzdávaniu lásky.“[18]

Uvoľňovacia fáza

Po orgazme opadáva vzrušenie obidvoch partnerov. U muža rýchlo a u ženy pomaly. U muža dochádza k zmenšeniu pohlavného údu. Ak neprišlo k orgazmu trvá táto fáza dlhšie. Žena aj v tomto období túži po slovách a gestách nehy, ktoré by mali byť tiež opätované. Ak nasleduje „Ovidiovský post coitum omne animal triste“, pocit smútku, rozčarovania, sklamania, je to ukazovateľom, že na vzájomnom vzťahu nie je niečo v poriadku. Za normálnych okolností by mal skôr nasledovať pocit šťastia, vďačnosti a možno aj príjemnej únavy.[19]

Väčšina mužov po výrone semena pociťuje príjemnú únavu a majú potrebu si oddýchnuť. Táto fáza môže trvať niekoľko minút, ale aj dlhšie. U žien je to inak. Ony môžu prežiť za sebou aj niekoľko orgazmov. U mužov je to skôr zriedkavosťou. Výskumy ukázali, že schopnosť dosiahnuť orgazmus je u žien spočiatku oveľa menšia ako u mužov, rokmi však narastá a napokon dokonca predstihne mužov. Cielená snaha o orgazmus môže pokaziť celú radosť zo sexu. Je napríklad zistené, že približne 70 percent žien nemá pri pohlavnom styku pravidelne orgazmus. Ako však mnohé uvádzajú, sex môže byť veľmi pekný aj bez orgazmu.[20]

———————————-
[1] McDowell, J., Lewis, P. Lásku dať, lásku brať. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2.

[2] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 323.

[3] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 324.

[4] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 322.

[5] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 94.

[6] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 320.

[7] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 321.

[8] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 323 – 324.

[9] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 66.

[10] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 199.

[11] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s mládežou. Košice 1995, 52s., s. 35.

[12] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 314.

[13] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 98.

[14] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 324.

[15] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 93.

[16] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 94 – 95.

[17] West, Ch. Radostná zvesť o sexe a manželstve. Bratislava: Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2007, 216 s., ISBN 978 – 80 – 969600 – 9 – 5, s. 94.

[18] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 200.

[19] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 323.

[20] Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 99.

Foto (v poradí od hora nadol):
photostock / FreeDigitalPhotos.net; Idea go / FreeDigitalPhotos.net; jscreationzs / FreeDigitalPhotos.net