Kapitola 1 – Rozprávanie o sexualite a sexuálna výchova

Škola nemôže mať autoritu, pokiaľ neinšpiruje k čnostnému životu. (Aristoteles)

Hovoriť o sexualite v zásade nie je zlá vec. Záleží však na tom ako o nej rozprávame. Je v poriadku, keď sa hovorí o týchto veciach vážne napríklad za účelom poznania. Tiež je normálne, že človeka zaujímajú otázky týkajúce sa tela a sexuality najmä v puberte.

Naproti tomu dvojzmyselné vtipy či narážky naznačujú, že chlapec či dievča ešte celkom nedozrel na vážny rozhovor o témach sexuality.[1] Časté, ale aj menej časté používanie sexistických alebo vulgárnych žartov svedčí viac menej o zahltenosti fantázie a predstavivosti sexuálnym obsahom.[2] Podmienkou dobrého humoru nie je vulgárnosť, ale inteligencia. Inteligentný humor neuráža a nie je podpásový.[3]

Vulgárne a oplzlé vyjadrovanie je znevážením sexuality a vypovedá skôr o nízkom sebavedomí, túžbe pôsobiť dospelo, neschopnosti zaujať niečím iným alebo o probléme so sebaovládaním (z podobných dôvodov sa mnohí v horších prípadoch znižujú k užívaniu alkoholu, cigariet alebo drog). Môže poukazovať na snahu zakryť slabosti alebo zranenia. Môže tiež prispievať k zhrubnutiu celkového správania sa voči druhým ľuďom. Deformuje u človeka celkový pohľad na sexualitu a jednanie s druhými, zvlášť partnerom.

Sexuálna výchova

Správna sexuálna výchova nemá byť výučbou techniky sexuálneho ukojenia, ale má to byť výchova k dobrým vzťahom. „Až v ich prítomnosti sa ľudská sexualita môže rozvíjať k prospechu človeka – a to k zodpovedným sexuálnym postojom, ktoré spočívajú v sexuálnej zdržanlivosti pred manželstvom a v plnom rozvinutí sexuality vo vernom manželstve, v úcte k panenstvu a materstvu.“[4]

Naproti tomu sexuálna výchova, ktorej jadro tvorí navliekanie prezervatívu na model pohlavného údu môže provokovať pubescentov k nevhodným poznámkam a zároveň môže v oveľa väčšej miere vyvolávať sexuálne vzrušenie. Súčasne sú takto redukcionisticky poňatou sexuálnou výchovou mladí vedení k predčasnému pohlavnému životu bez poznania širšieho kontextu sexuality.[5]

Švédsko je v „sexuálnej výchove“ so začiatkami v 50. rokoch ozajstným svetovým priekopníkom a každé dieťa je o antikoncepcii podrobne poučené. Napriek tomu je podiel potratov na 1000 dievčat vo veku 15-19 rokov dvojnásobne vyšší než na Slovensku.[6]

Ivan Lukšík, ktorý sa niekoľko rokov venuje sexuálnej výchove, uvádza, že sa nestačí čudovať, čo to vlastne tá sexuálna výchova je, keď o nej niečo sleduje v médiách. Je to vlastne propagácia hormonálnej antikoncepcie a navádzanie detí na nezodpovedný sex. Alebo je to výchova, ktorá núti deti proti ich vôli rozprávať o svojich intímnych veciach.[7]

O extrémnych sexuálnych výchovných programoch hovorí doc. MUDr. Hamanová, CSc:

Švédske štatistiky zhodne s americkými ukázali, že sexuálne výchovné programy zlyhali. Pravda len ekonomicky nezávislí odborníci sa odvážia odporúčať oddialenie sexuálne aktívneho života až za hranicu 19. rokov veku. Celoštátne sexuálne programy sú sponzorované farmaceutickým a zdravotníckym priemyslom a všetkými ďalšími službami, ktoré na antikoncepcii zarábajú veľké peniaze. Niekto musí mládež brániť pred týmto obchodom. V USA v jednej oblasti vyradili antikoncepčný program a nahradili ho výučbou prirodzených metód regulácie počatia a v piatich rokoch dosiahli štatisticky signifikantné oddialenie počiatku pohlavnej aktivity u dospievajúcich.[8]

V niektorých štátoch ako Veľká Británia sú snahy o sexuálnu výchovu pre deti už od 5 rokov. Hlavným problémom je neadekvátny spôsob vysvetľovania mnohých tém predškolákom ako napríklad podrobný opis anatomických detailov pohlavného styku. Možno sa pýtať, či bude správne takýmto malým deťom vysvetľovať podrobne aj procesy onkologických ochorení, masových vrážd a to celé doplnené farebnými sprievodnými kresbami?

Ak rodičia chcú, aby škola, ktorú navštevuje ich dieťa, viedla žiakov v duchu sexuálnej slušnosti, aby ich naučila riadiť sa svedomím, a nie len inštinktami, potom by sa o to sami mali pričiniť. Demokracia neznamená, že „res publica“ musí byť vedená podľa mienky väčšiny, ale podľa najlepšieho vedomia a svedomia pre blaho všetkých občanov, pre dobro detí, ktorých budúcnosť má byť lepšia ako naša prítomnosť, hovorí MUDr. Oľga Těhupilová z Centra pre rodinný život v Olomouci. Rozumní rodičia isto nebudú protestovať proti tomu, keď učiteľ vysvetlí a obháji pred žiakmi, že je pre nich z mnohých dôvodov prospešné, keď sexuálnu aktivitu odsunú až do veku, kedy so svojim partnerom budú schopní možného potomka zaistiť materiálne i nemateriálne. Sexuálna výchova by mala byť teda súčasťou preventívnej výchovy, ktorá je sústredená viac na predchádzanie telesného, duševného i duchovného zla, než na ich liečenie.[9]

Je sex len súkromná záležitosť?

Individualistický spôsob myslenia, ktorý robí zo sexu len akýsi druh zábavy, ktorá neovplyvňuje nikoho okrem partnerov, takže netreba brať na nič ohľad, je mylný.[10]

To, že sex je čisto súkromná záležitosť je jednoducho lož. V skutočnosti nič nie je celkom súkromná záležitosť, ani sex. Súkromný život človeka formuje jeho osobnosť a to aká je jeho osobnosť, to neskôr ovplyvňuje jeho užšie alebo širšie okolie.

Sex napríklad môže viesť k počatiu detí a spoločnosť do veľkej miery zaujíma, či sa jej vrátia investície do rodinných štruktúr, ktoré majú na starosti výchovu budúcej generácie.[11] Sexuálny život bol a stále je zakorenený v zainteresovaní širšej komunity. Príkladom je samotný obrad sobáša, kedy sa dáva okoliu jasne najavo rozhodnutie pre spoločný život, vrátane sexuálneho.

To, že sex má byť komunálny, neznamená to, že si máme navzájom líčiť všetky detaily zakaždým, keď sa milujeme s partnerom. Znamená to, že máme povinnosť hovoriť s tými, ktorí svojim nezodpovedným sexuálnym životom môžu ubližovať iným alebo môžu dávať nesprávny vzor.[12]

Preto je v poriadku, keď sú rodičia, autority alebo aj inštitúcie zainteresované do obsahu sexuálnej výchovy v školách, alebo keď sa i inde snažia vysvetľovať ako sa správne zachovať v oblasti sexuality. Ich intervencia nemá byť postavená na slepom zakazovaní alebo prikazovaní, ale na podávaní rozumných vysvetlení.

Je paradoxné, že keď sa vyhlasuje za nemorálne či zločinné rôzne iné konanie alebo myšlienky, tak nikto v tom nevidí zásah do súkromia (napríklad klamstvo alebo podvod – mohlo by sa predsa povedať, že aj to je svojim spôsobom súkromná vec). To, že istá oblasť nepodlieha takej verejnej kontrole ako iné, by nemalo znamenať jej vyňatie spod platnosti morálnych kritérií.[13]

Treba si uvedomiť, že každá výchova bude vždy viac alebo menej závislá na nejakej ideológii alebo náboženstve. Preto má svoj význam to, aby nebol nejaký druh sexuálnej výchovy plošne nanucovaný, ale má existovať vždy určitá možnosť výberu pre rodičov detí.

————————————-
[1] Hnutie kresťanských rodín: Výchova k láske a čistote – Rozhovory s deťmi vo veku 9-14 rokov. Košice, 1994, 56 s., s. 6.

[2] Mathé, R. Ukazovatele abnormality sexuálneho správania v materiáli psychodiagnostického vyšetrenia. Prednesené na VIII. košických sexuologických dňoch, Košice, 1986. In: Weiss, P. Sexuální deviace. Praha: Portál, 2002, 360 s., ISBN 80 – 7178 – 634 – 9, s. 181.

[3] Iveta Radičová pre informačný leták Kremnické gagy, ktorý bol súčasťou časopisu týždeň č. 33/2011.

[4] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 118 – 119.

[5] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 266.

[6] Hanus, M. Štátny sex, s. 12-21. In: Týždeň, č. 14, 2008, ISSN: 1336-653X, s. 20.

[7] Ad Hanus, M. Štátny sex, Ad Čobejová, E. Opäť o sexuálnej výchove. Týždeň, č. 14, 2008, ISSN: 1336-653X. In: Týždeň, č. 15, 2008, ISSN: 1336-653X, s.6.

[8] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 118.

[9] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 119.

[10] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 47.

[11] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 42.

[12] Winnerová, F. L. (Holá) pravda o sexe, Bratislava: Porta Libri, 2007, ISBN 978-80-89067-48-0, s. 51.

[13] Salij, J. Sex, láska, morálka. Bratislava: LÚČ, 2003, ISBN 80-7114-410-X, s.7.

Foto:
photostock / FreeDigitalPhotos.net; digitalart / FreeDigitalPhotos.net; Elwood W. McKay III/ FreeDigitalPhotos.net