Pápeži, Biblia a svätci o móde a obliekaní

Vyvarujte sa zlyhaniam nielen voči čistote, ale aj voči najmenším pravidlám skromnosti. Svätý Pavol od Kríža

Okrem módy a jej požiadaviek existujú vyššie a naliehavejšie zákony, nemenné zásady nadradené móde, ktoré za žiadnych okolností nemožno obetovať rozmarom rozkoše alebo fantázie a pred ktorými sa musí skloniť prchavá všemocnosť módy. Pápež Pius XII.

Keď ju v amfiteátri v Kartágu vyhodil do vzduchu divoký býk, jej prvou myšlienkou a činom, keď padla na zem, bolo upraviť si šaty tak, aby jej zakryli stehno, pretože sa viac starala o cudnosť ako o bolesť.
Pápež Pius XII., príhovor k dievčatám Katolíckej akcie, keď hovorí o svätej Perpetui

Smrteľného hriechu pohoršenia sa dopúšťajú ženy, ktoré necudne odhalia svoj hrudník alebo nevhodne odhalia svoje končatiny. Svätý Alfonz Mária Liguori

Slušnosť každého odevu závisí od látky, strihu a čistoty. … Nebuď neporiadna a nedbanlivá vo svojom obliekaní. Poukazuje to na ponižovanie a podceňovanie blížnych, keď sa pred nimi ukážeme v neprístojnom a neslušnom odeve. … Chráň sa pred márnivosťou a čačkami, stráň sa prehnaného vyhľadávania modernosti, ľahkomyseľnosti a dráždivosti v obliekaní. Prostota a vkus, prirodzenosť a mravnosť sú najlepšou okrasou odevu. … Ak sa vyčíta ženám a dievčatám, že nosia priveľmi úzke, krátke, tesné a neslušné šaty, vyhovárajú sa, že pri takom šatení nemyslia na nič zlého. Predsa im hovorím, že diabol vždy myslí a počíta so zlým a nemravným. … Nech sa obliekajú vždy dobre a vkusne, mravne a slušne, a nech vždy myslia, kto na ne hľadí, v akom prostredí sa pohybujú a že sú ustavične aj pod okom Božím. Svätý František Salezský, Filotea

Koľko je dievčat, ktoré nevidia žiadne previnenie v tom, že nasledujú isté nehanebné štýly ako ovce. Určite by sa červenali, keby tušili, aký dojem robia a aké pocity vyvolávajú v tých, ktorí ich vidia. Pápež Pius XII.

Farár a najmä kazateľ, keď sa naskytne príležitosť, by mal podľa slov apoštola Pavla (2 Tim 2) naliehať, argumentovať, nabádať a prikazovať, aby ženský odev bol založený na skromnosti a ženská ozdoba bola obranou cudnosti. Rovnako nech napomínajú rodičov, aby prikázali svojim dcéram prestať nosiť neslušné šaty. Dekrét z poverenia pápeža Pia XI., 1930

Tieto zásady sa musia v súlade s kresťanskou obozretnosťou uplatňovať na všetkých školách s ohľadom na čas a miesto, najmä v najcitlivejšom a rozhodujúcom období formácie, teda v období dospievania, a pri gymnastických cvičeniach a držaní tela, treba osobitne dbať na kresťanskú cudnosť mladých žien a dievčat, ktorá je tak vážne narušená akýmkoľvek odhaľovaním sa na verejnosti. Pápež Pius XI., Divini Illus Magistri, 1929

Na ospravedlnenie necudnosti sa zvyčajne opakujú tie najzákernejšie sofizmy, ktoré sa zdajú byť zakaždým rovnaké. Pápež Pius XII.

Nemožno dostatočne vyjadriť ľútosť nad zaslepenosťou toľkých žien každého veku a stavu; zblbnuté túžbou páčiť sa, nevidia, do akej miery neslušnosť ich oblečenia šokuje každého čestného človeka a uráža Boha.
Väčšina z nich by sa predtým červenala za tieto šaty ako za ťažký prehrešok proti kresťanskej skromnosti; teraz im nestačí vystavovať sa na verejných priestranstvách; neboja sa prekročiť prah kostolov, asistovať pri svätej omšovej obete, ba dokonca nosiť zvodný prejav hanebných vášní k eucharistickému stolu, kde sa prijíma nebeský pôvodca čistoty.
A to nehovoríme o exotických a barbarských tancoch, ktoré sa nedávno dostali do módy, jeden šokujúcejší ako druhý; nemožno si predstaviť nič vhodnejšie na vyhnanie všetkých zvyškov cudnosti. Pápež Benedikt XV.

Ale ako môžu ženy vedieť niečo o tom, aký dojem urobili na ostatných? Kto vám môže zaručiť, že ostatní z toho nečerpajú podnety na zlo? Nepoznáte hĺbku ľudskej krehkosti. … Ó, ako pravdivo bolo povedané, že keby niektoré kresťanské ženy mohli len tušiť pokušenia a pády, ktoré spôsobujú u iných spôsobom obliekania a roztopašným správaním, ktoré bezmyšlienkovite považujú za bezvýznamné, boli by šokované zodpovednosťou, ktorá je na nich. Pápež Pius XII.

Dobro našej duše je dôležitejšie ako dobro nášho tela; a musíme uprednostniť duchovné dobro našich blížnych pred naším telesným pohodlím. … Ak určitý druh oblečenia predstavuje vážnu a bezprostrednú príležitosť k hriechu a ohrozuje spásu vašej duše a iných, je vašou povinnosťou vzdať sa ho. Pápež Pius XII.

Dalo by sa povedať, že spoločnosť hovorí prostredníctvom oblečenia, ktoré nosí. Prostredníctvom svojho odevu odhaľuje svoje tajné túžby a používa ho, aspoň čiastočne, na budovanie alebo ničenie svojej budúcnosti. Pápež Pius XII.

Osobitné nebezpečenstvo pre mravnosť predstavuje verejné kúpanie na plážach, v bazénoch a na brehoch riek. … Treba sa vyhýbať zmiešanému kúpaniu mužov a žien, ktoré je takmer vždy bezprostrednou príčinou hriechu a pohoršenia. Kardinál Pia y Daniel

Necudne oblečené dievčatá a ženy majú byť vylúčené zo svätého prijímania a z účasti pri sviatostiach krstu a birmovania; ďalej, ak je pohoršenie extrémne, môže im byť dokonca zakázaný vstup do kostola.
Dekrét z poverenia pápeža Pia XI., 1930

Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé. Rim 12,1

Cirkev je dom Boží. Je zakázané, aby doň ľudia vstupovali s holými rukami alebo v šortkách. Ženám je zakázané vstupovať v nohaviciach, bez závoja na hlave, v krátkom oblečení, s hlbokým výstrihom, bez rukávov alebo v neskromných šatách. Slová z nápisu na dverách kostola z pôsobiska pátra Pia v San Giovanni Rotondo

Páter Pio každú ženu, ktorá prišla do jeho spovednice v sukni, ktorá nebola pod kolená, poslal okamžite preč bez toho, aby mohla ísť na spoveď. Iným ženám, ktorým sa podarilo vojsť trochu nevhodne oblečeným, otec Pio prikázal odísť, pričom niekedy kričal: „Von! von! von!“ Páter Pio netoleroval ani úzke sukne, ani krátke šaty či šaty s hlbokým výstrihom. Na dverách kostola mal tiež pripevnenú tabuľu s nápisom: „Na výslovné želanie otca Pia musia ženy do jeho spovednice vstupovať v sukniach s dĺžkou aspoň osem centimetrov pod kolená. Je zakázané požičiavať si v kostole dlhšie šaty a nosiť ich do spovednice.“ Aj chlapci a muži museli nosiť dlhé nohavice, ak nechceli byť vyhodení z kostola.

Načo to všetko je? Keby len vedeli, čo je to večnosť. Hyacinta z Fatimy o tom, ako vidí neskromne a necudne oblečené ženy

Hriechy, ktoré vedú mnoho duší do pekla, sú telesné hriechy.
Hriechy sveta sú veľmi veľké.
Objavia sa módy, ktoré veľmi pohoršujú nášho Pána. Ľudia, ktorí nasledujú Boha, by sa nemali riadiť módou. Cirkev nemá žiadne módne trendy. Náš Pán bol vždy rovnaký.
Vojny nie sú ničím iným ako trestom za hriechy sveta.
Moja krstná matka, veľa sa modlite za hriešnikov! Veľa sa modli za kňazov! Veľa sa modlite za rehoľníkov! Kňazi by sa mali zaoberať len záležitosťami Cirkvi. Kňazi by mali byť čistí, veľmi čistí.
Tí, ktorí nedodržiavajú sľuby dané Panne Márii, nikdy nebudú úspešní vo svojich snaženiach.
Matka Božia chce viac panenských duší, ktoré sa jej zaviažu sľubom čistoty.
Byť čistý na tele znamená zachovávať cudnosť. Byť čistý v duši znamená nepáchať hriechy, nepozerať sa na to, čo sa nemá vidieť, nekradnúť, nikdy neklamať, vždy hovoriť pravdu, nech je to akokoľvek ťažké. Hyacinta z Fatimy

Musíme sa cvičiť v cudnosti, a to nielen v našom vzhľade, ale aj v celom našom správaní, a najmä v našom obliekaní, chôdzi, rozhovore a vo všetkých podobných činnostiach. Svätý Alfonz Mária de Liguori

Buď upravená, Filotea, nech na tebe nie je nič zanedbané. Je to istý druh pohŕdania tými, s ktorými sa rozprávame, vyhľadávať ich spoločnosť v nevhodnom odeve; ale zároveň sa vyhýbaj všetkej afektovanosti, márnivosti, zvedavosti alebo ľahkomyseľnosti vo svojom obliekaní. Vždy sa čo najviac držte na strane skromnosti a cudnosti, ktorá je bezpochyby najväčšou ozdobou krásy a najlepšou výhovorkou pre jej nedostatok. Svätý František Saleský

Aká krásna je teda cudnosť a aký je to klenot medzi cnosťami. Bernard z Clairvaux

Vyhýbajte sa spoločnosti necudných ľudí, najmä ak sú aj drzí, ako to zvyčajne býva;… tieto skazené duše a skazené srdcia sa sotva rozprávajú s niekým, či už rovnakého alebo iného pohlavia, bez toho, aby ich do istej miery neodradili od čistoty; majú jed v očiach a v dychu. Naopak, držte sa v spoločnosti čistých a cnostných; často rozjímajte a čítajte sväté veci, lebo Božie slovo je čisté a robí čistými aj tých, ktorí sa v ňom kochajú. Svätý František Saleský

Všade nosíte svoje nástrahy a rozprestierate svoje siete na všetkých miestach. Tvrdíte, že ste nikdy nepozvali iných k hriechu. Skutočne, neurobili ste to svojimi slovami, ale urobili ste to svojím oblečením a správaním. … Keď ste iného priviedli k hriechu v jeho srdci, ako môžete byť nevinní? Povedz mi, koho tento svet odsudzuje? Koho trestajú sudcovia? Tých, čo pijú jed, alebo tých, čo ho pripravujú a podávajú smrteľný nápoj?
Ty si pripravil ohavný pohár, ty si dal piť nápoj, ktorý roznáša smrť, a si zločinnejší ako tí, čo otrávia telo; nevraždíš telo, ale dušu.
A nerobíte to pod tlakom nepriateľov, ani vás k tomu nenúti nejaká vymyslená potreba, ani vás nevyprovokovala ujma, ale z hlúpej márnivosti a pýchy. Svätý Ján Zlatoústy

Vo všetkom tvojom konaní, nech nie je viditeľné nič, čo by mohlo uraziť oči iného. Svätý Augustín

Nešťastným je človek, ktorý vyvoláva pohoršenie! Náš Pán hovorí: „Kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, ktorí vo mňa veria, pre toho by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a utopili ho v morskej hlbine.“
Existuje najmenší záblesk nádeje pre človeka, ktorý je hodený do mora s mlynským kameňom na krku? Zdá sa, že evanjelium hovorí, že pre autorov pohoršenia niet nádeje na spásu.
Svätý Ján Zlatoústy píše, že Pán je viac naklonený prejaviť milosrdenstvo tým, ktorí sa dopúšťajú iných, ťažších hriechov, než tým, ktorí sa previnili hriechom pohoršenia. Čo hovorí Pán pôvodcom pohoršenia: Nestačí vám, že ma urážate svojimi vlastnými hriechmi? Chcete navádzať aj iných, aby ma urážali?
Smrteľného pohoršenia sa dopúšťajú ženy, ktoré chodia s neskromne odhalenými prsiami alebo ktoré nevhodne odhaľujú svoje údy. Taktiež herci v neslušných divadelných hrách a ešte viac osoby, ktoré takúto tvorbu komponujú; tiež maliari, ktorí maľujú obscénne obrazy, a hlavy rodín, ktoré takéto obrazy uchovávajú vo svojich domoch. Ešte ťažším pohoršením sa previní otec, ktorý v prítomnosti svojich detí hovorí neslušne alebo sa rúha svätým, a matka, ktorá privádza do svojho domu žiť medzi svoje dcéry mladých mužov, ktorí sú do nich zamilovaní alebo s nimi zasnúbení, alebo iné pochybné osoby. Niektoré matky hovoria: Nebuďte podozrievaví z ničoho zlého. Odpovedám, že je ich povinnosťou byť podozrievavé; inak budú musieť skladať Bohu účty zo všetkých hriechov, ktoré môžu nasledovať. Svätý Alfonz Mária de Liguori

Ľudovít z Granady hovorí o mladej žene, ktorej zatratenie nemalo iný zdroj ako márnivosť a túžbu páčiť sa. Viedla riadny život, ale jej vášeň upútať pozornosť pôvabom svojej krásy bola hnacou príčinou celého jej správania. Jedného dňa ochorela a zomrela. Bolo to po tom, ako prijala všetky sviatosti. Keď sa jej spovedník modlil za jej dušu, zjavila sa mu a povedala, že je zatratená a že príčinou jej zatratenia je jej márnivosť. Dodala: „Snažila som sa, len aby som sa páčila ľudským očiam. Táto vášeň spôsobila množstvo hriechov, zabránila mi platne prijímať sviatosti a priviedla ma do večných múk.“ Páter F. X. Schouppe, SJ

Podobne aj ženy nech sú v odeve ozdobenom cudnosťou a nech sa krášlia skromnosťou; 1Tim 2,9

A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Gal 5,19