Úvod – Sex a zdravý sex nemusí znamenať to isté
Dokiaľ žijeme, učíme sa žiť. (Seneca)
Psychosexuálny vývoj je ovplyvňovaný vplyvmi výchovy, učením, našim osobným rozhodovaním, ale aj ďalším množstvom faktorov z nášho užšieho alebo širšieho okolia. S vyformovaním našej psychosexuality súvisí aj schopnosť mať zdravý sex. Mať zdravý sex nie je taká samozrejmosť ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako prežívanie telesného, psychického a sociálneho blaha.[1] Ako sa však priblížiť k zažívaniu takéhoto blaha, ak niektorý z aspektov aj v prípade sexu prehliadame?
Niektorí redukujú sexualitu len na určitú atletickú disciplínu, kde je potrebné ovládať rôzne techniky pre dosahovanie vysokých výkonov. Iní zas najväčšiu časť energie v oblasti sexuálnej výchovy sústreďujú na mechanické ukážky navliekania kondómov na model penisu a dôkladné vysvetľovanie používania ostatných druhov antikoncepcie. Z médií sa na nás sypú informácie o sexe okorenené o zážitky a rady celebrít, ktorých život a rozbité vzťahy, ale spravidla nesvedčia o tom, že sú tými pravými, ktorí by sa vedeli deliť o užitočné poznatky o zdravých partnerských vzťahoch. Ako vidieť my všetci sme zatiahnutí do debaty o sexualite. O tejto téme je potrebné hovoriť. Nie však vulgárne, ale na úrovni, ktorú si sexualita zaslúži. Mlčanie o otázkach sexuality v minulosti malo svoj podiel na presexualizovaní doby, v ktorej žijeme dnes.
Na čom je postavený zdravý sex?
Ľudská sexualita úzko súvisí s ľudskými potrebami, ktoré možno rozdeliť na potreby telesné, duševné (vrátane sociálnych) a duchovné. Čo sa týka duchovných potrieb, skúsenosť ukazuje, že zakorenenosť hľadania spirituálneho rozmeru života je u človeka taká významná, že pri snahách o jej odstránenie neuspeli ani viaceré novodobé a totalitné ideológie. Ján Duda k tomu píše: „Darmo, človek je náboženský tvor a vo svojej podstate ním nikdy neprestane byť. Ak ho budete neustále presviedčať, že Boha niet a Cirkev je to najhoršie čo existuje „pod slnkom“, možno sa vám to podarí a uverí vám. No ihneď potom sa začne klaňať zlatému teľaťu alebo sebe samému.“[2]
V oblasti sexuality sa žiaľ duševná a duchovná zložka značne opomínajú. Človek sa však stáva vyváženou osobnosťou až vtedy, keď duchovné prejavy sú nadradené duševným, tie telesným a pritom žiadna zložka nie je zanedbávaná.[3] Preto, ak niektorá z dimenzií ľudského života aj vo vzťahu k sexualite chýba alebo nie je plne rozvinutá, výsledkom je spravidla prežívanie zriedeného alebo nenaplneného vzťahu.[4]
Človek má slobodu žiť v rozpore so svojimi potrebami, môže ich popierať alebo nezaujímať sa o ne. Akú cenu, ale musí za to zaplatiť?[5]
Ako aj dnes vidíme nie vedecko-technický pokrok je zárukou plnšieho a radostnejšieho života, ale celkom iný pokrok. Technika a ekonomický rozvoj spoločnosti síce uľahčuje alebo dokonca predlžuje ľudský život, avšak nie je zárukou prežívania šťastia a spokojnosti v živote. Keby tomu tak bolo, nebolo by dnes vo vyspelých krajinách toľko samovrážd, nešťastných rodín i jednotlivcov.
Pre skutočný osobný pokrok človeka v zmysle nachádzania šťastia (aj zo sexu) je potrebné stotožnenie sa so zmyslom života postavenom na láske ako základnej a najvyššej potrebe. Nie však na láske ako nízkom citovom vzplanutí, ale na niečom oveľa hlbšom.
Základná potreba lásky ako kľúč k šťastiu človeka je v podstate potreba milovať a byť milovaný. Aj známa Maslowova pyramída potrieb sa dá zhrnúť pod tieto dve potreby. Netreba však zabúdať ani na význam uspokojovania ostatných potrieb – viď napr. Maslowovu hierarchiu potrieb a ním spomínané fyziologické potreby,[6] kde však treba vidieť nutnosť užšej previazanosti lásky aj s nižšími a vyššími potrebami v tejto schéme. Až táto previazanosť je totiž kľúčom pre prežívanie dostatočného uspokojenia.
Skutočné užívanie si sexu môžeme zažiť len v správnom vzťahu lásky, nie vo vzťahu egoistického používania druhých pre svoje okamžité uspokojenie. Uspokojovanie si sexuálneho pudu na druhých by fungovalo, len ak by sme boli iba bytosti telesné, lenže, ako už bolo povedané, máme aj duševné a duchovné prežívanie a preto nesprávne používanie sexu nám spôsobuje rozličné citové zranenia, neraz aj na celý život.
Sexuálna výchova má byť teda predovšetkým výchovou k láske. Bez lásky je sex medzi ľuďmi sexom nie primerane ľudským. Preto pre kvalitný sexuálny život je potrebné sexualitu nielen dobre poznať, ale je potrebné mať aj vôľu dobre ju prežívať spôsobom, kde má prvé miesto vždy láska.
Samotný text tejto sexuálnej výchovy sa orientuje ako na mladých, ktorí ešte nepoznajú mnohé základné fakty z oblasti sexuality, tak aj na starších, ktorí majú chuť a snahu pouvažovať nad mnohými otázkami, ktoré sa tejto témy dotýkajú.
Viacero tém je veľmi kontroverzných a kontroverznými zostane a preto budú vždy pranierované postoje a názory z opačnej strany. Množstvo z toho čo tu uvádzam, ale zažívam vo svojom praktickom živote ako správne a pravdivé, ako manžel a otec piatich detí. Aj zo svojej ostatnej práce v oblasti sociálnoprávnej ochrany sa mi potvrdili ďalšie a ďalšie skutočnosti, ktoré tu predkladám.
Keď je v knihe označená nejaká časť ako „Pre veriacich“, sú pod tým myslení ako skupina adresátov predovšetkým katolíci alebo kresťania všeobecne. S niektorými pasážami sa však môžu iste stotožniť i ľudia iného vierovyznania.
—————————–
[1] WHO definition of Health [online]. [citované: 18. 08. 2010]. Dostupné na internete: http://www.who.int/about/definition/en/print.html
[2] Duda, J. Zložitosť dialógu alebo prečo by mali občania podporovať oficiálnu líniu kresťanstva?! s. 149 – 150. In: Nové Horizonty, 3/2010, roč. 4, ISSN 1337-6535, Spišská Nová Ves : Klub priateľov Ferka Skyčáka.
[3] Pšenička, O. Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 20.
[4] McDowell, J., Lewis, P. Lásku dať, lásku brať. Bratislava: Triangel, 1980, ISBN 0-8423-1031-2, s. 40 – 41.
[5] Hnutí Pro život ČR: Proč pláčeš, Miriam. Praha: Hnutí Pro život ČR, 2000. 142 s., ISBN 80 – 238 – 4824 – 0, s. 111 – 112.
[6] Hall, S. G., Lindzey, G. Psychológia osobnosti. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002, 512 s., ISBN 80 – 08 – 03384 – 3, s. 163 – 172.