Obhajoba potratu ako bezohľadnosť voči narodeným a ďalšie informácie k debatám o potratoch

Absurdnosť a zvrátenosť zabíjania ľudských embryí, ktoré sú počatým vyvíjajúcim sa ľudským životom s vlastnou DNA od momentu splynutia spermie a vajíčka je v nasledovnom.

Žena obhajujúca legálnosť potratu v podstate môže svojmu narodenému dieťaťu povedať, že keď by už síce existovalo, ale prišlo by v nevhodný čas alebo nevhodným spôsobom, dala by ho zlikvidovať kľudne napríklad Postinorom, ktorý sa označuje ako „tabletka po”. Ďalej by mu mala vysvetliť, že sú situácie, keď niečo môže prevážiť nad hodnotou aj jeho života. Síce on/ona ako unikátny človek by už neexistoval, ale zadovážila by si jeho náhradu.

Znie to kruto, lebo to kruté je. Presne s takýmito zraňujúcimi skutočnosťami sú konfrontované deti matiek, ktoré nemajú problém s potratmi. Niektoré deti sa z tohto zhubného kruhu bezcitnosti dokážu vymaniť, ale väčšina ide v šľapajách emocionálnej retardácie a duchovnej zdegenerovanosti svojich rodičov.

To platí aj v prípade schvaľovania potratu po znásilnení. V takomto prípade je navyše prítomná snaha trestať popravou dieťa, ktoré ale nenesie vinu za spáchaný skutok. U ženy sa tak nabaľuje po traume zo znásilnenia, ďalšia trauma, zo zabitia jej dieťaťa. Môže sa následne prejavovať explicitným postabortívnym syndrómom alebo latentnou agresiou alebo iným latentným chorobným správaním a prežívaním.

Zabitie dieťatka potratom, teda roztrhaním na kúsky za živa alebo jeho drastickou chemickou intoxikáciou, len kvôli tomu, že bolo počaté po znásilnení je totálne necivilizovaný prístup.

Takéto uvažovanie je do značnej miery analogické s uvažovaním niektorých nihilistov v Indii. Niekde v Indii majú totiž zvyk, že znásilnenú ženu môže dať jej muž ukameňovať, aby neprežíval traumu, že žije jeho manželka, ktorá bola zneuctená, čo je aj pre muža ponížením a hanbou. Pyká teda nevinná. Podobne sú na úrovni ako v Indii aj niektorí ľudia u nás, keď chcú popraviť potratom nevinné dieťa, lebo má stigmu, že bolo počaté pri znásilnení.

BRUTÁLNA REALITA VZŤAHOV OBHAJCOV POTRATOV

Keď bol ešte predsedom Progresívneho Slovenska Michal Truban a išiel do volieb so stranou Spolu Miroslava Beblavého, v jednej debate k téme ultrazvuku na ukážku tlkotu srdca tehotným ženám, padlo aj toto trefné konštatovanie poukazujúce na nehumánnosť a necivilizovanosť obhajoby potratov a odmietania ultrazvuku pre ženy zvažujúce potrat:

„Truban chce vlastne povedať, že keby Beblavého matka chcela ísť na potrat, tak by pre šancu zachrániť jeho život, nežiadal ani vypočutie si Mirkovho tlkotu srdca… ale taká je brutálna realita vzťahov ľudí, ktorí nemajú úctu ani k Bohu, ani ľudskému životu, ani k sebe navzájom…”

SEDEMTÝŽDŇOVÉ EMBRYO

V prenatálnom období dieťa nie je schopné samé existovať, podobne ako ani novorodenec alebo ako mnohí postihnutí ľudia. Znakom civilizovanosti spoločnosti je, že sa snaží chrániť aj tých, ktorí sú odkázaní na opateru iných.

Ľudia majú veľmi skreslenú predstavu ako vyzerá dieťa alebo ak chcete plod, ktorý má pár týždňov od počatia. Tu je preto ukážka sedemtýždňového dieťatka a k obrázku pár klamstiev, ktoré o nenarodených deťoch v tomto štádiu šíri Planned Parenthood:

ROZDELENIE DETSKÉHO VEKU

Liberáli majú problém, keď sa v debatách používa pojem dieťa, namiesto pojmu embryo a plod. Súvisí to s ich snahou o dehumanizovanie toho, ktorého zabitie propagujú ako legálne. Podobne sa o dehumanizovanie svojich obetí snažili napríklad nacisti alebo otrokári.

Označovanie nenarodeného dieťaťa ako plodu, nič nemení na tom, že sa jedná o unikátnu ľudskú bytosť. Navyše medzi lekármi je bežné, radiť aj začiatky prenatálneho obdobia do detského veku. Čiže označenie plodu ako dieťaťa je plne v poriadku.

Lekárka docentka Košťálová napríklad v knihe Úvod do pediatrie píše nasledovné:

Detský vek sa zvyčajne delí na:

1. prenatálne obdobie a to embryonálne (0 až 3 mes.) a fetálne (4 až 9 mes.)

1a) pôrodné obdobie (začiatok pôrodných bolestí po porodenie novorodenca aj placenty),

2. novorodenecké obdobie (neonatálne), širšie 0 až 28 dní, užšie 0 až 7 dní,

2a) perinatálne obdobie (užšie novorodenecké a pôrodné obdobie),

3. dojčenské obdobie (1 deň až 12 mes.), mladšie (0 až 6 mes.) a staršie (6 až 12 mes.),

4. batolivé obdobie (1 až 3 r.), mladšie (1 až 2 r.) a staršie (2 až 3 r.),

5. predškolské obdobie (3 až 6 r.),

6. školské obdobie (6 až 15 r.), mladšie (6 až 12 r.) a staršie (12 až 15 r.),

7. adolescencia (obdobie mladistvých 15 až 18 r.).

Zahrnutie prenatálneho obdobia do detského veku, vrátane obdobia začínajúceho počatím vychádza mimo iné z toho, že od počatia ľudia vnímajú človeka bežne ako dieťa. Až na prípady fanatických obhajcov zabíjania detí potratmi.

Totiž, asi ťažko nájdete psychicky zdravú ženu, ktorá keď už v prvých týždňoch zistí, že je tehotná, že by hovorila iným ľuďom, že čaká embryo alebo plod. Asi len ťažko by ste natrafili na ženu, ktorá by si hladila brucho a hovorila „môj drahý plod“. Nie. V skutočnosti hovorí: “moje drahé dieťatko”.

ČLOVEKOM OD POČATIA

Liberálni extrémisti radi spochybňujú, že ľudský život začína počatím. Faktom, ale je, že veda hovorí práve o tom, že počatie je ten rozhodujúci moment začiatku ľudského života. Viac k tejto problematike nájdete napríklad na tomto odkaze.

Dokonca od určitého momentu v prenatálnom období aj z právneho hľadiska, keď zomrie tehotná žena, tak sa konštatuje smrť dvoch osôb a nie jednej.

Niektorí evidentne nechápu, že prirodzené spontánne potraty neospravedlňujú umelé potraty. Tak ako stopercentná úmrtnosť narodených, neospravedlňuje vraždy.